Marginalizované skupiny a komunitná starostlivosť na Slovensku

Úvod

Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku prechádza obdobím transformácie s cieľom zlepšiť komunitnú prácu ako prínos pre miestnu správu a rozvoj občianskej spoločnosti. V praxi sa uplatňujú rôzne stratégie pre prácu s komunitami, zamerané na riešenie lokálnych problémov, vrátane poskytovania sociálnych služieb, advokácie a komunitného rozvoja.

Stratégie práce s komunitami

V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to:

• poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca)
• advokácia
• komunitný rozvoj

Sociálne služby ako forma pomoci

Sociálna služba je forma odbornej činnosti a sociálnej pomoci pre občanov v nepriaznivej sociálnej situácii. Jej podstatou je prevencia, riešenie a zmiernenie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií rodín, jednotlivcov alebo komunít. Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách napr. v oblasti stravovania, bývania, ošatenia, základných hygienických návykoch a iné.

Tieto služby sa realizujú prostredníctvom:

• terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
• nízkoprahového denného centra
• integračného centra
• komunitného centra
• nocľahárne
• útulku
• domova na polceste
• nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
• zariadenia núdzového bývania.

Každá služba má svoje špecifiká a klient si môže vybrať, ktorá mu najviac vyhovuje. Jeho výber kvalitnejšej alternatívy, formy bývania alebo aktivity mu napomáha k sociálnej integrácii.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zraniteľné skupiny na Slovensku

Krízová intervencia a jej úloha

Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená bezpečnosť alebo život človeka. Negatívne následky krízy prinášajú destabilizáciu v psychickej aj sociálnej oblasti, strach a bezmocnosť. Krízová intervencia v systéme sociálnej pomoci na Slovensku rieši akútny krízový stav jedinca, skupiny alebo komunity, zabezpečuje ich potreby a informuje ich o nárokoch, ktoré im plynú z právnych noriem upravujúcich systém sociálnej ochrany, poskytovania sociálnych služieb a sociálnej prevencie, dávok sociálnej pomoci a pomáha občanom v hmotnej a predovšetkým v sociálnej núdzi.

Dôležité je aplikovať nové informácie a poznatky z oblasti sociálnej práce a metód sociálnej práce v prospech občana.

Nízkoprahové centrá a ich funkcie

Nízkoprahové denné centrum poskytuje odbornú pomoc a sociálne poradenstvo obyvateľom, aby im boli zabezpečené podmienky základných životných potrieb, alebo obyvateľom v nepriaznivej sociálnej situácii, ale aj tým, ktorí nemajú svoje životné návyky. Ďalej poskytuje pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Pomoc je poskytovaná aj obyvateľom, ktorí boli závislí na návykových látkach alebo nemajú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy, i jednotlivcom alebo skupinám, ktorí zotrvávajú v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Okrem iných aktivít sa tu utvárajú podmienky na prípravu, výdaj stravy alebo výdaj potravín.

Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu poskytuje odbornú pomoc, sociálne poradenstvo a začlenenie do spoločnosti osobám a ich rodinám, aby si mohli samostatne riešiť svoje problémy v nepriaznivej sociálnej situácii, ktoré nemajú pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností.

Komunitné centrá a ich význam

Komunitné centrum vytvára komunity a komunitné vzťahy v priestore svojej územnej pôsobnosti. Realizuje všetky obligatórne činnosti podľa zákona o sociálnych službách, poskytuje sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby v podobe predškolských klubov, programov včasnej starostlivosti, klubov pre rodičov a deti, doučovania, tútoringu a mentoringu pre deti a mládež i kariérneho poradenstva. Realizuje rôzne preventívne a záujmové programy ako napr. voľnočasové aktivity a záujmové krúžky. Deti a mládež majú možnosť navštevovať nízkoprahové kluby. Komunitné centrá realizujú aj formálne alebo neformálne vzdelávacie kurzy, tréningy, školenia, interkulturálne aktivity a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo. Zároveň poskytujú asistenciu samosprávam a ďalším inštitúciám, záujmové činnosti.

Prečítajte si tiež: Marginalizované skupiny a ošetrovateľská starostlivosť

Realizácia komunitných centier dáva priestor pre komunitný rozvoj, komunitnú rehabilitáciu, komunitnú prácu a zároveň poskytovanie služieb a výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, vzájomnú interakciu aj ostatnými obyvateľmi obce. Sociálne služby sa poskytujú aj v iných zariadeniach ako je integračné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste i zariadenie núdzového bývania.

Klasifikácia sociálnej práce

Sociálna práca sa klasifikuje na:

• prípadovú
• skupinovú
• komunitnú

Vplyv pandémie COVID-19

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. V decembri 2019 bolo prvýkrát identifikované v čínskom meste Wu-chan. Najviac postihnutým miestom je dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa rýchlo prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašlaní, kýchaní, ale aj pri rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Vírusové ochorenie sa prenáša aj kontaminovanými predmety.

V prípade pandémie COVID-19 ide o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, a preto vláda SR na celom území SR vyhlásila mimoriadnu situáciu s účinnosťou od 12. marca 2020 od 6.00 hod. a trvá i naďalej. Vláda SR vyhlásila núdzový stav, ktorý začal platiť od 16. marca 2020 od 6.00 hod. pre štátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Neskôr sa núdzový stav rozšíril aj pre súkromný sektor poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti i pre oblasť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách. Od pondelka 8. februára 2021 štartuje COVID automat a núdzový stav sa predlžuje o 40 dní na celom území Slovensku.

Segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, sa stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu, lebo je viac činiteľov, ktoré ohrozujú tieto skupiny ako napr. nedostatočné hygienické podmienky vrátane prístupu k pitnej vode, zhoršený prístup k zdravotným službám, nevedomosť, nesprávne návyky osobnej hygieny, zlý zdravotný stav vrátane neliečených a chronických chorôb, hustota obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o kúpeľnej starostlivosti pre skupinu B

V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutné poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity. Sociálni komunitní pracovníci podávajú aktualizované informácie prostredníctvom dostupných prostriedkov a dostupných informačných kanálov a upokojujú celú situáciu.

Jednotlivé pracovné pozície a ich náplne sa prispôsobujú aktuálnym platným opatreniam i obmedzeniam. Aktivity, ktoré si zamestnanci Komunitného centra, Nízkoprahového denného centra, Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu určia, musia spĺňať legislatívne podmienky zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, kde v §6 ods. Hlavnými činnosťami sú podpora ľudských zdrojov, odborné poradenstvo a poskytovanie pomoci, prostredníctvom krízových poradných tímov aktivita v oblastiach zabezpečenia potravín a stravy, hygieny a sanitácie, ochrany zdravia a karanténnej komunikácie, mediácie a podpory. Vzdelávacie aktivity, prípadne supervízie individuálneho alebo skupinového charakteru, v rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách, boli počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19 zrušené. Výskyt ochorenia zamestnancov, zhoršenú lokálnu epidemiologickú situáciu, preventívne opatrenia a pod.

Komunitné centrá v súčasnosti

Komunitné centrá v súčasnej dobe poskytujú obyvateľom obcí možnosti rôznych záujmových aktivít, formy neformálneho vzdelávania, programy voľného času pre deti, mládež a dospelých, podporu pri komunitnom organizovaní, poradenstvo a pomoc v oblasti bývania, medziľudských vzťahov, komunitnú rehabilitáciu , ale aj preventívne aktivity. Tieto činnosti sú prínosom v oblasti zamestnania, sociálnej adaptácie v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Pre komunitných pracovníkov je zabezpečený rozvoj profesionálnych, komunitných kompetencií v oblasti vzdelávania a supervízie.

Plánované činnosti v rámci Národného projektu Komunitné služby boli kategorizované do dvoch oblastí, hlavnej a podpornej: hlavnú oblasť tvorilo zvyšovanie adresnosti, súhrn služieb, ktoré umožňujú komunitné centrá, rozvoj a kvalita výkonu komunitných pracovníkov. Podpornú oblasť tvorí realizácia a rozvoj personálych kapacít, samotné prevádzky komunitných centier a celkový výkon komunitnej práce.

Národný projekt Komunitné služby

Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje „Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza“ je pokračovaním predchádzajúceho Národného projektu Komunitné centrá v marginalizovaných rómskych komunitách. Miestom realizácie sú kraje - Banskobystrický kraj, Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Prešovský kraj, Košický kraj, okrem Bratislavského kraja. Projekt sa realizuje v termíne od novembra 2019 do februára 2022.

Špecifický cieľ je totožný s cieľom predchádzajúceho projektu: zvýšiť finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov. Hlavným cieľom tohto projektu je „podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti, ďalšie činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.“

Súčasťou projektu je aj pomoc obyvateľom prostredníctvom sociálnych službieb krízovej intervencie Komunitné centrum , Nízkoprahové denné centrum alebo Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu v 180 obciach i všetkých mestských častiach mesta Košice. Očakáva sa, že prostredníctvom sociálnych služieb bude podporených 20 000 obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Ak sa spoja sily prostredníctvom komunitnej práce, celá komunita spolupracuje a prejaví solidaritu voči spoluobčanom, je to najvyšší cieľ komunitnej práce.

Zraniteľnosť segregovaných osád v pandemickom období

V pandemickom období sme si uvedomili zraniteľnosť segregovaných osád. Šírenie vírusu v prostredí extrémnej chudoby je časovanou bombou pre celú spoločnosť. Roky neriešenú situáciu v týchto lokalitách nám ukazuje každodenná realita. Prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie nedokážeme zabezpečovať pre všetkých obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít základné hygienické opatrenia bez dôstojného bývania ľudí, bez prístupu k pitnej vode a pod.

Metódy sociálnej práce so sociálno-ekonomickými problémami

Marginalizácia je sociálno-ekonomická degradácia jednotlivca alebo regiónu. Marginálny = okrajový, označenie jedinca alebo skupiny, ktorí súčasne prináležia dvom alebo viacerým skupinám s odlišnými soc. a kultúrnymi normami. Marginálna skupina je označením pre nie úplne asimilované skupiny, ktoré čiastočne opustili svoju kultúru a neprijali alebo neboli prijatí novou kultúrou v ktorej žijú.

K marginalizovaným skupinám zaraďujeme predovšetkým:

• Rómsku minoritu
• Bezdomovcov
• Drogovo závislých jedincov
• Ľudí prepustených z výkonu trestu
• Ľudí dlhodobo nezamestnaných Marginalizované skupiny obyvateľstva sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením (exklúziou) v dôsledku pôsobenia faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od drog, nedostatočná sociálna prispôsobivosť, príslušnosť k určitej etnickej skupine v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Z hľadiska všetkých sociálnych ukazovateľov vrátane bývania sú najpočetnejšou a špecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku príslušníci sociálne vylúčených rómskych komunít. Medzi skupiny ohrozené sociálnym vylúčením zaraďujeme občanov, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné práce, prípadne sú bez zamestnania, ľudí s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, ľudí prepustených z výkonu trestu odňatia slobody, starých ľudí a osamelých rodičov s deťmi, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia, migrantov vrátane azylantov, patria sem aj príslušníci rómskeho etnika.

Ohrozený je človek alebo skupina osôb, ktoré majú narušený vzťah aspoň k jednej úrovni. Pričom narušenie k jednej úrovni má často za následok aj narušenie k ďalším (nezamestnanosť - problémy v rodine - narušenie väzieb k štátu). Sociálne vylúčenie nie je primárne vnímané ako dôsledok individuálneho, osobného zlyhania, ale skôr ako zlyhanie jedného alebo viacerých systémov, či štruktúr zabezpečujúcich sociálnu integráciu. Okrem marginalizácie osôb existuje aj marginalizácia regiónov.

Rozdiely medzi regiónmi sú ovplyvňované najmä

1. Úrovňou sociálneho, ekonomického a civilizačného rozvoja regiónu aj slabá infraštruktúra.
2. Charakterom a intenzitou kapitálových vstupov. Investície smerujú skôr tam, kde je lepšia infraštruktúra. Mierou nezamestnanosti.
3. Polohou regiónu a polohou mesta - obce v regióne. U miest a obcí sú to sídla obvykle na hranici regiónu. Celkove máme 23 regiónov s rôznou mierou marginálnosti.

Sociálna práca s marginalizovanou skupinou

Sociálna práca s marginalizovanou skupinou je ekvivalentom sociálnej práce komunitnej. Ide o procesné, dlhodobé vykonávanie sociálnej práce, ktorej objektom pôsobenia je individuálne veľká skupina osôb. Komunitná soc. práca je zameraná na konkrétne životné situácie, zvyčajne na určitých územných celkoch. Komunitná soc. práca má zabraňovať vznikaniu soc. problémov alebo napomáhať v riešení už vzniknutých. Komunitná práca : prístup k ľuďom, proces, ako ich aktivizovať aby sa sami postarali o riešenie problému, projekt, ako vyriešiť určitý konkrétny problém a je aj prevenciou, zmena sa dá dosiahnuť zmenou sociálneho prostredia

Znaky a druhy komunít

• výrazné vzťahy k miestu bydliska, jednoznačne určená priestorom
• rovnaké nazeranie na problémy,
• rovnaká ekonomická a spoločenská úroveň,
• rovnaký pohľad na predstaviteľov mocenskej štruktúry, resp.
• získavanie informácií: základné informácie, ktoré komunitu definujú z hľadiska sociálneho, demografického, ekonomického..
• kvantifikácia a kvalifikácia soc. problému: zisťuje sa dominantný soc. problém,
• etapa navrhovania soc. opatrení - sú navrhované a konzultované v skupine, účasť členov skupiny pri tvorbe projektu opatrení je základným predpokladom spolupráce skupiny pri realizácii
• etapa realizácie soc. opatrení -Úlohou soc. pracovníka je koordinovať spoluprácu, zisťovanie aktuálneho efektu, navrhuje opatrenia na aktuálne vzniknuté problémy,
• etapa vyhodnotenia efektov opatrení - podieľajú sa členovia komunity, soc. pracovník, experti, regionálny a rezortný štátny orgán.
• etapa rehabilitácie pôvodných soc. javov, ak boli žiaduce - odstraňuje alebo zmierňuje následky soc. problémov, táto etapa veľmi úzko súvisí s prevenciou.
• Etapa prevencie soc. patologických javov.

Práca s komunitou využíva metódy individuálnej aj skupinovej práce s cieľom

• zlepšiť interpersonálne a medziskupinové vzťahy
• podchytiť a rozvinúť iniciatívu jednotlivcov
• pomáhať meniť životné podmienky a prostredie v komunite
• poznať názory na soc.
• načúvať potrebám jednotlivých skupín žijúcich v komunite,
• pomôcť členom komunity zapojiť sa do procesu,
• žiť uprostred konfliktov a napätia,
• schopnosť vypracovať projekt,
• skončiť svoju prácu v pravý čas a odovzdať svoje kompetencie členom komunity
• nájsť sociálne priority a potreby danej komunity,
• povzbudzovať členov komunity, aby spoznali svoje problémy a pokúsili sa ich zvládnuť pomocou dostupných služieb,
• informovať komunitu o možných postupoch riešenia,
• povzbudzovať k diskusiám o problémoch, a usporiadať akcie zamerané na odstránenie problému.

Metodika práce so rómskymi občanmi

Spolužitie akejkoľvek sociálnej, kultúrnej alebo etnickej minority s väčšinovým obyvateľstvom prináša často veľa problémov v dennom živote i z dlhodobého hľadiska. Takúto etnickú skupinu predstavuje rómska etnická skupina, ktorej príslušníci sú rozptýlení po celom svete. V jednotlivých krajinách prestavujú veľké podiely obyvateľstva a žijú pritom na rôznych úrovniach. Jedným z predpokladov zmenšovania antagonizmov medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom je zblíženie sociálnej a kultúrnej úrovne obidvoch spoločenstiev prostredníctvom vyrovnania všeobecného vzdelania danej spoločnosti. Proces spoločenskej integrácie, ktorá neprebieha vo všetkých krajoch ČSFR rovnomerne, viedol k diferenciácii rómskej populácie. Vnútri rómskej populácie sa pomerne výrazne prejavuje skupina, ktorá odoláva spoločenskej integrácii, bráni sa jej a žije na veľmi nízkej kultúrnej a sociálnej úrovni. Ide o neintegrovaných rómskych občanov žijúcich v chatrčiach, osadách, v nezdravých bytoch, občanov vyhýbajúcim sa práci, prípadne páchajúcich protispoločenskú činnosť (asi 20 % celej rómskej populácie). V tejto skupine na rozdiel od skupiny so zvyšujúcou sa integráciou rastie pôrodnosť a reprodukuje sa trvalo najnižšia životná úroveň.

Migrácia zaostalo žijúcich rómskych občanov po celom území vyvoláva vo verejnosti nesprávny názor na úspešnosť spoločenskej integrácie rómskych občanov, ktorí riadne pracujú, starajú sa o deti a žijú riadnym občianskym životom. Aj protispoločenská činnosť rómskych občanov je prekážkou rozvoja spoločenskej integrácie. Pramení z nízkeho právneho vedomia, alkoholizmu, z preferencie záujmov a morálky širšej rodiny a rómskej pospolitosti pred dodržiavaním zákona.

Tri skupiny rómskych občanov

1. Skupina rómskych občanov, ktorí svojím plným pracovným zapojením vytvárajú dobré hmotné podmienky pre život svojich rodín a nastúpili cestu spoločenskej integrácie. Ich životný spôsob však nezodpovedá úrovni hmotného zabezpečenia a reprodukuje tradičné stereotypy. V tejto skupine je rast hmotného zabezpečenia rýchlejší ako ich transformácie do spoločnosti. Títo občania sa nestávajú rovnoprávnymi členmi spoločnosti, ale „bohatými Rómami“, a tým vzniká nová dimenzia pre narastanie sociálnej dištancie.
2. Plne integrovaná skupina Rómov, ktorá je na takom stupni hmotného a kultúrneho vývoja, že pociťuje potrebu spoločenskej emancipácie a zvýšenia prestíže; hlási sa ku svojej etnickej príslušnosti ako k prvku národnostného a kultúrneho zázemia. Tieto prvky sa objavujú až na určitom stupni spoločenskej integrácie a sú potenciálne možnosti zapojiť túto časť občanov do úsilia o spoločenskú integráciu nie v pasívnej úlohe, ale ako spoluobjekt tohto úsilia. Preto by mal proces spoločenskej integrácie zamerať na z výšenie účasti tejto skupiny občanov na živote spoločnosti. Je aj v záujme skupiny prekonať zaostalý spôsob života neintegrovanej skupiny, keďže poškodzuje spoločnú prestíž integrovanej skupiny. Tieto skutočnosti je potrebné využiť v metódach práce.

Rómske obyvateľstvo tvorí len malú časť populácie ČSFR ( približne 2 %), no jeho rozvoj, rozmiestnenie a spôsob života sú značne špecifické. Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1980 bol prírastok rómskeho obyvateľstva 5 x rýchlejší ako u ostatného obyvateľstva. Jeho rozmiestnenie na území štátu je nerovnomerné a miestne koncentrácie spôsobujú značné problémy. Aj vekové zloženie je odlišné. Mladí ľudia do veku 14 rokov tvoria 80 % rómskej populácie, čo má zásadný význam pre jeho rozvoj.

Okruhy sociálno-výchovného pôsobenia na občanov rómskeho pôvodu

Z hľadiska metód sociálnej práce vystupujú do popredia najdôležitejšie okruhy sociálno-výchovného pôsobenia na občanov rómskeho pôvodu:

1. Dosiahnuť správny vzťah k starostlivosti o dieťa, a to v otázkach výživy, starostlivosti o zdravie a výchovu. Kultúrnosť rodiny im nie je generačne daná, treba ju pestovať.
2. Pôsobiť na splnenie povinnosti školskej dochádzky a spolupráce rodiny so školu.
3. Napomáhať zaraďovať rómske deti predškolského veku do materských škôl, ktoré svojím programom výrazne prispievajú k rozvoju reči, poznaniu i mysleniu. Najmä pre najmenšie deti sa odporúča používať ako vyučovací jazyk materinský jazyk, pokiaľ si neosvoja jazyk väčšiny. Na tento účel treba školiť učiteľov a jazykovo ich vzdelávať.
4. Ďalej je potrebné pôsobiť na rodičov, aby deti posielali do školských družín a krúžkov mimoškolskej činnosti, ktoré pomáhajú prekonať spoločenskú izoláciu rómskych detí rozvíjajú ich osobnosť. Dôležité je sledovať školskú dochádzku, ktorá je často nepravidelná (v priemere asi 100 hodín zameškaných na žiaka, a to väčšinou neospravedlnených). Treba pozitívne hodnotiť, že už 70 % rómskych detí dokončuje školu v 8. triede.
5. Problémom je aj rozmiestnenie týchto detí do učebného pomeru. Často totiž učebný pomer opúšťajú a rodina to podporuje. Je potrebné dostať do povedomia rodičov, že predpokladom uplatnenia detí je vzdelanie.
6. U dospelých pôsobiť v smere zlepšenia vzťahu k práci, bývaniu, na zlepšenie rodinných vzťahov, kultúry, zlepšenie rodinného prostredia a hospodárenia a viesť ich k plánovanému rodičovstvu a k plneniu všetkých funkcií rodiny. Zamerať sa aj na boj proti alkoholizmu a trestnej činnosti. V sociálnej práci s rómskym obyvateľstvom používame všetky formy sociálnej práce, ktoré sa vzájomne prelínajú. Základom sú metódy sociálnej práce v oblasti. Zameriavame sa na rómske obyvateľstvo ako celok. Cieľom je dosiahnuť pozitívne zmeny v určitej oblasti, a to z dlhodobého hľadiska. Opatrenia majú smerovať k riešeniu sociálnych problémov celej etnickej skupiny a k rastu kultúrnej a spoločenskej úrovne ich života.

Je však potrebné rešpektovať rozdielnosť minoritných kultúr a na uľahčenie vzájomného chápania pestovať iterkultúrny vývoj za účelom obohatenia obidvoch kultúr. Pri styku medzi verejnými orgánmi a Rómami je vhodné vytvárať reprezentatívne orgány Rómov, podporovať dialóg medzi väčšinou a menšinovými organizáciami a s výsledkom oboznamovať verejnosť. Významná je aj masovo-výchovná práca.

Sociálna práca v regióne predpokladá zainteresovanosť viacerých štátnych orgánov, hospodárskych a spoločenských organizácií, na riešení základných potrieb rozvoja rómskeho obyvateľstva v určitej oblasti. Organizátorom a koordinátorom je sociálny pracovník okresných úradov pre starostlivosť o rómske obyvateľstvo (sociálny kurátor). Efektívna býva ja metóda skupinovej sociálnej práce. Dá sa využiť aj silná rodová spolupatričnosť rómskych rodín, vzájomné ovplyvňovanie v sústredeniach. Skupinovú prácu je najlepšie spojiť so sociálno-kultúrnou, zdravotnou a spoločenskou výchovou alebo s rôznou záujmovou činnosťou. Skupinovou prácou sa dajú ovplyvniť postoje a správanie členov skupín, ako aj ich hierarchia hodnôt.

Skupinová práca sa zameriava napríklad na skupinu rómskych rodín v jednom dome, v jednej obci, na prácu s rómskymi ženami v mieste bydliska alebo zamestnania, prácu so skupinou rómskych dievčat, ktoré sa zúčastnili sociálnozdravotných kurzov, na skupiny detí a dospievajúcu rómsku mládež pri letných rekreačno-výchovných táboroch a v sociálnozdravotných kurzoch pre rómsku mládež.

Individuálna sociálna práca spočíva v sociálno-výchovnom pôsobení v rómskych rodinách. Ide o poskytovanie pomoci pri riešení bytovej, zdravotnej, pracovnej alebo rodinnej problematiky, o sprostredkovanie pomoci iného rezortu, poskytnutie materiálno-technickej pomoci, o poradenskú činnosť a sociálno-výchovný prístup.

tags: #marginalizované #skupiny #komunitná #starostlivosť #Slovensko