František Koukolík a Sociálny Mozog: Vplyv na Rozhodovanie a Kritické Myslenie

František Koukolík, popredný český neuropatológ, sa celý život venuje vzťahu medzi ľudským mozgom a správaním človeka. Bol primárom patológie Thomayerovej nemocnice v Prahe a stal sa známym propagátorom kritického myslenia a vedeckého prístupu. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal ako popularizátor vedy a autor kníh ako Mocenská posadnutosť, Vzbura deprivantov, O nemociach a ľuďoch, Verte svojej inteligencii a ďalších. Koukolík sa vo svojej práci zameriava na to, ako náš mozog ovplyvňuje naše rozhodovanie, vnímanie a správanie v spoločnosti.

Rozhodovanie a Hodnotenie Rizík

Podľa Koukolíka, naše rozhodovanie ovplyvňuje predovšetkým spôsob, akým hodnotíme riziká. Na naše vnímanie má pritom vplyv mnoho faktorov. Jedným z nich je rámovanie problému.

Rámovanie Problému

Rámovanie problému sa prejavuje napríklad v novinových titulkoch. Ak titulok uvedie, že inštitúcii dôveruje 22 percent ľudí, môže to vyvolať úžas. Značný dosah na nás majú aj naučené pravidlá určované vplyvnými ľuďmi.

Vplyv Expertov a Emócií

Do ďalšej skupiny vplyvov patria experti. No a napokon nás môžu pri rozhodovaní výrazne ovplyvniť aj emócie. Ak sme dobre naladení, síce riziká podceňujeme, no premýšľame dlhšie a sme schopní spracovať väčšie množstvo informácií. Ak máme zlú náladu, zužujeme pozornosť a uchyľujeme sa k primitívnejším myšlienkovým stratégiám.

Myšlienkové Stereotypy a Zaujatosť

Rozhodovanie do veľkej miery ovplyvňujú aj myšlienkové stereotypy. Koukolík uvádza zaujímavý príklad, ako môže na naše vnímanie vplývať napríklad „proroctvo“. „Krásne to dokázal desiatky rokov starý experiment s takzvanými nadanými deťmi, v rámci ktorého sa experti dostavili do škôl a učiteľom povedali, že majú tajnú metódu. Pomocou nej zistia, ktoré deti sú nadané. Deti však v skutočnosti vyberali len náhodne. Nevedomky určujeme aj korelácie a mylné korelácie. „To je tiež klasický experiment, kde boli skupinke pozorovateľov premietané fotografie ľudských tvárí a pri každom obrázku bol nápis, aký daný človek je - či je slušný alebo zloduch. Zlí mali pritom nosné dierky vždy vyššie ako dobráci. Následne tým istým pozorovateľom premietali nový súbor ľudských tvárí a pýtali sa ich, akí tí ľudia podľa nich sú. Z vnemov a pocitov si ľudia tvoria subjektívnu realitu. „Jednoducho povedané, to, čo pojmú, obohatia vlastnými pocitmi a myslia si, že je to pravda, vonkajší svet, niečo reálne. Je to však len ich subjektívna realita. Poznávacích predpojatostí existuje podľa známeho neuropatológa neúrekom. Ako vzniká zaujatosť. Odborník dodáva, že obrovský vplyv na naše rozhodovanie majú aj matematické modely, ktorým v protiklade stojí magické myslenie.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Magické Myslenie a Iracionalita

Koukolík upozorňuje na vplyv magického myslenia na naše rozhodovanie. „Dobrým príkladom magického myslenia je viera v horoskopy. Na prvý pohľad to možno nie je také zjavné, no s magickým myslením sa jemne prelína práve iracionalita. Exaktnou definíciou iracionality podľa Koukolíka je „spoznávanie, myslenie, slovný prejav či správanie podmienené nevhodným, neprimeraným, nezodpovedajúcim použitím myšlienkových operácií“.

Reklama a Propaganda ako Nástroje Ovplyvňovania

Ďalšia skupina javov, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie skutočne masívne, sú reklama a propaganda.

Propaganda a Jej Mechanizmy

„Propaganda je pokus nejakej autority (štátnej, straníckej alebo cirkevnej) presvedčiť o niečom čo najväčší počet ľudí. Propaganda je v skratke mocenský nástroj, ktorého zmyslom je dosiahnutie, udržanie alebo rozšírenie politickej moci. Koukolík zdôrazňuje niekoľko kľúčových prvkov propagandy:

• Jednoduchosť - posolstvo musí čo najľahšie a najrýchlejšie pochopiť čo najvyšší počet členov skupiny. Znalosť príčin, hĺbky, šírky, jadra a možných riešení problému je u väčšiny ľudí malá a dlhodobá pamäť býva často zlá a skresľujúca.
• Oslovenie emócií - posolstvo je tým lepšie, čím je primitívnejšie.
• Opakovanie - posledný a nesmierne dôležitý pilier. „Ak opakujete lož dostatočne dlho, stane sa pravdou. Ak opakujete lož dostatočne často, ľudia jej uveria a nakoniec jej uveríte sami. Propaganda, o ktorej ľudia zistia, že je propagandou, ňou v danom okamihu prestane byť.

Manipulácia a Príklady z Histórie

Koukolík uvádza príklad Edwarda L. Bernaysa, synovca Sigmunda Freuda, ktorý sa preslávil mimoriadnym nápadom. Keď po prvej svetovej vojne klesol odbyt cigariet, uvedomil si, že polovička populácie takmer nefajčí. Boli to ženy. A tak najal dobrovoľníčky, ktoré kráčali na deň výročia 4. júla v sprievode, kde si demonštratívne zapálili cigarety, čo v tom čase nebolo vôbec zvykom. Krátko nato sa spustila gigantická propagandistická mašinéria. Svet razom krášlili plagáty so sloganmi: „Ver si!“ „Odbúrali sme prastarý predsudok!“ (Lucky Strike), „Mami, nehnevaj sa na mňa.

Zakladateľ amerického PR Edward L. Bernays povedal: „Vedomá a inteligentná manipulácia organizovanými názormi a zvykmi más je dôležitý prvok demokratickej spoločnosti. Jeden z najmocnejších ľudí na svete, poradca prezidenta Busha Karl Rove v rozhovore v roku 2002 prehlásil: „Sme teraz impérium, a keď konáme, vytvárame svoju vlastnú realitu. A zatiaľ čo vy túto realitu skúmate, my budeme opäť konať a vytvárať nové reality, ktoré budete tiež môcť skúmať, a takto sa to všetko vyrieši. Sme tvorcovia dejín.

Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti

Špinenie a Ďalšie Techniky Manipulácie

Jedným z absolútne najtypickejších nástrojov propagandy je takzvané špinenie. „Nádherne ho popísal Mark Twain v jednej čarovnej poviedke zo 60. rokov minulého storočia, kde sa uchádzal hlavný hrdina o miesto šerifa. „Blato sa skrátka prilepí. Ak chcete vyhrať kampaň, očiernite protivníka niečím novým, účinným. Nepúšťajte sa do podrobností! Pracujte zásadne v smere toho, čo váš cieľ očakáva, čo si praje, čoho sa bojí. Má to veľmi hlboko a pevne ukotvené z detstva. Jeden z kandidátov na amerického prezidenta Newt Gingrich napísal brožúrku s názvom Jazyk, kľúčový mechanizmus kontroly, v ktorej vysvetľuje jednoduchý princíp. Ďalší spôsob manipulácie ilustruje podľa Koukolíka výrok Jean-Claudea Junckera z Európskej komisie z roku 2000: „O niečom rozhodneme, necháme to odležať a chvíľu počkáme, čo sa stane.

Overtonovo Okno

Jedným z najrozšírenejších manévrov v súčasnosti je aj Overtonovo okno (nazvané podľa amerického právnika, filozofa a viceprezidenta Mackinacského centra pre verejnú politiku Josepha P. Overtona), ktoré vysvetľuje jednoduchý mechanizmus.

Internet a Sociálne Siete ako Nástroje Ovplyvňovania

Najvplyvnejšími nástrojmi dnešného sveta sú práve internet a sociálne siete. Pomocou internetu môžete ovplyvniť napríklad voľby. Stačí, ak viete, koľko času ľudia trávia na ktorej stránke. „Potom môžete ich poradie ľahko zmeniť tak, že dopredu dosadíte stránku, na ktorú chcete upriamiť pozornosť. Vylepšeným nástrojom šírenia mylných informácií a dezinformácií sa stali sociálne roboty (social bots, social networking bots). „To sú kúsky umelej inteligencie, ktoré sa s vami bavia, akoby to boli ľudia. Muž skladajúci si masku z tváre. A sú stále dokonalejšie. Ovplyvňujú trh s akciami, šíria teroristickú propagandu, klebety a konšpiračné teórie.

Experimenty na Sociálnych Sieťach a Fake News

„Bol to test, v ktorom cez obsah Newsfeedu pokusne ovplyvnili asi 700 000 ľudí. Stačilo, keď sa v príspevku obmedzil podiel pozitívnych výrazov a nastalo naň menej pozitívnych reakcií a viac negatívnych. Fake news sú podvodné, falošné a vedome zavádzajúce informácie. Definícia hovorí, že je to premyslená tvorba pseudožurnalistickej dezinformácie, použitie žurnalistickej rétoriky, formátu a spôsobu spracovania pre zámerné šírenie lživej, vymyslenej informácie. Oxfordské slovníky od roku 2016 uvádzajú aj pojmy postpravda a postfaktický. Význam slova postfaktický sa zhoduje s významom slova postpravdivý. Postfakty sú to isté, čo „alternatívne fakty“. „Čokoľvek postfaktické sa týka situácie, v ktorej ľudia prijímajú argumenty založené na emóciách a osobnom presvedčení skôr než na faktoch,“ objasňuje Koukolík.

Mozog a Rozhodovacie Procesy

Podľa známeho neuropatológa žijeme vo svete, v ktorom sú doložené fakty systematicky odvrátené faktoidmi.

Prečítajte si tiež: Reálna skúsenosť sociálneho pedagóga

Systém 1 a Systém 2

„Inak povedané, v zlomku sekundy spoznáme tvár niekoho známeho v dave - vtedy pracuje systém 1, ale riešiť rovnicu, to dá prácu, vtedy pracuje systém 2,“ približuje Koukolík. Systémy neurónovej siete máme pritom viazané na riadiace funkcie mozgu, ktorých je podľa Koukolíka „celý zvitok“. Riadiace funkcie máme ďalej naviazané na čelné laloky v mozgu. Jadrový systém je funkčne veľmi zložitý. Riadi nadradené uvažovanie a premeny naučeného správania a je schopný adaptovať správanie v premenlivom prostredí.

Racionalita a Úžitok

Racionálneho človeka spoznáme podľa jednoduchého znaku - snaží sa docieliť čo najväčší úžitok, po anglicky utility. Právnik Jeremy Bentham a filozof John Stuart Mill chápali už v 19. V súčasnej ekonomickej teórii sa utility mení na jednorozmerný index zbavený všetkých fyziologických, psychologických a sociálnych súvislostí. Dnešná ekonomická teória považuje za racionálne rozhodnutie to, čomu sa hovorí preference satisfaction, čiže nasýtenie niečoho, čomu dávame prednosť.

Senzory v Tele a Informácie do Mozgu

Predstavte si svoje telo rozložené na kocky s veľkosťou 15 x 15 x 15 mikrometrov. V každej kocke sú dva typy nervových zakončení, ktoré týmto kockám merajú teplotu, stres, zaznamenávajú, či na ne niečo netlačí a či niektorá nepraskla, monitorujú zmeny acidobázickej rovnováhy (rovnováhy medzi tvorbou zásad a kyselín v organizme, pozn. V každej sekunde nášho bdelého stavu aj počas spánku snímajú tieto systémy v našom tele zhruba 11 premenných a informácie posielajú do mozgu dvomi mozgovými sieťami.

Intuícia a Rozhodovanie

Ako hovorí František Koukolík, zamilovanosť je v skutočnosti stav blízky psychóze, vychádzajúci zo systému 1. „Už múdry pán profesor Vondráček (Vladimír Vondráček, český psychiater a psychológ a endokrinológ, pozn. „No pozor! Keď sa to deje, vskutku nepotrebujete mozog. Preto pán profesor dodával, aby sme si to užili, ale mali sa na pozore a v tomto stave nerobili žiadne rozhodnutia. Intuíciu možno opísať ako istý náhľad, náhle poznanie, pocit jasnosti a istoty nesprostredkovaný vedomým premýšľaním a nepodložený zreteľnými dôvodmi. Ktorým smerom vykročiť? Ako dodáva Koukolík, musíme byť sebakritickí a vedieť o jej medziach aj o medziach osobných. Intuícia sa podľa neho nevypína, no každý má vlastnú mieru, v akej ju využíva. Existuje druh intuície, ktorému sa hovorí gut feeling (naozaj čítate dobre, píše sa to „gut“). Je to príjemný pocit, ktorý vo vás začne rezonovať, keď sa po prvý raz stretnete s niekým novým. „Tento pocit je výborným detektorom,“ konštatuje Koukolík. Dokážete totiž na jeho základe za zlomok sekundy vyhodnotiť, či si budete s daným človekom rozumieť alebo nie.

Emócie a Kritické Myslenie

Môžu potešiť, ohovoriť, ponížiť, potupiť, nadchnúť, prebudiť v nás hnus, radosť či rozhnevať nás, a tak prostredníctvom emotivity manipulujú naše racionálne myslenie. S tvrdeniami, ktorým sme každodenne vystavení, treba vedieť citlivo pracovať. Kriticky mysliaci človek vždy uvažuje o dôveryhodnosti zdroja, z ktorého zbiera informácie. „Čím viac zdroj o danej veci vie, tým môže byť ním podaná informácia dôveryhodnejšia,“ hovorí Koukolík.

Racionalita a Kontext

Od relevantných informácií závisí, nakoľko racionálne sa rozhodujeme. Racionalita však vždy závisí i od kontextu, v rámci ktorého danú vec skúmame, a treba brať do úvahy aj možné obmedzenia nášho mozgu. „Naše mozgy majú obmedzenia poznávacie a výpočtové a do úvahy by sme mali brať aj obmedzenia environmentálne. Záleží totiž aj od prostredia, z ktorého informácie pochádzajú.

Rozhodovanie sa a Neistota: Heuristika

V zložitých situáciách využívame pri rozhodovaní sa jednoduché pravidlá, v medziach ktorých sa pohybujeme. Využívame takzvanú heuristiku, to znamená skusmé riešenie problémov, pre ktoré nepoznáme presnejšiu metódu alebo algoritmus. „Takéto rozhodovanie sa je založené na poučenom odhade, intuícii, ale aj na skúsenosti. „Sú doktori, ktorí majú diagnostický nos, sú policajti, právnici, murári, remeselníci, inštalatéri, vodiči, z ktorých každý má čuch, kadiaľ to pôjde a kadiaľ nie. Máte dobrý „čuch“ aj vy?

Racionalita a Intuícia: Kontinuum

Antika, stredovek a novovek do súčasnosti považovali rozum a srdce, racionalitu a intuíciu za protiklad. Racionalita a intuícia však protikladné nie sú. Koukolík uvádza, že je to kontinuum plynúce z odpovede neurónových sietí na premeny vonkajšieho a vnútorného sveta.

tags: #koukolík #výskum #sociálny #mozog