Metódy korekcie telesne postihnutých: Komplexný pohľad

Špeciálna pedagogika (ŠP) je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom jedincov so znevýhodnením. Títo jedinci majú špeciálne edukačné potreby a vyžadujú špeciálny prístup a starostlivosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o metódach korekcie telesne postihnutých, pričom sa opiera o princípy špeciálnej pedagogiky a zohľadňuje individuálne potreby každého jedinca.

Špeciálna pedagogika a jej význam

Špeciálna pedagogika študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania. Skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.

ŠP sa člení na:

• Všeobecnú ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálnu ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

• Hendikep (znevýhodnenie): Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov.
• Defekt (postihnutie): Väčšia odchýlka od normy ako porucha. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia znevýhodnení v špeciálnej pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

Prečítajte si tiež: Korekcia viečok: Čo očakávať

• Podľa doby vzniku:
  • Vrodené: Genetické dispozície, vplyv teratogénnych faktorov (chemické, fyzikálne, biologické, psychické faktory).
  • Získané: Dôsledok ochorenia, úrazov (prenatálne, perinatálne, postnatálne).
• Podľa stupňa hendikepu:
  • Ľahkého stupňa: Minimálna odlišnosť od normy, plná integrácia do školy i do spoločnosti.
  • Stredného stupňa: Značná odlišnosť od normy, vyžaduje špeciálny prístup.
  • Ťažkého stupňa: Veľká odlišnosť od normy, jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach.
• Podľa typu znevýhodnenia:
  • Senzorické poruchy
  • Mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia)
  • Poruchy správania
  • Telesné postihnutia

Špecifiká vývinu u znevýhodnených jedincov

ŠP rozlišuje rôzne formy vývinu, ktoré sa odlišujú od normálneho vývinu:

• Ustrnutý vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja (vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina).
• Obmedzený vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy (vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov).
• Oneskorený vývin: Sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu (oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze).
• Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci (detské demencie, LMD, ochrnutia).
• Pochybný vývin: Orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v špeciálnej pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

• Integrácia: Úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia: Zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita: Zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Integrácia sa môže uskutočňovať na rôznych úrovniach:

• Sociálna integrácia: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
• Funkčná integrácia: Znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Školská integrácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach:

• Individuálna integrácia: V bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou.
• Integrácia v špeciálnych triedach: Bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Modely integrácie v špeciálnej pedagogike

• Medicínsky model: Vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model: Vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia: Vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model: Vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy špeciálnej pedagogiky

V špeciálnej pedagogike sa používajú tri druhy metód:

• Diagnostické metódy
• Metódy výskumu
• Metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy v špeciálnej pedagogike

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• Vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• Stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• Rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• Rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• Stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• Stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Diagnostický proces má dynamický, kotinuitálny charakter.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

• Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie: Posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

• Klinické: Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.
  • Pozorovanie (nezámerné, náhodilé)
  • Rozhovor (štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný)
  • Rodinná anamnéza
  • Osobná anamnéza (biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj)
  • Analýza produktov činnosti (kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia)
  • Katamnéza (údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie)
• Testové: Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.
  • Testy psychických vlastností
  • Testy osobnosti (projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice)

Metódy výskumu v špeciálnej pedagogike

• Všeobecné: Metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom.
• Modifikované: Metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému: Slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza: Je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia: Aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok: Údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov.Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie.Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe:

• Terapeutická rehabilitácia: Má tieto formy:
  • Farmakoterapia
  • Chirurgická terapia
  • Podporná terapia (vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia)
• Edukačná rehabilitácia: Sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave.
  • Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie(objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).

Telesné postihnutie: Špecifický pohľad

Telesné postihnutie je disciplína ŠPP, ktorá skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Telesné postihnutie môže byť vrodené alebo získané.

Druhy a príčiny telesného postihnutia

• Vrodené telesné postihnutia: Vznikajú na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva.
• Získané telesné postihnutia: V dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.
• Chorý jedinec: Jedinec v stave choroby. Chorobu definujeme ako poruchu rovnováhy organizmu a prostredia.
• Zdravotne oslabený jedinec: Jedinec v stave rekonvalescencie (zotavovania), alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, tendenciu k ich recidivite (návratu, znovu získania), žijú v nevhodnom životnom režime alebo ich stav je ohrozený nesprávnou výživou.

Klasifikácia telesných postihnutí

• Vrodené a získané
• Telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia alebo bez mozgového poškodenia

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Najčastejšia príčina telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele - nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 min.

Vrodené poruchy vývinu

• Dysmélie: Sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.
  • Amélia - chýba celá končatina
  • Fokomélia - tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie
• Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

• Amputácie: Oddelenie časti, či celej končatiny od tela.
  • Príčiny amputácií: úrazy dopravné, pracovné, v domácnosti, zhubné nádory končatín, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.
• Svalové ochorenia: Napr. Progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).
• Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu).
  • Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

• Pohybová výchova: Vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Je zameraná na:
  • Rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
  • Rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
  • Koordináciu pohybových návykov
  • Zásady pohybovej výchovy: zásada vývinu, zásada reflexnosti, zásada rytmizácie
• Rozvoj poznávacích procesov: Pociťovanie, vnímania
• Rozvoj psychických procesov: Pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností
  • Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
  • Sebaobsluha pri obliekaní
  • Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
  • Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu
• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Hv má zdravotný význam a výchovný význam
• Rozvoj výtvarných schopností: Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu, pestovať lásku a sympatiu k človeku
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

• Telesný vývin: Je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné /plytšie/, mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečie preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.
• Psychický vývin: Nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:
  • Vnímanie a pociťovanie: Ako aj zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti.
  • Pozornosť: Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia.
  • Predstavy a fantázia: Týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom.
  • Pamäť: Sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania.
  • Myslenie: Je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia.
  • Nonkognitívne oblasti osobnosti: Sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba.
  • City a emócie: Sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne.
  • Motivačný systém: Je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb.
  • Socializácia: T.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne.
  • Autoregulácia a hodnotový systém: U detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe.

Poruchy správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1.závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládať výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:nedisciplínovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania, záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským, hostilitu-útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec. Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť: v škole - vyrušovanie, šikana, drzé správ. Doma - hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správ. Na verejnosti - drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia

• City alebo emócie: Vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.
  • Základné druhy citov: Nižšie city (telesné, primárne) a Vyššie city (intelektuálne, estetické, etické, sociálne).
• Motivácia: Je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka.
• Sebapoznanie: Úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport).

Sociálna rehabilitácia ako metóda korekcie

Sociálna rehabilitácia je jednou z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.

Terapeutické a rehabilitačné prístupy

• Urobiť pre svoje zdravie všetko: Vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.
• Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch: Postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.
• Kurzy sociálnej rehabilitácie: Zamerať sa na problematiku osôb imobilných.
• Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia): Je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca.

Komplexná rehabilitácia si vyžaduje využívanie:

• Liečebných nástrojov
• Sociálnych nástrojov
• Pedagogických nástrojov
• Nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti

Komponenty komplexnej rehabilitácie:

• Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.

#

tags: #korekcia #telesne #postihnutých #metódy