Krátenie dovolenky zamestnávateľom za neprítomnosť: Podmienky a dôsledky

Článok sa zaoberá problematikou krátenia dovolenky zamestnávateľom v prípade neprítomnosti zamestnanca v práci, a to najmä z dôvodu absencie alebo práceneschopnosti (PN). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, za ktorých môže zamestnávateľ k tomuto kroku pristúpiť, a o právach zamestnanca v tejto situácii.

Krátenie dovolenky za absenciu

Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni. Toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy zamestnanec bezdôvodne a neospravedlnene absentuje v práci. Dôležité je, že krátenie dovolenky je možné len za tie dni, kedy mal zamestnanec skutočne pracovať podľa svojho rozvrhu.

Príklad: Ak zamestnanec neospravedlnene zamešká tri pracovné dni, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku o 3 až 6 dní.

Je však dôležité, aby zamestnávateľ zamestnanca na túto skutočnosť vopred upozornil a informoval ho o dôsledkoch jeho absencie. Zamestnávateľ môže využiť absenciu zamestnanca aj ako dôvod na ukončenie pracovného pomeru, a to buď výpoveďou alebo, v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, okamžitým skončením pracovného pomeru. Predtým však musí zamestnanca písomne upozorniť na možnosť výpovede, a to najneskôr v lehote 6 mesiacov od porušenia pracovnej disciplíny.

Krátenie dovolenky za dlhodobú práceneschopnosť (PN)

Zákonník práce upravuje aj situácie, kedy zamestnávateľ môže krátiť dovolenku zamestnancovi z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Ak je zamestnanec na PN viac ako 100 pracovných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku. Podľa § 109 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, za prvých 100 zameškaných pracovných dní môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu. Do úvahy sa berú len dni, kedy mal zamestnanec podľa rozvrhu vykonávať prácu.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku

Príklad: Ak má zamestnanec nárok na 20 dní dovolenky ročne a bol na PN 121 pracovných dní, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku o 2/12, t.j. o cca 3,3 dňa (1/12 za prvých 100 dní a 1/12 za ďalších 21 dní).

Dôležité je, že do odpracovaných dní sa nezapočítava dočasná pracovná neschopnosť (PN). Ak zamestnanec neodpracuje aspoň 60 dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku za každých 21 neodpracovaných pracovných dní o 1/12 ročného nároku.

Obmedzenia krátenia dovolenky

Zákonník práce stanovuje určité obmedzenia pri krátení dovolenky. Predovšetkým, zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku za prekážky v práci, ktoré sú ospravedlnené podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi tieto prekážky patrí napríklad dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka, karanténa, osobná a celodenná starostlivosť o chorého člena rodiny.

Okrem toho, pri krátení dovolenky musí zamestnávateľ rešpektovať minimálny rozsah dovolenky, ktorý musí zamestnancovi poskytnúť. Toto minimálne trvanie dovolenky je stanovené zákonom a závisí od veku zamestnanca a dĺžky jeho pracovného pomeru.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec určité práva a povinnosti. Predovšetkým, má právo na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od jeho hrubej mzdy. Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN, a to v rôznej výške v závislosti od dĺžky trvania PN. Od 11. dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení

Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí ošetrujúci lekár. To zahŕňa napríklad obmedzenie vychádzok, dodržiavanie pokoja a užívanie predpísaných liekov. Porušenie liečebného režimu môže mať za následok zníženie alebo odňatie nemocenských dávok. Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to aj prostredníctvom kontrol v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec je povinný umožniť výkon kontroly a poskytnúť potrebné informácie.

Ukončenie pracovného pomeru a nevyčerpaná dovolenka

V prípade, ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru a zamestnanec má nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ je povinný mu ju preplatiť v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce. Dovolenka sa prepláca v sume priemerného zárobku zamestnanca. Dôležité je, že dovolenka sa prepláca len v rozsahu, na aký zamestnancovi vznikol nárok ku dňu skončenia pracovného pomeru, teda za obdobie, kedy bol zamestnaný.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o krátení dôchodku

tags: #kratenie #pn #zamestnavatelom #za #nepritomnost #podmienky