Krátenie starobného dôchodku pri pracovnom pomere: Podmienky a dôležité informácie

V súčasnosti je bežné, že starobní dôchodcovia si popri poberaní dôchodku privyrábajú. Táto možnosť je však spojená s určitými pravidlami a obmedzeniami, ktoré je potrebné poznať, aby nedošlo k zníženiu alebo pozastaveniu výplaty dôchodku. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o podmienkach krátenia starobného dôchodku pri pracovnom pomere, s dôrazom na rôzne typy pracovných zmlúv a ich vplyv na výšku dôchodku.

Súbeh práce a predčasného dôchodku

Sociálna poisťovňa upozorňuje predčasných starobných dôchodcov, že od roku 2013 už nemôžu pracovať na dohodu a zároveň poberať predčasný starobný dôchodok. Táto zmena sa týka najmä tých poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorým bol dôchodok priznaný pred 1. januárom 2013. Ak im po tomto dátume vznikne povinné dôchodkové poistenie z práce na dohodu, ktorú vykonávali aj pred 1. januárom 2013 a do 28. februára 2013 nedosiahnu dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku im zanikne od výplatného termínu v marci 2013, ak dohodu neukončia do 28. februára 2013.

Poberatelia predčasného starobného dôchodku sa tak musia rozhodnúť, či chcú naďalej poberať predčasný starobný dôchodok alebo pracovať na dohodu. Ak sa rozhodnú pracovať na dohodu aj po 28. februári 2013, nemusia to Sociálnej poisťovni oznamovať. Výplata ich predčasného dôchodku sa od marcového výplatného termínu automaticky zastaví.

Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, bez ohľadu na dátum jeho priznania, ktorému vznikne povinné dôchodkové poistenie najskôr od 1. januára 2013, zanikne kvôli uzatvoreniu novej dohody nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšieho výplatného termínu predčasného dôchodku.

Po ukončení práce na dohodu (po zániku povinného dôchodkového poistenia) je možné požiadať o uvoľnenie výplaty predčasného starobného dôchodku a zároveň jeho zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní predčasného starobného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku

Dohoda o pracovnej činnosti a krátenie dôchodku

Ak má dôchodca uzavretú zmluvu na dobu neurčitú, stráca nárok na predčasný starobný dôchodok bez ohľadu na to, ako dlho bude v mesiaci pracovať. Ak uzatvára zmluvu na dobu určitú, vzniká možnosť krátenia dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia (§ 67 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Dohoda o vykonaní práce by musela byť uzatváraná opakovane každý mesiac tak, že sa skončí pred termínom výplaty predčasného starobného dôchodku. Napríklad, ak je termín výplaty predčasného starobného dôchodku 15. deň v mesiaci a dôchodca chce vykonávať prácu v rozsahu dvoch pracovných dní, zamestnávateľ uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce a po uplynutí dvoch pracovných dní ho odhlási zo Sociálnej poisťovne. V takom prípade poisťovňa kráti starobný dôchodok o 2/31 z jeho dôchodku (vo februári 2/28 z dôchodku). Dôležité je, či bol dôchodca v daný deň povinne dôchodkovo poistený, nie pracovný čas zamestnávateľa.

Výška poistného pri dohode o pracovnej činnosti

U zamestnancov sa neurčuje minimálny vymeriavací základ, poistné sa platí zo skutočného zárobku.

Práca na dohodu s nepravidelným príjmom a krátenie dôchodku

V prípade, že predčasný starobný dôchodca pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom, je dôležité vedieť, že ak odpracuje napríklad 12 hodín v mesiaci, nemusí to automaticky znamenať pozastavenie výplaty celého mesačného dôchodku. Krátenie sa prepočíta podľa odpracovaných dní, ak je dohoda uzatvorená na dobu určitú a končí sa pred výplatným termínom dôchodku.

Odvody pri práci na dohodu

Pri príjme 54 eur mesačne sa platí poistné z tejto sumy, keďže u zamestnancov sa neurčuje minimálny vymeriavací základ.

Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení

Vplyv 8-hodinového pracovného času zamestnávateľa na krátenie dôchodku

Pre krátenie dôchodku nie je podstatný 8-hodinový pracovný čas zamestnávateľa, ale to, či bol dôchodca v daný deň povinne dôchodkovo poistený.

Zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy

Zavedenie odvodov z dohôd od januára 2013 spôsobilo zníženie príjmov príležitostných dohodárov a zamestnávateľov, ale aj nárast administratívy pre firmy. Povinnosti zamestnávateľa sú v zákone o sociálnom poistení po novelách uvedené neprehľadne a komplikovane. Ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa by ich mali uviesť na svojich webových stránkach v plnom rozsahu a jednoduchšie.

Poistenci štátu a dohody

Poistencom štátu môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Ak pracujú na dohodu, od 1. januára 2013 nebudú spĺňať podmienku byť poistencom štátu, pretože budú dôchodkovo poistení ako zamestnanci (z dohody). Ide o tých poistencov, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát, ak sa starajú o dieťa (napríklad matky na rodičovskej dovolenke), ak poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, alebo ak robia ako osobní asistenti. Ak takéto osoby v minulosti podali prihlášku na dôchodkové poistenie, museli podať odhlášku z dôchodkového poistenia najneskôr do 9. januára 2013. Dôchodkové poistenie im zaniklo 31. decembra 2012. Odhlásiť sa mali v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.

Dôležité zmeny pre dohodárov od roku 2013

1. Od roku 2013 sa z príjmov dohodárov platí aj dôchodkové poistenie. Firmy preto musia po skončení zmluvy s dohodárom zaslať Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia ako podklad na výpočet a vyplácanie budúceho dôchodku.
2. Niektoré príjmy z dohôd podliehajú aj nemocenskému poisteniu. Firmy by mali viesť evidenciu o práceneschopnosti, materskej dovolenke a pracovných úrazoch dohodárov a zasielať podklady Sociálnej poisťovni.
3. Dohodári, okrem študentov a dôchodcov s pravidelným príjmom, platia plné odvody v rovnakej sadzbe ako zamestnanci v trvalom pracovnom pomere (pracovník platí 13,4 % a zamestnávateľ 35,2 %). Pri nepravidelnom príjme je to 11 % a 32,8 %.
4. Oslobodenie študentov od platenia odvodov (stredoškoláci do príjmu 66 eur a vysokoškoláci do 155 eur, pričom platenie úrazového a garančného poistenia vo výške 1,05 % sa zachovalo) platí len na rok 2013.
5. Odvody ostatných študentov a invalidných dôchodcov sú 7 % a ich zamestnávateľov 22,8 %. Starobní a ostatní dôchodcovia odvádzajú do poisťovní 4 % a firmy 19,8 %.
6. Poistné za dohodára s nepravidelným príjmom je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa skončila daná dohoda. Poistné za ostatných dohodárov je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Pravidelné príjmy dohodárov sa uvádzajú na tlačive o mesačnom výkaze poistného a príspevkov, nepravidelné príjmy sa vykazujú na samostatnom Výkaze poistného a príspevkov.
7. Zamestnávateľ prihlasuje dohodárov do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne pred vznikom ich povinného poistenia, najneskôr pred začatím pracovného výkonu, a odhlasuje ich najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia.
8. Ak dohodárom vznikol pracovnoprávny vzťah pred 1. januárom 2013 a trvá aj po 31. decembri 2012, zamestnávateľ má na prihlásenie dohodárov predĺženú lehotu. Táto lehota však neplatí pre dohody, ktoré vzniknú po 31. decembri 2012.
9. Dohodára treba prihlásiť do poisťovne do 8 dní odo dňa vzniku verejného zdravotného poistenia. Zamestnávateľ nahlasuje zamestnanca len na dni, ktoré reálne odpracuje.

Odstupné a odchodné

Vybranej skupine zamestnancov patrí pri skončení pracovného pomeru nielen odstupné, ale aj odchodné. Odstupné je náhrada poskytovaná zamestnancovi za skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Skrátený pracovný úväzok

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o krátení dôchodku

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak je príjem zamestnanca nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Nižšie odvody do sociálneho poistenia môžu ovplyvniť výšku dôchodku.

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať minimálne 15 rokov a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku a nemocenské dávky rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok, ale ich výška bude nižšia.

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, ale má aj svoje nevýhody. Dôležité je zvážiť osobné a profesionálne ciele pred rozhodnutím pre túto formu zamestnania a poradiť sa so zamestnávateľom a preštudovať právne aspekty.

Viacnásobný pracovný pomer

Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Stabilizačný príspevok a dôchodcovia

Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorému v priebehu trvania trojročného záväzku zotrvania u zamestnávateľa vznikne nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom starobného dôchodku. V písomnej dohode nemôže byť dohodnutá kratšia doba zotrvania než sú tri po sebe nasledujúce roky. Ak sa zamestnanec rozhodne ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa pred uplynutím troch rokov, je povinný vrátiť zamestnávateľovi alikvotnú (pomernú) časť poskytnutého stabilizačného príspevku.

Dosiahnutie veku rozhodného pre priznanie starobného dôchodku nie je samo o sebe dôvodom na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom. Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď a nejde o dôvody tejto výpovede podľa aktuálneho Zákonníka práce, vznikne mu povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku v rozsahu nesplnenia tohto záväzku.

Predčasný starobný dôchodok a podnikanie

Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je, že žiadateľ nesmie byť povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO. Výnimka platí pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 15 ZSP).

Príklady z praxe

• Pani Antónia pracuje na dohodu o vykonaní práce.
• Pán Alfonz je SZČO, je živnostník.
• Pani Alžbeta je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie. Činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, viď § § 67 ods. 4 ZSP.
• Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2024 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €.
• Pán Stanislav mal vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 22.10.2024. V súlade s § 67 ods. 7 ZSP si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na dohodu o pracovnej činnosti.
• Pani Sára mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14.11.2024. Od 1.12.2024 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s OOP. Za mesiac december pani Sára dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €. Celková suma, ktorú mala v hrubom vyplatenú, dosiahla 5200 €.

Ďalšie možnosti zárobkovej činnosti po priznaní predčasného starobného dôchodku

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Musí ísť o fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade alebo sú súrodenci. Súčasne musí vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v príbuzenskom vzťahu. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

tags: #krátenie #starobného #dôchodku #pri #pracovnom #pomere