Žaloba Proti Rozhodnutiu Sociálnej Poisťovne Podľa Správneho Súdneho Poriadku

Tento článok sa zaoberá problematikou žalôb proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v kontexte správneho súdneho poriadku (SSP). Analyzuje proces podávania žaloby, jej náležitosti, postup súdu a možné výsledky súdneho konania. Článok sa zameriava na pochopenie právnych aspektov tohto procesu pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov.

Úvod do Správneho Súdneho Poriadku a Sociálnej Poisťovne

Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z. z.) upravuje postup správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Sociálna poisťovňa je orgán verejnej správy, ktorý rozhoduje o nárokoch občanov v oblasti sociálneho poistenia, ako sú invalidné dôchodky, materské, nemocenské dávky a ďalšie. Ak občan nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, má právo podať proti nemu žalobu na správny súd.

Príklad Rozhodnutia Sociálnej Poisťovne a Odvolanie

Rozhodnutím z 31.01.2018 č. XXX XXX XXXX X žalovaný zamietol odvolanie D.. Ľ. A.K., podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 07.12.2017 č. XXX XXX XXXX X vo veci zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti o invalidný dôchodok D.. Ľ.R.T. A.K. zo dňa 28.09.2017 zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že žiadateľ pred vznikom invalidity, t.j. z 21.

Vecná, Miestna a Kauzálna Príslušnosť Súdu

Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením súdu alebo správnemu súdu. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu.

Zloženie Súdneho Senátu a Zabezpečenie Jednoty Rozhodovania

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov a rozhoduje aj o návrhoch na zrušenie právnych predpisov obcí a Všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov. Najvyšší správny súd rozhoduje:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

• v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov,
• v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov vo veciach podľa § 11 písm. c) to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods.
• vo veľkom senáte zloženom z predsedu najvyššieho správneho súdu alebo z podpredsedu najvyššieho správneho súdu a z ôsmich sudcov, ak o to rozhodne predseda najvyššieho správneho súdu. Predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce.

Použitie Civilného Sporového Poriadku a Poučovacia Povinnosť Súdu

Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Preskúmanie Zákonnosti Rozhodnutia a Správna Úvaha

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm.

Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm.

Šikanózna Žaloba a Súbeh Konaní

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm.

Náležitosti Žaloby a Doručovanie

Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k), nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Účastníci podľa odseku 3 písm.

Spoločná Žaloba a Spôsobilosť Konať Pred Súdom

Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 328 ods. 1 a § 442 ods.

Osoba Zúčastnená na Konaní a Zainteresovaná Verejnosť

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy.

Právo Prokurátora a Povinné Zastúpenie Advokátom

Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Výnimky z Povinného Zastúpenia Advokátom

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí:

• v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm.
• Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom.
• Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d).
• Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3.

Zástupca Účastníka Konania a Spoločný Zástupca

Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec.

Právo Používať Materinský Jazyk a Elektronické Podania

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Odstraňovanie Vád Podania a Späťvzatie Žaloby

Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví.

Práva Osoby Zúčastnenej na Konaní a Spojenie Vecí

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia.

Plynutie Lehôt a Doručovanie Písomností

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu.

Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Predvolanie na Súd a Predvedenie

Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu.

Pokuty a Nahliadanie do Súdneho Spisu

Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného.

Prikázanie Veci Inému Súdu a Dožiadanie

Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci inému správnemu súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti.

Vylúčenie Sudcu

Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd …

Príklad Žaloby Proti Rozhodnutiu Sociálnej Poisťovne o Nepriznaní Materského

A. [1] Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredia o nepriznaní nároku na materské. [2] Žalobca má trvalý pobyt v obci/meste [doplniť], ktoré sa nachádza v obvode Krajského súdu v [doplniť]. B. [3] Žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne - pobočka [doplniť], uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna/dcéru [doplniť meno a priezvisko dieťaťa] po dohode s matkou dieťaťa [doplniť meno a priezvisko matky].[3] Sociálna poisťovňa - pobočka [doplniť], vydala dňa [doplniť] rozhodnutie č. [doplniť], ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. [4] Žalobca podal dňa [doplniť] proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalovaná, Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím zo dňa [doplniť], č. [7] Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. [8] Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. [10] Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. [11] Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[8] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. [12] O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. [13] V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. D. E. I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z [doplniť], č. II. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka [doplniť] z [doplniť], č. III. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa [doplniť], č. [1] § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. [2] § 10 v spojení s § 13 ods. [3] § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. a č. 61/2003 Z. z. [4] § 48 a nasl. [5] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. [6] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. [7] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. [8] § 3 ods. [9] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. [10] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. [11] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. [12] § 191 ods. [13] § 182 ods. 1 písm.

tags: #žaloba #proti #rozhodnutiu #Sociálnej #poisťovne #správny