Starostlivosť a pestovanie ihličnanov: Sprievodca pre krásnu záhradu

Ihličnaté stromy a kry patria medzi najobľúbenejšie okrasné dreviny v záhradnej tvorbe. Ich popularita pramení z ich nenáročnosti na pôdu a vodu, nízkych nárokov na údržbu a predovšetkým z ich podmanivej krásy. Ponúkajú široké spektrum druhov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a textúr, ktoré je možné využiť pri akomkoľvek záhradnom dizajne. Tvoria akýsi základ záhrady, ktorý sa počas rôznych ročných období nemení.

Výber okrasných ihličnanov

Aké okrasné ihličnany si vybrať z nekonečnej ponuky do záhrady? Tu je niekoľko tipov:

1. Borovice: Sú nádherné ihličnaté stromy, ktoré sa hodia do záhrad všetkých typov. Na rozdiel od väčšiny ihličnanov nemusia mať kónický tvar a môžu tvoriť aj rozložitejšie koruny. Napríklad borovica hustokvetá je tradičnou súčasťou japonských záhrad. Vďaka bohatej ponuke kultivarov rôznych tvarov a veľkostí je vhodná pre akýkoľvek záhradný štýl. Atraktívna je typickými zhlukmi dlhých ihlíc a nádhernými tvarmi, ktoré vynikajú počas vegetačnej sezóny aj počas zimy aj borovica lesná, náš pôvodný druh.
2. Smrek pichľavý: Je výnimočný svojim modrým až striebristým sfarbením, pre ktoré sa často označuje aj ako smrek strieborný, či strieborná jedlička. Okrem nezvyčajného sfarbenia ponúka smrek pichľavý aj peknú textúru z pevného, krátkeho ihličia. Väčšina kultivarov tohto ihličnatého stromu má kužeľovitý tvar, no výnimočné nie sú ani previslé či zaoblené tvary koruny.
3. Borovica horská: Je v záhradnej tvorbe veľmi obľúbený a využívaný ihličnatý strom. Vďaka jej nízkemu vzrastu sa borovica horská často vysádza v skalkách, predzáhradkách či na slnečných stanoviskách v kombinácii s okrasnými kameňmi. Tento ihličnan je dostupný v stovkách kultivarov rôznych vzrastov, farieb a tvarov ihličia. Väčšina z nich ponúka krásnu zelenú textúru, vytvárajúcu kompaktné tvary.
4. Tis obyčajný: Patrí medzi pôvodné druhy ihličnatých drevín na Slovensku a zároveň má aj široké uplatnenie v záhradnej tvorbe. Vyniká krátkym, no výrazným ihličím, typickým pre tisy a jeho špecifitou sú aj červené plody, ktoré sú zaujímavým spestrením a priťahujú vtáky. Tis obyčajný je v záhradách najčastejšie pestovaný v stĺpovitých formách dorastajúcich do niekoľkých metrov, no dostupné sú aj stredne veľké a trpasličie kultivary rôznych tvarov a farieb.
5. Borievka čínska: Sa väčšinou vyznačuje nepravidelným tvarom koruny vyformovaným asymetricky usporiadanými konármi, ktoré formuje vietor a iné živly. Tieto ihličnaté stromy a kry sú ideálnou voľbou do neformálnych záhrad a pre milovníkov netradičných tvarov, ktoré nie je potrebné upravovať rezom. Aj borievka čínska je však dostupná aj v trpasličích či stĺpovitých kultivaroch, takže si z tohto druhu vyberie každý.
6. Cédre: Sú majestátne okrasné ihličnany, ktoré v dospelosti vytvárajú pomerne rozložité, nepravidelné koruny jedinečného tvaru. Zrejme najznámejším kultivarom, často používaným v záhradnej tvorbe je previslá forma cédra atlantského s modrým ihličím (pendula glauca), no aj iné druhy a kultivary si pri tvorbe záhradného dizajnu nájdu svoje uplatnenie. V záhradách tvoria tieto ihličnaté stromy dominanty, no nemusia byť nevyhnutne vysoké, keďže sú dostupné aj v menších a trpasličích kultivaroch, vhodných aj pre menšie záhrady.
7. Smrek biely: Bol vybraný pre jeho nezvyčajne hustú korunu a jemnú textúru drobného, zeleného ihličia. Pre tieto vlastnosti je tento druh ihličnatého stromu cenený aj v záhradnom dizajne a často sa s ním môžeme stretnúť v záhradách. Smrek biely je dostupný v mnohých trpasličích kultivaroch no aj vo vyšších formách.
8. Kórejská jedľa: Je špecifická svojím hustým, krátkym ihličím, ktoré v záhradách vytvára atraktívnu textúru. Vďaka tomu sa v záhradnom dizajne často používa ako solitér s typickým kužeľovitým tvarom a v kombinovanej výsadbe s inými ihličnanmi. Obľúbené sú aj “zlaté” či “strieborné” kultivary týchto ihličnatých stromov, ktoré majú spodnú stranu ihličia sfarbenú v inom odtieni a vytvárajú tak atraktívne viacfarebné textúry.
9. Cypruštek tupolistý: Je atraktívny svojim hustým ihličím, vytvárajúcim typické našuchorené tvary a tendenciou vytvárať horizontálne vetvenie.
10. Smrekovec: Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú.

Medzi ďalšie obľúbené druhy patria napríklad borovica málokvetá (Pinus parviflora), tuja západná (Thuja occidentalis), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica), borievka obyčajná (Juniperus communis), borovica thunbergova (pinus thunbergii) a mnoho iných.

Pestovanie ihličnanov: Od výsadby po starostlivosť

Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.

Výsadba ihličnanov

Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Vysádzanie bez balu je vždy riskantné a používa sa len pri presádzaní mladých semenáčov a pri zalesňovaní. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september). Stromčeky hneď po vysadení začnú vytvárať nové korene a nahrádzať odparenú vodu. Neskôr vysadené ihličnany sa nestihnú zakoreniť, vädnú a uschýnajú. Vysádzanie do zamrznutej zeme je vždy neúspešné. Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra. Pri opatrnej manipulácii a dobrej starostlivosti možno rastliny v kontajneroch vysádzať počas celého vegetačného obdobia.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o tuje

Jamy na jarné vysádzanie sa pripravujú už na jeseň, častejšie však tesne pred vysádzaním. Jama má byť asi 2 až 3-krát väčšia ako koreňový bal. Škôlkarské podniky dodávajú ihličnany s koreňovým balom zabaleným v jutovine, vo fóliách z PVC alebo v kontajneroch. Po dlhšej preprave treba stromčeky pred vysádzaním výdatne zahať, alebo celý bal namočiť na niekoľko hodín do vody. Jutový obal sa pri objemnejších baloch neodstraňuje, iba sa uvoľní a na niekoľkých miestach sa nareže. Fólie z PVC sa musia odstrániť a sadenice sa z kontajnerov opatrne vyberú tak, aby koreňový bal zostal neporušený.

Vzpriamene rastúce jednokmeňové stromy, stromy s pravidelnou kužeľovitou a stĺpovitou korunou, ako aj kry stĺpovitého a kužeľovitého vzrastu musia stáť v jame kolmo. Ku koreňom sa prisýpa horná vrstva pôdy, ktorá sa pri kopaní jamy odoberala prvá, alebo sa pôda vylepšuje zeminou vytvorenou z dobre rozloženej listovky a piesku alebo z kompostu, rašeliny a z piesku. Pri vysádzaní ihličnanov sa ku koreňom nepridáva maštaľný hnoj. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Všetky zvyšky vápna a omietok po stavbe sa musia odstrániť. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri.

Po vysadení je dôležitá opakovaná zálievka v suchom období a pri vysádzaní väčších sadencov s poškodeným koreňovým balom a citlivejších druhov aj rosenie koruny, ale nie v čase intenzívneho slnečného žiarenia. Okolo vysadeného stromčeka sa upraví miska, aby sa lepšie zachytávala voda. Na miestach, na ktorých nemožno zabezpečiť pravidelnú zálievku, povrch pôdy sa nastiela rozdrvenou kôrou, rašelinou, pilinami, pokosenou trávou alebo iným materiálom. Vyššie ihličnany, stĺpovité a úzko kužeľovité formy sa chránia proti vyvráteniu šikmo zatlčeným kôlom, alebo sa zakotvujú drôtmi. Niektoré druhy a odrody, ktoré nemajú dobre vytvorený terminálny výhonok, sa priväzujú o koly (vrúbľovance).

Starostlivosť po výsadbe

Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania, (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami.

Veľmi dôležitá je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Strihanie a tvarovanie ihličnanov

Niektoré ihličnany dobre znášajú radikálny rez. Vďaka tomu je možné ich prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez sa robí raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny.

Živé ploty sa strihajú kónicky - ker je na báze širší a smerom k vrcholu sa zužuje. Steny sú tak lepšie osvetlené a je zabezpečený lepší prísun vody, čím nedochádza k zasychaniu spodných vetiev. Striháme dvakrát do roka. Prvýkrát koncom mája (v čase keď sú vytvorené už malé prírastky), kedy sa v mladých výhonkoch vytvárajú čiastočné retardačné (spomaľovacie) látky. Týmto sa ďalšie obrastanie po prvom zastrihnutí čiastočne spomalí.

Vzhľad a kvitnutie danej dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.

Vôbec sa nerežú všetky ihličnany. Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja.

Zálievka a hnojenie

Závlahová dávka pre okrasné kry a stromy by mala prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. Pri vždyzelených drevinách netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť. Ihličnanom prospeje občasné prihnojenie špeciálnymi hnojivami pre ihličnany.

Pestovanie ihličnanov v kvetináčoch

Stromy a kríky môžu byť štýlovou ozdobou kvetináčov na balkónoch a terasách. Kvetináče nám dávajú mnoho designových možností, môžeme teda úspešne využiť stromy i kríky.

Pri výbere kvetináča je dôležité, aby bol odolný voči poveternostným vplyvom a mal dostatočnú izoláciu, ktorá chráni korene pred mrazom a vysokými teplotami v lete. Vhodné sú kvetináče z plastu, betónu alebo z ocele Cor-ten.

Choroby a škodcovia ihličnanov

Ihličnany môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, múčnatka a šedá hniloba. Najlepšou ochranou je prevencia. Doprajte rastline vzdušné stanovište, pravidelný rez a zdravú pôdu.

Tisy: Starostlivosť a pestovanie

Tisy (Taxus) sú prastaré stromy či kríky, ktoré sa na Zemi vyskytovali už v druhohorách. Niektoré druhy môžu dorastať do výšky až dvadsiatich metrov a odhaduje sa, že najstaršie známe exempláre dosahujú vek až 300 rokov. Jeho pestovanie nie je príliš náročné.

Tisy znesú prakticky akékoľvek svetelné podmienky. Veľmi dobre sa im darí na slnku, vďaka ktorému sú ich plody zdobiace vetvy ešte červenšie. Prospievajú však aj v plnom tieni. Zakúpené kríky vysádzame buď na jar, keď odídu posledné mrazíky, alebo naopak na jeseň pred tým, než teplomer klesne pod nulu. Kontajnerované dreviny vysádzame počas celého roka okrem zimy. Pokiaľ máte v pláne rastlinu tvarovať alebo pestovať ako bonsaj, bude sa skvele hodiť aj do skalky či medzi záhonmi.

Tisy nemajú žiadne zvláštne požiadavky na starostlivosť. Mladé rastliny musíme po výsadbe pravidelne zalievať, aby dobre zakorenili. Potom sa už o seba strom postará v tomto ohľade viac-menej sám. Čo sa týka zimy, tisy ju v našich podmienkach zvládajú dobre a nevyžadujú žiadne špeciálne úkony pred prvými mrazmi.

Tis červený je dnes veľmi obľúbenou okrasnou rastlinou, ktorá zdobí parky, mestá aj záhrady. Do záhrady si pestovatelia môžu vysadiť celý rad rôznych odrôd.

Tis veľmi dobre znáša radikálny rez. Vďaka tomu je možné ho prakticky neobmedzene tvarovať. Základný rez robíme raz ročne, najlepšie koncom júna. V tomto období odstránime všetky vetvy a výhony, ktoré narúšajú kompaktný tvar rastliny. Z tejto prastarej rastliny môžeme vytvoriť aj husté živé ploty. Výhodou je, že tisy rastú pomerne pomaly, preto odpadá neustále strihanie počas roka. Ďalším nesporným plusom živého plotu z tisu je, že zostane zelený po celú zimu, a navyše jeho vetvy ozdobia aj sýto červené bobule. Tisy tiež veľmi dobre znášajú znečistenie, hodí sa teda na oddelenie pozemku od rušnej cesty alebo do blízkosti priemyselných zón.

Pri pestovaní tisu v záhrade by sme mali mať na vedomí, že sa jedná o prudko jedovatú rastlinu. Tisy obsahujú celý rad toxických látok, či už sa jedná o alkaloidy, nitrily alebo steroidy. Treba však podotknúť, že deriváty z niektorých týchto látok sa využívajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. Tis je tiež veľmi silný alergén, teda konkrétne samčie rastliny. V jarnom mesiacoch kvety produkujú veľké množstvo peľu, pričom peľové zrná sú natoľko drobné, že hravo prenikajú aj sieťami proti peľu a môžu tak priťažiť alergikom. Na pozore by sa mali mať aj majitelia domácich a hospodárskych zvierat. Najmä kone a dobytok môže po požití čakať silná reakcia či dokonca smrť. Pri chove kôz ale nie sú obavy nutné, tieto zvieratá znášajú jedy obsiahnuté v rastline veľmi dobre.

Je veľmi prekvapivým faktom, že hoci je celá rastlina silne toxická, sýto červené dužinaté obaly semien sú viac-menej jedlé, dokonca chutia sladko. Pri požití bobule tisu teda človeku nič nehrozí, ale dôležité je tvrdé semeno vo vnútri dužiny nerozhryznúť a vypľuť. Všeobecne je však v semenách menej toxínov ako v iných častiach rastliny. Napriek tomu sa neodporúča výsadba tisov ľuďom, ktorí majú malé deti, u ktorých je riziko ochutnania bobúľ pripomínajúcich drobné ovocie veľké.

Borievka: Starostlivosť a pestovanie

Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov.

Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať.

Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'.

Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru.

Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny.

tags: #kry #ihličnaté #starostlivosť #pestovanie