Ako zveriť dieťa do dočasnej starostlivosti: Komplexný sprievodca

Rozhodnutie o tom, komu zveriť dieťa do dočasnej starostlivosti, je jednou z najťažších a najdôležitejších úloh, ktorým rodičia čelia. Článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych aspektoch zverenia dieťaťa do dočasnej starostlivosti, vrátane právnych základov, postupov a alternatív. Cieľom je poskytnúť rodičom a opatrovníkom potrebné informácie na prijatie informovaných rozhodnutí v najlepšom záujme dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je jednou z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o dieťa po rozchode rodičov. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zákon neuvádza presné intervaly ani pomer dní, ako dlho má byť dieťa u jedného z rodičov.

Výživné pri striedavej starostlivosti

V prípade striedavej starostlivosti súd zvyčajne nepriznáva výživné, pretože sa predpokladá, že rodičia si plnia svoju vyživovaciu povinnosť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak je však príjem jedného z rodičov výrazne vyšší ako príjem druhého rodiča, súd môže rozhodnúť o výživnom, aby zabezpečil rovnakú životnú úroveň dieťaťa u oboch rodičov.

Záujem dieťaťa je prvoradý

V každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, je prvoradým hľadiskom najlepší záujem maloletého (Čl. Uvedená zásada je premietnutá aj do § 24 ods. 3 ZR. Aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal. Kľúčovým tu - opäť - nebude prianie matky, ale „záujem dieťaťa“.

Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019: „Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Uvedený právny názor sa opiera o relevantné uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010, v ktorom súd vyslovil nasledovné: „Ústavný súd upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre seniorov

Návrh na striedavú osobnú starostlivosť

Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. V návrhu nie je potrebné riešiť otázku výživného, keďže podľa § 62 ods.

Neodkladné opatrenia

V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. Podľa § 388 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletého sa podrobne zaoberal Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku 14CoP/53/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.

Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

Charakteristika neodkladného opatrenia

Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie.

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Domovy dôchodcov a komunitné centrá v BB

Podmienky pre zverenie dieťaťa do NOS

Osoba, ktorej možno maloleté dieťa zveriť, musí spĺňať tieto podmienky:

1. s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
2. ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
3. osobné predpoklady,a. najmä zdravotné,b. osobnostné a morálne,
4. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Formy náhradnej osobnej starostlivosti

Maloleté dieťa možno zveriť:

1. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
2. do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť zaniká (§ 47 zákona č. 36/2005 Z. z.):

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,b) smrťou maloletého dieťaťa,c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre záujemcov o Domov Dôchodcov Nitra

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu:

• smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
• právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,

a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Praktické rady pre starých rodičov

V prípade, keď starí rodičia preberajú starostlivosť o vnuka, je dôležité postupovať nasledovne:

1. Podanie návrhu na súd: Je potrebné podať návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti na príslušný súd. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo rodičia nemôžu zabezpečovať starostlivosť o dieťa.
2. Uvedenie dôvodov: V návrhu je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď starí rodičia, alebo rodič dieťaťa.
3. Priloženie dokladov: K návrhu je potrebné priložiť rodný list dieťaťa, doklady totožnosti a ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).
4. Vyjadrenie rodičov: Ak sú obaja rodičia známi a majú rodičovské práva, súd si vyžiada ich stanovisko. Ak s návrhom súhlasia, proces je jednoduchší. Ak nesúhlasia, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
5. Sociálne šetrenie: Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u starých rodičov a vhodnosť ich osoby na výkon osobnej starostlivosti.
6. Rozhodnutie súdu: Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.

Alternatívy náhradnej starostlivosti

Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa zistilo, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť (napr. vek, zdravotný stav, nevyhovujúce bývanie a pod.), návrhu nemusí vyhovieť. Alternatívou je napríklad zverenie dieťaťa do striedavej alebo výlučnej starostlivosti druhého rodiča, prípadne inej blízkej osoby.

Ďalšie formy náhradnej starostlivosti

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.

Elektronické služby v oblasti rodinného práva

V súčasnej dobe je možné mnohé úkony v oblasti rodinného práva vybaviť elektronicky, čo šetrí čas a znižuje potrebu osobného kontaktu. Advokátska kancelária môže poskytnúť právne zastúpenie aj bez osobného stretnutia, prostredníctvom dištančných stretnutí (telefonicky alebo elektronicky).

tags: #komu #zveriť #dieťa #dočasná #starostlivosť