Kto je sociálny pracovník: Definícia a úloha v slovenskom práve

Slovensko čelí narastajúcemu počtu detí a rodín, ktoré sa stretávajú s náročnými životnými situáciami. V reakcii na túto situáciu prijala Národná rada Slovenskej republiky legislatívne zmeny zamerané na posilnenie systému sociálnej práce a zabezpečenie účinnejšej pomoci pre tých, ktorí ju potrebujú. Medzi tieto zmeny patrí aj zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka, ktorý reaguje na potrebu cielenejšej podpory v školskom prostredí.

Nárast problémov u detí a rodín

Deti a rodiny na Slovensku čoraz častejšie čelia ťažkým životným situáciám, ktoré sa vyskytujú nielen v sociálne znevýhodnených rodinách, ale aj u tých, ktoré sa do ťažkostí dostali náhle. Viktor Križo z Centra inkluzívneho vzdelávania poukazuje na prípady detí týraných, sexuálne zneužívaných alebo trpiacich kvôli alkoholizmu v rodine. Počas pandémie sa situácia ešte zhoršila a až tretina detí vykazuje duševné problémy, ktoré, ak sa neriešia, môžu viesť k sebapoškodzovaniu a zhoršeniu prospechu v škole.

Potreba sociálnych pracovníkov v školách

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, Eva Horníková, zdôrazňuje, že školskí psychológovia a sociálni pedagógovia často nemajú dostatok času a kompetencií na to, aby efektívne riešili komplexné problémy, s ktorými sa deti stretávajú. Príchod sociálneho pracovníka do školy má túto situáciu zmeniť. Poverený minister školstva, Ján Horecký, dodáva, že sociálny pracovník by mal mať prehľad o rodinných a sociálnych pomeroch dieťaťa a zohrávať úlohu koordinátora medzi školou, dieťaťom a rodinou.

Úlohy a kompetencie školského sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník v škole bude mať široké spektrum úloh, ktoré presahujú rámec poradenstva. Okrem poskytovania podpory deťom a rodičom bude aktívny aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi. Medzi hlavné úlohy patrí:

• Sociálna diagnostika: Identifikácia a analýza sociálnych problémov žiakov a ich rodín.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií žiakom, rodičom a pedagógom.
• Koordinácia pomoci: Spolupráca s rôznymi inštitúciami a organizáciami s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre deti a rodiny.
• Terénna práca: Navštevovanie rodín a komunít s cieľom monitorovať situáciu a poskytovať pomoc priamo v mieste bydliska.
• Prevencia: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie sociálnym problémom.

Legislatívne zmeny a školský zákon od 1. januára 2025

Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinná od 1. januára 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti sociálnej práce v školách. Školský zákon zavádza nový § 152b, ktorý definuje "sociálnu prácu v škole a školskom zariadení". V zmysle novely zákona bude v škole a školskom zariadení možné vykonávať sociálnu diagnostiku, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy sociálnej práce. Tieto činnosti môže vykonávať sociálny pracovník aj terénnou formou. Dôležité je, že sociálny pracovník už nebude kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., ale bude musieť spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z.

Prečítajte si tiež: Aktuálny stav sociálnej legislatívy

Kvalifikačné predpoklady sociálneho pracovníka

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Zmeny v postavení sociálneho pedagóga

Od 1. januára 2025 sa mení aj predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a školskom zariadení. Školy a školské zariadenia, kde pôsobí sociálny pedagóg, budú musieť upraviť náplň jeho pracovnej činnosti podľa novej legislatívy.

Prechodné ustanovenia a zamestnávanie sociálnych pracovníkov

Podľa prechodných ustanovení (§ 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.) sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg. Ak škola bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, musí s ním uzatvoriť pracovný pomer a sociálny pracovník musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole sa tak bude vzťahovať zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu a podmienky na jej výkon.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Zákon č. 219/2014 Z. z. upravuje aj zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Táto komora zohráva dôležitú úlohu pri regulácii a rozvoji sociálnej práce na Slovensku.

Koncept sociálnej práce v školskom prostredí

V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka, z neho plynúcu sociálnu oporu a akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí. Cieľom je efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené. Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (napr. zvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napr. rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete). Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.

Prečítajte si tiež: Sociálny pracovník a legislatíva

Zákon o sociálnej práci č. 219/2014 Z. z.

Od prvého januára 2015 upravuje výkon sociálnej práce zákon. Doteraz na Slovensku neexistovala žiadna komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce, čo má za následok aj skreslený pohľad verejnosti na túto profesiu. Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Doterajších pracovníkov, ktorí nespĺňajú uvedené kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál. Zákon zároveň upravuje profesijné tituly v sociálnej práci, výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, vzdelávanie a pod. Predpokladá sa tiež zavedenie špecializačných odborov v sociálnej práci. Súčasťou zákona je aj zriadenie profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákon upravuje jej postavenie a pôsobnosť. Okrem plnenia štandardných úloh profesijnej organizácie napr. v oblasti etiky povolania, budovania kreditu profesie, úloh smerom k členom komory, bude komora overovať aj plnenie podmienok pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Predpokladá sa, že komora začne plniť svoje úlohy od 1. septembra 2015, vzniknúť však môže skôr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude prijímať návrhy na vymenovanie členov do prípravného výboru komory v čase od 1.1. do 31.1.2015. Úlohou výboru bude vypracovať všetky rozhodujúce dokumenty komory a pripraviť jej ustanovujúci snem. Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce môžu požiadať o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory od 1.2. do 30.6.2015. Písomnú žiadosť s menom, priezviskom, kontaktnou adresou, overenou fotokópiou dokladu o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní v odbore sociálna práca a potvrdením o vykonávaní sociálnej práce v praxi je potrebné zaslať na adresu sídla MPSVR SR s označením „Prípravný výbor“.

Oblasti pôsobenia sociálnych pracovníkov

Sociálna práca sa vykonáva okrem rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny aj v rezorte zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra či školstva. Najviac sociálnych pracovníkov je v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.

Zákon o sociálnej práci a jeho uplatňovanie v praxi

Príspevok ponúka pohľad odborníkov v oblasti sociálnej práce k prijatiu zákona o sociálnej práci a jeho uplatňovaniu v praxi. Zaoberáme sa taktiež úlohou profesijnej komory sociálnych pracovníkov a reflexiou k jej zriadeniu. Poukážeme na vývoj sociálnej práce na Slovensku v kontexte prijatia uvedeného zákona, dôvodom vzniku komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovanie.

Z pohľadu úrovne metodologického prístupu sa jedná o výskum kvantitatívny. Základom tohto prístupu je získať exaktné, objektívne a verifikovateľné údaje o skúmanej problematike u ktorých sa v ďalšej fáze skúma závislosť a vzťahy medzi príčinami. Vo výskume sme sledovali signifikantné rozdiely v záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke praxe v sociálnej oblasti.

Na základe našich zistení a štatistických výpočtov pravdepodobnosti sme dospeli k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavujú väčší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Problematika zákona, jeho tvorba, implementácia do praxe je dlhodobý proces. Pokúsili sme sa sprostredkovať názory odborníkov z praxe k výkladu jednotlivých častí zákona a očakávaniam z jeho aplikáciou do praxe. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov k prijatiu zákona o sociálnej práci a zriadeniu komory sociálnych pracovníkov.

Kľúčové slová: Asistent sociálnej práce. Komora sociálnych pracovníkov. Sociálny pracovník.

tags: #kto #je #sociálny #pracovník #definícia #zákona