Odstúpenie z funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov: Komplexný sprievodca

Článok sa zaoberá problematikou odstúpenia z funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov (SVB) a s tým súvisiacimi právnymi a praktickými aspektmi. Analyzuje aktuálnu legislatívu, postupy a možné scenáre, ktoré môžu nastať v prípade, že predseda SVB sa rozhodne odstúpiť, alebo nie je schopný vykonávať svoju funkciu.

Úvod

Funkcia predsedu spoločenstva vlastníkov bytov je kľúčová pre efektívne fungovanie bytového domu. Predseda zastupuje spoločenstvo navonok, riadi jeho činnosť a zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona a zmluvy o spoločenstve. Odstúpenie z tejto funkcie môže vyvolať rôzne otázky a nejasnosti, preto je dôležité poznať platné právne predpisy a postupy.

Legislatívny rámec

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Tento zákon definuje orgány spoločenstva, ich právomoci a povinnosti, ako aj postup pri voľbe a odvolávaní predsedu a členov rady. Dôležitá je aj novela č. 205/2014 Z. z. a zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch, ktoré priniesli zmeny do tejto oblasti.

Orgány spoločenstva

Podľa zákona sú orgánmi spoločenstva:

• Predseda: Štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene.
• Rada: Dozorný orgán, ktorý kontroluje činnosť spoločenstva a predsedu.
• Zhromaždenie: Najvyšší orgán spoločenstva, ktorý tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
• Iný orgán: Ak tak ustanoví Zmluva o spoločenstve.

Voľba a funkčné obdobie predsedu

Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

Ukončenie funkčného obdobia

Mnohí predsedovia, členovia rád a vlastníci bytov sú presvedčení o tom, že funkcia predsedu a člena rady automaticky zaniká uplynutím funkčného obdobia. Pritom funkcia predsedu zaniká zápisom nového predsedu do príslušného registra spoločenstiev.

Odstúpenie z funkcie predsedu

Predseda sa môže funkcie vzdať. Ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, rada zvolá zhromaždenie, uvedie v predmete programu voľbu predsedu a zabezpečí ju spôsobom zhodným, ako je uvedené v bode 1. pre predsedu.

Postup pri odstúpení

Ak sa predseda rozhodne odstúpiť z funkcie, je dôležité, aby o tom informoval radu spoločenstva. Rada je následne povinná zvolať zhromaždenie vlastníkov, na ktorom sa bude voliť nový predseda.

Situácia po odstúpení predsedu

Ak je predseda odvolaný, a zároveň nie je zvolený nový predseda, potom do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou.

Činnosť rady po odstúpení predsedu

Ak predseda odstúpil, rada bola povinná v zmysle § 7c ods. 3 zvolať zhromaždenie a vykonať voľbu nového predsedu alebo určiť spomedzi členov rady toho, kto bude funkciu predsedu vykonávať, a dať ho zaregistrovať do registra spoločenstiev ako „člena rady určeného radou“. Zabezpečenie úkonov spojených s chodom bytového domu, t. j. red.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

Voľba nového predsedu

Voľba nového predsedu sa riadi rovnakými pravidlami ako pri bežnej voľbe. Zhromaždenie zvolí nového predsedu nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov. V prípade, že sa na zhromaždení nezíde dostatočný počet vlastníkov, je možné využiť ustanovenie § 14 ods. 3, ktorý hovorí o možnosti hlasovania nadpolovičnou väčšinou prítomných hodinu po oznámenom začatí schôdze.

Písomné hlasovanie

Na voľbu predsedu a členov rady môže predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Podmienky na písomné hlasovanie nezávisle od predmetu hlasovania určuje § 14 ods. 6 zákona.Pred písomným hlasovaním treba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovať o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku sa musí uviesť deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky. Ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, pričom nad jedným je napísané slovo „áno“ a nad druhým slovo „nie“. Ak vlastn…

Registrácia nového predsedu

Predseda spoločenstva sa stáva štatutárom dňom zápisu v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom príslušným okresným úradom v sídle kraja. Zápis zmeny zapisovaných skutočností, medzi ktoré patrí zápis predsedu spoločenstva, treba vykonať do 15 dní odo dňa, keď nastali zmeny. Teda odo dňa konania zhromaždenia, na ktorom bol nový predseda zvolený, alebo odo dňa konania písomného hlasovania, ktorým bol nový predseda zvolený. V prípade, že sa v tejto lehote nepodá návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do registra spoločenstiev, správny orgán (OÚ) zmenu nezapíše.

Povinnosti súvisiace s registráciou

Povinnosti súvisiace s registrovaním nového predsedu ustanovuje § 7 takto:

„(7) Do registra sa zapisujea) názov a sídlo spoločenstva,b) identifikačné číslo,c) orgány spoločenstva,d) meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu.(8) Do registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Štatutárny orgán je povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali, na ktorom musí byť pravosť podpisu úradne osvedčená. Ak bol návrh podaný oneskorene, zmenu alebo zánik zapisovaných skutočností, na základe tohto návrhu, správny orgán nezapíše.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Problémy a ich riešenia

V praxi sa môžu vyskytnúť rôzne problémy súvisiace s odstúpením predsedu, napríklad:

• Nezáujem o funkciu predsedu: Ak o funkciu predsedu nie je záujem, je možné zvážiť zmenu formy správy a prejsť pod správcu na základe zmluvy o výkone správy.
• Odmietnutie registrácie nového predsedu: Ak pôvodný predseda odmietne vykonať registráciu nového predsedu, je potrebné obrátiť sa na súd.
• Nefunkčná rada: V prípade, že odstúpia aj všetci členovia rady, je potrebné zvolať zhromaždenie a zvoliť nových členov rady a predsedu.

Zrušenie spoločenstva

Pozvánka ku písomnému hlasovaniu - Zrušenie a likvidácia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej SVB a NP) a prenesenie kompletného správcovstva na spoločnosť Byfos s.r.o. (oboznámenie a hlasovanie)Predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Lomnická ul. č. 2, 4, 6 Košice,v y h l a s u j ev súlade s § 14, ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisovPÍSOMNÉ HLASOVANIEBod: zrušenie, likvidácia a výmaz Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej SVB a NP) z registra spoločenstiev a prenesenie kompletného správcovstva na spoločnosť Byfos s.r.o., na základe čoho sa ruší predseda spoločenstva a ostatné orgány spoločenstva.Písomné hlasovanie sa uskutoční od zverejnenia 07.11.2023 do dňa priebežne do 15.12.2023: miesto hlasovania: písomne podľa vchodov a digitálne na diaľku.

Dôvodová správa

Zrušenie SVB a NP a delegovanie celej správy na doterajšieho správcu Byfos považujem za racionálny a aj nevyhnutný krok. Realizovať právneho zástupcu právnickej osoby akou je SVBaNP, podpisovať zmluvy o spoločenstve, pod úvery, poistky, robiť administratívu s tým spojenú, vytvárať, formulovať, prerábať zmluvy, následne realizovať zápisy do registra podľa zmien zákona, obehávať notárov, úrady, samozrejme riešiť aj bežné problémy údržby a opráv nehnuteľnosti, popritom zúčastňovať sa stavebných konaní, pripomienkovať projekty, dokumentácie na sídlisku Podhradová a dávať odborné návrhy, zažiť ignorantstvo voči spoločenstvám v stavebných konaniach, vidieť ignoranciu právnickej osoby, akou je SVB, v zápisoch do Katastra, ako uznávaného zástupcu v konaniach, čo by SVaNP malo byť pri konaniach, kde ale žiaľ podľa legislatívy sú vlastníci bytov stavebným zákonom ignorovaní (prokuratúra uznala môj návrh na zaradenie SVB do účastníkov stavebných konaní ako relevantný, ktovie ale s akým výsledkom v praxi a zákonoch), to všetko je pre predsedu viac než dosť. Žiaľ zákon o spoločenstvách je taký impotentný, že vnucuje na dobrovoľný odchod z funkcie, súhlas spoločenstva a nie ako výpoveď z práce. Nezmysel, ale zákonný.Preto táto administratíva, byrokracia.Nemienim už pokračovať vo funkcii z viacerých dôvodov, najmä zdravotných, z titulu hlúpych zákonov čo vyrábajú z SVB úrady s funkcionármi, kde by mali zvolení, ale nekompetentní diletanti riadiť a kontrolovať odborníkov, čo je vlastne bežný princíp volieb. Preto za najracionálnejšie považujem prenesenie právomoci a činností na profesionálneho správcu Byfos, ktorý nám už na základe mandátnej zmluvy o výkone správy túto realizuje, avšak teraz bez kompetencií na úrovni predsedu spoločenstva a právnickej osoby SVB. Z hľadiska fungovania a činnosti tu zostáva a zostane stav prakticky nezmenený. Požiadavky sa budú musieť preorientovať kontaktne na Byfos, havárijné služby sú zverejnené a nich sa treba obracať. Ja tu budem v pozícii obyčajného majiteľa bytu, hoci mi asi aj zostane úloha preberateľa, podpisovateľa, vrátnika, sprievodcu pri realizovaní údržby a revízii, poradcu.Bude to stáť nejaké to Europre právne úkony napr. Kompletná likvidácia SVB po NOVOM len za 1150 eur - ZLSBD (lepsiasprava.sk), V našom prípade to bude prebiehať vo vlastnej kuchyni, právnikom Byfosu, čo je najlepší spôsob poznania agendy, zmluvných vzťahov oboch preberajúcich a odovzdávajúcich strán SVB a Byfos).

Konateľ spoločnosti

Konateľ je v zmysle § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka nadväzuje na § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré stanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Štatutárny orgán je v spoločnosti len jeden. Každá spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať jedného konateľa ako individuálny štatutárny orgán ale aj viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V mene spoločnosti je oprávnený konať každý samostatne, pokiaľ sa v spoločenskej zmluve nestanoví, že môžu konať len viacerí (napr. dvaja), a to spoločne a nerozdielne. Spôsob konania konateľov sa zapisuje aj do Obchodného registra v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako povinne zapisovaný údaj a zároveň ide o obligatórnu náležitosť spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka. „Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpísaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom spoločnosti sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ spoločnosti nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, avšak musí to byť osoba bezúhonná (nesmie mať zápis v registri trestov) a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ cudzinec nie je občanom krajiny EÚ alebo OECD, vyžaduje sa, aby mal na území Slovenska pobyt (prechodný alebo trvalý). Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra. Ako sme už spomínali, určenie konateľov je obligatórna náležitosť spoločenskej zmluvy. V nej sa presne špecifikujú ich mená a priezviská, rodné čísla a dátumy narodenia. Táto povinnosť sa týka výlučne prvých konateľov. Osoba vykonávajúca funkciu konateľa musí byť bezúhonná. § 6 zákona č. 455/1991 Zb.: Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.24e) Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.24f) (3) U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Podmienku podľa odseku 1 písm. c) musí spĺňať aj právnická osoba. (4) U podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Podmienku podľa odseku 1 písm. S výnimkou prvých konateľov, ktorých v procese zakladania ustanovujú do funkcie zakladatelia priamo v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, o vymenovaní a odvolaní konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka) a preto zmeny v týchto osobách už nie je potrebné osobitne vyjadriť v spoločenskej zmluve. K vymenovaniu alebo odvolaniu konateľa sa vyžaduje rozhodnutie jediného spoločníka alebo viacerých spoločníkov (v tomto prípade rozhoduje valné zhromaždenie). Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Neexistuje zákonom ustanovené funkčné obdobie (upravuje sa to v spoločenskej zmluve). Novela Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. zaviedla povinnosti štatutárnemu orgánu aj po tom, ako skončila jeho funkcia. V zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka: “Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.” V zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka ďalej platí, že „ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. Štatutárny orgán (konateľ) má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom vykonával túto funkciu. Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti). Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu “V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Upozorňujeme tiež na možnosť správcov konkurzných podstát, aby voči spoločníkom uplatnili nárok na náhradu škody v rámci konkurzného konania, ktorá bola spôsobená spoločnosti porušením ich povinností. Okrem toho sa zaviedla v novom § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a to voči osobám, ktoré sú návrh povinné podať v mene dlžníka (obchodnej spoločnosti) podľa § 11 ods. Pri podaniach do obchodného registra sa vyžadujú overené podpisy štatutárneho orgánu resp. vedúceho organizačnej zložky. že súhlasím s ustanovením do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti XXX s.r.o., so sídlom: ___, IČO: ___ zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu ___, oddiel Sro, vložka č. Pokiaľ vychádzame odbornej právnej literatúry (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010) medzi konateľom a spoločnosťou nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „konateľ“, nakoľko vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno - záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nejde totiž o výkon závislej práce tak, ako to vyplýva z ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). „Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Znamená to, že konateľ môže mať uzavreté dve zmluvy napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej činnosť je odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných klasických zamestnancoch t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a plniť si prípadne ďalšie zákonné povinnosti. Rovnako ako ostatní zamestnanci aj konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie. Konateľ v spoločnosti môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi a to nielen ako zamestnanec, ale aj výkonnostnou odmenou či podielom na zisku. Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti. V prípade, ak bude konateľ dostávať len odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má takisto povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie. O tom, že „konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,“ sme sa zmienili už v predchádzajúcom texte. Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pokiaľ má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník ďalej demonštratívne uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti. Ide o tie prípady, ak poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka, a to tak, že spoločnosť nadobudla majetok na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou a jej zakladateľom alebo spoločníkom v hodnote vyššej ako 10% sumy základného imania bez určenia hodnoty znaleckým posudkom, prípade bez schválenia valným zhromaždením, ak sa zmluva uzatvára do dvoch rokov od vzniku spoločnosti atď. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Dodávame, že Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže takpovediac vyviniť. Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Uvedené sa však neuplatní, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to ani v prípade, ak konanie schválila dozorná rada. V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti, ktoré rovnako nemôžu obsahovať takéto obmedzenie. Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka ďalej upravujú tzv. podmienky udelenia absolutória konateľovi. Pre lepšie vysvetlenie, ide o vzdanie sa vzniknutých nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. nevznesenie protestu minority - kvalifikovaná menšina hlasov spoločníkov nevznesenie proti takémuto postupu protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Môžu však nastať situácie, ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. ak spoločnosť dlžníka nachádza v platobnej neschopnosti), teda sa veritelia majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).

tags: #odstupenie #z #funkcie #predsedu #spolocenstva #vlastnikov