
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“). Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Tento článok sa zameriava na krátenie dovolenky počas práceneschopnosti (PN), ktoré je často zdrojom otázok a nejasností.
Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.
Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní. Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, len v zákonom ustanovenom rozsahu podľa § 109 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku
Dovolenku je možno krátiť aj z dôvodu dlhšej PN. Pri posudzovaní krátenia dovolenky sa berie do úvahy každý rok samostatne. Ak má zamestnanec zameškaných 187 dní, skráti sa mu dovolenka o 5/12.
Podľa § 109 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v kalendárnom roku nesplnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, a nepracoval z dôvodu:
V drvivej väčšine prípadov krátenie dovolenky počas práceneschopnosti nepripadá do úvahy. O dovolenku môžete prísť len v prípade, ak v rámci kalendárneho roka vymeškáte 100 a viac dní. Až v takom prípade vám môže zamestnávateľ krátiť nárok na dovolenku. Ak ste na maródke príliš dlho, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že vám skráti počet dní dovolenky. Do 99 dní je to v poriadku, avšak za každých ďalších 21 dní prichádzate o 1/12 ročného nároku na dovolenku.
Dôležité: Krátenie dovolenky pri PN je dobrovoľné. Zamestnávateľ tak môže ale aj nemusí spraviť. Záleží len na ňom.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti.
Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení
Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti.
Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o krátení dôchodku
Ak zamestnanec zamešká viac ako 100 pracovných dní, k ďalšiemu kráteniu dovolenky môže zamestnávateľ pristúpiť už po nazbieraní ďalších 21 zameškaných dní, t. j. spolu bude zameškaných 121 pracovných dní atď.
Ak má zamestnanec zameškaných 187 dní, skráti sa mu dovolenka o 5/12. Ak má zamestnanec nárok napr. Lebo za rok 2024 máš nárok len na 1/12tinu ročného nároku.
Dobrý deň, dňa 19. 1. 2022 som nastúpila do práce a dňa 22. 9. 2022 som ukončila pracovný pomer z dôvodu absencie. Počas tejto doby som vyčerpala 9 dní dovolenky. Celkovo som mala nárok na 15 dní, keďže som pracovala na 12-hodinové smeny. Som si vedomá závažného porušenia disciplíny, no potrebujem vedieť, koľko mi môže firma krátiť z dovolenky, nakoľko mi ostalo ešte 6 dní. Zaujíma ma, či mi môže krátiť aj viac ako tých 6 dní. Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, "Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Podľa toho, koľko ste mali absencií, Vám zamestnávateľ krátil dovolenku.