
Článok sa zaoberá kontroverznou problematikou príspevkov, ktoré Marian Kotleba a jeho strana ĽSNS prijímali alebo poskytovali, a s tým súvisiacimi politickými reakciami. Taktiež sa zameriava na návrhy na zmrazenie príspevkov pre politické strany a na širší kontext financovania politických strán na Slovensku.
V januári sa mal v parlamente opäť otvoriť problém zmrazovania finančných príspevkov pre politické strany. Strana OĽaNO-Nova navrhla zmrazenie príspevkov na úrovni daného roka. Predseda hnutia Igor Matovič argumentoval, že ak sa podarilo zmraziť platy poslancom, nemalo by sa zabúdať ani na politické strany. Ak by bol návrh úspešný, pri najbližších parlamentných voľbách by sa stranám vyrátaval príspevok podľa priemernej mzdy z roku 2015, ktorá bola 883 eur. Príspevok sa totiž pravidelne zvyšuje, pretože je naviazaný na priemernú mzdu v roku, ktorý predchádza parlamentným voľbám. Ak by sa mandát súčasného parlamentu neskončil predčasne, štát by stranám vyplatil viac ako 58 miliónov eur. Poslanecké platy sa nezvyšovali už od roku 2009. Ak by poslanci v rovnakom čase zmrazili aj štátny príspevok pre strany, tie by dostali v tomto volebnom období len 31 miliónov, ak by východiskom boli údaje z roku 2006.
Analytici považovali Matovičov návrh skôr za populizmus. Politológ Tomáš Koziak vysvetlil, že ide o návrh, ktorý ide proti verejnej mienke a môže sa jej zapáčiť. Politológ Radoslav Štefančík upozornil, že ak dôjde k zmrazeniu, môže to spôsobiť problém. Príspevok by neskôr vyskočil výraznejšie, než je to pri priebežnom zvyšovaní, čo by bolo politicky nepopulárne. Matovič ťažko hľadal podporu pre svoj návrh. SaS sa odmietla zúčastniť na tomto návrhu, pretože ho považovala za príliš populistický. Kollárovci sa takýmto návrhom nezaoberali. Jediná strana, ktorá vyjadrila jasnú podporu, bola strana kotlebovcov. Koalícia Matovičov návrh nepodporila a mechanizmus financovania sa meniť nechystala. Hovorkyňa strany Most-Híd Františka Dušíková uviedla, že táto otázka nie je témou, o ktorej sa diskutuje v parlamente, a že v minulom volebnom období sa menil zákon o politických stranách, pričom sa podarilo dosiahnuť široký konsenzus aj pri otázke financovania strán.
Politológ Štefančík poukázal na to, že zmrazenie nič nevyrieši. Ako príklad financovania spomenul Nemecko, kde existuje systém štátom dotovaných strán, ale je stanovená horná hranica, ktorá je odvodená od výšky získaných prostriedkov zo súkromných zdrojov. Slovenskí politici však považujú súčasné nastavenie financovania za dobré. Štedrý príspevok od štátu im umožňuje nezávislé fungovanie, myslí si Sulík. Podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru Martina Glváča zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. K nemeckému modelu sú obaja skeptickí.
Napriek tomu, že Robert Fico v minulosti kritizoval primátora, ktorý podporil Mariana Kotlebu, úrad vlády naďalej podpisoval zmluvy s Kotlebom o poskytnutí dotácií na menšinovú kultúru. Župa v zastúpení lídra parlamentných extrémistov si vypýtala od úradu vlády na kultúru v štyroch žiadostiach 9400 eur. Projekt „Od rómskej kolísky po rómsky hrob - netradičnou formou zviditeľniť celý priebeh životnej cesty Rómov v jednej dedine Novohradu - Hradišti,” získal z úradu vlády 3000 eur. Kotleba pritom Rómov označoval za parazitov a používal pozdrav: „Prajem vám pekný biely deň”. Uhrík tvrdil, že pokiaľ sú dotácie smerované na užitočné projekty, tak ich radi prijmú.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Marian Kotleba sa vyjadril, že rozmýšľal nad tým, či sa na prácu v komisii k prípadu úmrtia generála Lučanského nevykašle, ak majú byť jeho zásadné pripomienky ignorované. Uviedol, že pripomienky ostatní členovia komisie prehlasovali s odôvodnením, že pri zverejnení správy s týmito jeho pripomienkami by správa vzbudila širokú a vášnivú celospoločenskú diskusiu, ktorá by politickej stabilite nepomohla.
Minister financií Igor Matovič už týždeň opakoval, že balíček na pomoc rodinám v hodnote 1,3 miliardy eur, ktorý parlament schválil minulý utorok, by prešiel aj bez hlasov kotlebovcov a tí zaň zdvihli ruku len preto, lebo ho považovali za dobrý. Šéf OĽaNO odmietal, že by od poslancov ĽSNS žiadal pre svoj návrh podporu alebo že by im za ňu čokoľvek sľúbil. Kotlebovci však tvrdili, že finálnu podobu schváleného zákona ovplyvnili aj oni. Podpredseda strany Martin Beluský dal priamo Matovičovi pár dní pred hlasovaním dokument s ich pripomienkami. Niektoré z nich sa do zákona skutočne dostali. Kotleba sa pochválil, že opatrenia na zvýšenie prídavkov na deti, príspevku na krúžky a zavedenie rodičovského bonusu najskôr v stredu 18. mája schválila vláda. Ešte v ten deň sa po rokovaní kabinetu Matovič stretol s Beluským, s ktorým má od začiatku volebného obdobia dobré vzťahy a v parlamente ho viackrát verejne pochválil. Verejne deklarovali, že zákon v takom znení, v akom bol predložený, nepodporia. Beluský spísal asi šesť strán s návrhmi na zlepšenie, väčšina vraj mala odporúčací charakter. Niektoré z pripomienok považovala ĽSNS za zásadné a tie sa podľa Beluského nakoniec do zákona aj dostali. Kotlebovci vraj žiadali zníženie detských prídavkov a zvýšenie tzv. krúžkovného, možnosť odobrať polovicu detských prídavkov rodičom, ktorých deti neplnia školskú dochádzku, a zvýšenie transparentnosti pri registrácii poskytovateľov voľnočasových aktivít.
Poslanca NR SR Mariana Kotlebu z Banskej Bystrice po rokoch dobehla jeho extrémistická minulosť. Predseda ĽSNS bol neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a štyri mesiace. Mal by byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Do väzenia však ešte nepôjde. Svedok Peter Demjan, ktorý peniaze od Kotlebu dostal, predložil darovaciu zmluvu, na ktorej podľa súdu nebola ako darkyňa uvedená strana, ale samotný Kotleba. Kotleba všetky obvinenia pokladal za absurdné a proces za vykonštruovaný, a súd údajne porušil viackrát jeho práva na obhajobu. Podujatie, na ktorom v roku 2017 rozdal šeky do troch rodín, označil za národné a kultúrne. Kotleba sa mal podľa obžaloby dopustiť trestného činu, keď odovzdal v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici v marci 2017 trom rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov vystavených na sumu 1488 eur. Čísla 14 a 88 sú známe ako rasistické a nacistické symboly.
Štefan Harabin a Marian Kotleba na dlhoočakávanom stretnutí oznámili, že sa nedohodli a do parlamentných volieb pôjdu samostatne. Kotleba verejne Harabinovi vyčítal, že chce komunikovať aj so stranami ako SNS a Smer o nejakom type spolupráce. Kotleba súhlasil, ale prišiel z pozície silnejšieho: deň pred týmto stretnutím oznámil spoločnú kandidátku so štyrmi mimoparlamentnými stranami, ktoré sa označujú za pronárodné.
Extrémista Marian Kotleba zneužil detský hokejový klub na propagáciu fašizmu. Politológ Tomáš Koziak považoval výšku dotácie pre veľkokrtíšsky hokejový klub, v ktorom sa hokej učia hrať malé deti, za zvrhlosť. Zmluva, ktorú podpísal Kotleba a štatutárny zástupca klubu vo Veľkom Krtíši Igor Talpáš, bola podpísaná na nákup materiálneho vybavenia športovcov, a to hokejové dresy či bránky. Klub má použitie dotácií dokladovať do konca tohto kalendárneho roka. Prezident veľkokrtíšskeho hokejového klubu Igor Talpaš pre Pravdu povedal, že od župy žiadali dotáciu 1 500 eur, nakoniec dostali spomínaných 1 488 eur. O dotácii predstavujúcej nacistický symbol nevedeli na Mestskom úrade vo Veľkom Krtíši ani na pôde SZĽH. Zväz vydal ku Kotlebovej dotácii v pondelok popoludní oficiálne stanovisko. „HC Veľký Krtíš požiadal príslušný VÚC o finančnú dotáciu vo výške 1 500 eur. Dotácia im následne bola schválená vo výške 1 488 eur. Odsudzujem akékoľvek zneužívanie hokeja či hokejových klubov na Slovensku na otvorenú či v tomto prípade podprahovú propagáciu nacistických a rasistických symbolov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto