Komunitná Rehabilitácia: Definícia, ciele a princípy

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na komunitnú rehabilitáciu, jej definíciu, ciele a princípy, ako aj na jej význam v živote osôb s postihnutím.

Definícia komunitnej rehabilitácie

Komunitná rehabilitácia je definovaná ako koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. Komunitná rehabilitácia sa zaoberá tým, že postihnutých ľudí učí novým zručnostiam a ako maximalizovať ich momentálne zručnosti a schopnosti, ako aj tým, že pomáha komunite pochopiť, že postihnutí ľudia môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi svojich komunít. (Twible a Henley, 1993). Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Ciele komunitnej rehabilitácie

Cieľom komunitnej rehabilitácie je zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity. Medzi hlavné ciele komunitnej rehabilitácie patrí:

• Aktivizácia vnútorných schopností: Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Dosiahnutie samostatnosti: Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
• Rozvoj schopností: Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
• Obnova alebo rozvoj schopností: Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Princípy komunitnej rehabilitácie

Komunitná rehabilitácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch, ktoré zabezpečujú jej efektívnosť a udržateľnosť. Medzi hlavné princípy patrí:

• Právo na sebaurčenie: Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia.
• Účasť: V procese komunitnej rehabilitácie je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii mohli zapojiť do rozvoja komunity, aby mohli sami presadzovať svoje práva a pomenovávať svoje potreby. Je ich právom byť súčasťou komunity a byť pre ňu prínosom. Na presadenie svojich potrieb musia byť občania so zdravotným postihnutím sebavedomí, mať znalosti a byť zruční.
• Multidisciplinárny prístup: Vzhľadom na multidisciplinárny rozmer sociálnej rehabilitácie je potrebné zabezpečovať v zariadeniach a prostredníctvom inštitúcií, ktoré budú zabezpečovať služby dostupné a efektívne, využívať viaczdrojovosť financovania a synergický efekt integrovaných služieb.
• Individuálny prístup: Mesto Banská Bystrica pri plánovaní, poskytovaní a rozširovaní sociálnych služieb kladie dôraz na individuálnosť - individuálny prístup ku každému žiadateľovi o poskytnutie sociálnej služby, dôraz na akceptáciu a sebaurčenie klienta - žiadateľa. Dôraz sa kladie na podporu samostatnosti, nezávislosti na pomoci iných, na spoluprácu s rodinou resp. podporu rodinného života. Služby sa snažíme prispôsobiť „šiť na mieru“ potrebám žiadateľov.

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Komplexná rehabilitácia zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Slovensko a marginalizácia

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia môže mať rôzne formy a využívať rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a možnostiam osôb s postihnutím. Medzi najčastejšie formy a metódy patria:

• Programy sociálnej rehabilitácie: Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.
• Spoločné stretnutia: Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.
• Kurzy sociálnej rehabilitácie: V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach.
• Komunity a kluby: Komunity a kluby - zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
• Športová činnosť: Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
• Upravené jogové cvičenie: Jedna z možností takého pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie. Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ.

Úloha samospráv v komunitnej rehabilitácii

Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím. V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie. Medzi hlavné úlohy samospráv patrí:

• Vytváranie podmienok: Dovoľte, aby som ponúkla pohľad na potreby a poznatky zdravotne postihnutých zo strany samosprávy, ktorá má vytvárať podmienky na napĺňanie potrieb občanov žijúcich na území mesta (obce).
• Informovanosť: Mesto Banská Bystrica zabezpečuje informovanosť pre občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom „Sociálneho sprievodcu“, ktorého pravidelne aktualizuje.
• Spolupráca s MVO: Významným nástrojom pri napĺňaní potrieb osôb v nepriaznivej sociálnej situácii je spolupráca samospráv s MVO a inými inštitúciami v rámci partnerstiev. Prostredníctvom partnerstiev je možné realizovať spoločné projekty, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov pri napĺňaní potrieb osôb so zdravotným postihnutím.
• Zvyšovanie kvality sociálnej práce: Zvýšiť kvalitu sociálnej práce sa samospráva mesta Banská Bystrica usiluje prostredníctvom projektov, napr. v novembri 2008 ukončený projekt na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability sociálnych pracovníkov, ktorý bol podporený z Európskeho sociálneho fondu. Komunitný prístup bol deklarovaný aj v tomto projekte, keď účastníkmi vzdelávacích aktivít projektu boli okrem zamestnancov samosprávy aj zástupcovia (sociálni pracovníci) MVO napr.
• Podpora integrovaných služieb: Mesto Banská Bystrica sa usiluje vytvárať integrované komunitné služby, čoho dôkazom je aj založenie neziskovej organizácie STADETORE n. o., ktorej zakladateľom je mesto a OFTAL s.r.o. Integrované komunitné služby znamenajú, že sa v jednom zariadení „pod jednou strechou“ poskytujú služby zdravotnícke, sociálne a služby školstva - vzdelávanie.

Príklady dobrej praxe

Mesto Banská Bystrica realizuje niekoľko konkrétnych aktivít na podporu komunitnej rehabilitácie, ktoré môžu slúžiť ako príklady dobrej praxe:

• Prepravná služba: Pre občanov, ktorí majú obmedzenú schopnosť pohybu, obmedzenú možnosť použiť prostriedky verejnej hromadne dopravy. Služba sa poskytuje prostredníctvom tzv. sociálnych taxíkov, z ktorých dve z troch motorových vozidiel majú špeciálnu úpravu pre prepravu invalidného vozíka.
• Požičiavanie kompenzačných pomôcok: Túto službu prevádzkuje mesto už niekoľko rokov a má uľahčiť zabezpečenie starostlivosti v domácom prostredí do doby, pokiaľ klient si zaobstará pomôcku prostredníctvom poisťovne.
• Zabezpečenie stravovania vrátane dovozu stravy: Je vytvorená možnosť stravovania v rôznych častiach mesta v jedálňach, s ktorými má mesto uzavretú zmluvu o dodávke stravy a občanom - osobám so zdravotným postihnutím, ktorí majú záujem o stravovanie poskytuje príspevok na stravovanie, ktorý ja závislý na výške príjmu osoby, ktorá o stravovanie žiada.
• SOS služba: Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci - prostredníctvom telekomunikačných pomôcok v prípade krízy (náhlej udalosti, ktorá môže ohrozovať život, náhla nevoľnosť, pád a pod.) je možné stlačením tlačítka na náramku sa napojiť na centrálny dispečing, kde okamžite identifikujú volajúceho, pokiaľ je možné s ním komunikovať - komunikujú resp. ak nie, vyhodnotia situáciu aj na základe údajov v databáze, vyhodnotia situáciu a zabezpečujú okamžitú pomoc.
• Rehabilitačné služby: Ktoré sa poskytujú jednak ambulantne, ale aj v domácnosti, v prirodzenom prostredí klienta, keď rehabilitační pracovníci pomáhajú a zacvičujú rodinných príslušníkov a poskytujú rehabilitačné úkony, ktoré je možné poskytovať aj v domácom prostredí.
• Denné centrá: Kde sa vytvárajú podmienky pre záujmovú činnosť rôznych občianskych združení (ďalej len OZ) združujúcich občanov - osoby so zdravotným postihnutím. Poskytnutím priestorov na ich činnosť a aj podporou programov, ktoré realizujú pomáhame pri ich integrácii do života.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Kde poskytujeme služby na krátkodobo - na dobu určitú (do 3 až 6 mesiacov) v prípadoch, keď občan je po ústavnej zdravotnej liečbe, stav je stabilizovaný, ale nie je možné zvládať starostlivosť v domácom prostredí.

Výzvy a prekážky

Napriek významu a potenciálu komunitnej rehabilitácie existuje niekoľko výziev a prekážok, ktoré bránia jej efektívnemu uplatňovaniu. Medzi najčastejšie patria:

• Bariérové priestory: Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové.
• Nedostatočná uvedomelosť: Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.
• Nedostatočná podpora: Preukázateľne zo zistení vyplynulo, že bez adekvátnej podpory sú ľudia s postihnutím, ich rodinní príslušníci a komunity nedostatočne vybavení na to, aby zvládali nároky, ktoré sú na nich kladené.
• Nízky príjem: Problémom pri prenájme bytov určených pre občanov so zdravotným postihnutím je ich nízky príjem, z čoho nie sú schopní kryť prevádzkové náklady a zábezpeky, ktoré sa pri prenájme týchto bytov uplatňujú.
• Nepripravenosť: Je možno konštatovať, že ako občania so zdravotným postihnutím nie sú dostatočne pripravení, tak ani samosprávy na uplatnenie rehabilitačného procesu k skvalitneniu života týchto občanov.

Prečítajte si tiež: Deti migrantov a ošetrovateľstvo

Prečítajte si tiež: O Komunitnej Starostlivosti v Michalovciach

tags: #komunitná #rehabilitácia #definícia #ciele #princípy