
Tvorivosť a inovácie sú základom úspechu každého startupu. Pri výskume a vývoji produktov vznikajú nenahraditeľné aktíva vo forme duševného vlastníctva (IP), ktorého hodnota je jasná investorom, klientom aj konkurentom. Dôsledná ochrana IP pomáha pri nadväzovaní strategických partnerstiev a získavaní investícií. Premýšľať nad optimálnou stratégiou ochrany IP je dôležité už v počiatočných fázach podnikania. Medzi najbežnejšie mechanizmy ochrany IP patria autorské právo (copyright), ochranná známka (trademark) a patent, resp. úžitkový vzor.
Autorské právo (copyright) hrá spolu so systémom licencií kľúčovú úlohu v ochrane IP. Chráni širokú škálu diel, ako sú počítačové programy a softvér (digitálne produkty), databázy, obsah webových stránok, grafika, fotografie, hudba a iné umelecké či literárne diela. Podmienkou ochrany je tvorivosť - právo nechráni diela alebo jeho časti, ktoré vznikli mechanickou činnosťou.
Autorské právo zahŕňa dve hlavné kategórie práv:
Autorské dielo sa neregistruje (na rozdiel od ochrannej známky alebo patentu). Pri porušení autorského práva alebo v prípade sporu o autorstvo je vždy autorstvo potrebné preukázať dôkazmi, čo je vzhľadom na absenciu formálnej registrácie zložitejšie. Už pri vzniku diela je preto potrebné uvažovať nad tým, ako hodnoverne zaznamenať, kto dielo vytvoril. Pri počítačovom programe bude spravidla postačovať jeho nahratie do repozitára (GitHub).
Startupy si v prvom rade musia zabezpečiť, aby mohli vykonávať všetky autorské majetkové práva k dielu, čo sa dosahuje pomocou licenčných zmlúv a doložiek. Zákon síce v niektorých prípadoch stanovuje možnosť startupu vykonávať majetková práva k dielu bez potreby udelenia licencie (režim zamestnaneckého diela a čiastočne aj režim diela na objednávku, prípadne režim spoločného diela resp. v Česku kolektívneho diela), to však nemusí byť vždy dostatočné resp. možné a preto je potrebné posúdiť, či netreba s autorom (developerom, designerom a pod.) uzatvoriť aj samostatnú licenčnú zmluvu. V praxi často dochádza aj k prenosu práv zo startupu na ďalšiu spoločnosť alebo koncového zákazníka. To sa uskutočňuje licenčnou zmluvou.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Čo je to licenčná zmluva? Licenčná zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj. Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.
Predmet licenčnej zmluvy: Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákona aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa. Odmena patrí autorovi za použitie diela.
Licenčná zmluva môže byť rôzne štruktúrovaná, a to ako:
Výhradná vs. Nevýhradná Licencia: Výhradná licencia zabraňuje startupu v používaní softvéru a poskytnutí práva na jeho používanie inej osobe. Naopak, nevýhradná licencia umožňuje to isté dielo poskytnúť ďalším osobám.
PRÍKLAD: Startup, ktorý softvér vyvíja väčšinou poskytuje výhradnú licenciu iba na časti diela na mieru vytvorené pre objednávateľa.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Tiež je potrebné venovať pozornosť režimu open-source softvéru a dependencies, ktorých používanie upravujú open-source licencie, napr. GPL, MIT, Apache.
V zmysle Obchodného zákonníka, licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva. Nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Priemyselné vlastníctvo je podskupinou duševného vlastníctva, ktorá zahŕňa tie typy duševného vlastníctva, ktoré majú priemyselné využitie. Osobitným predmetom priemyselného vlastníctva sú označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia. Licenčná zmluva sa preto nebude aplikovať pre oblasti, ktoré nemajú povahu priemyselných hmotných statkov.
Licenčnou zmluvou nedochádza k prevodu týchto vyššie uvedených práv z ich majiteľa na nadobúdateľa, ale dochádza k tzv. nepravému prevodu práva, pri ktorom poskytovateľ neprestáva byť „majiteľom“ poskytovaného práva, ale v prospech nadobúdateľa zriaďuje právo na využitie predmetu licencie, čím mu legálne dovoľuje (z latinského licere - dovoliť) výkon konkrétne vymedzeného práva z priemyselného vlastníctva. Výkon práva z licenčnej zmluvy je právom derivatívnym, t. j. odvodeným od absolútneho práva poskytovateľa ako majiteľa a nositeľa práva.
Na oprávnenie na výkon práv, ktoré nie sú predmetom priemyselného vlastníctva, ale sú chránené autorským zákonom, napr. na počítačové programy, databázy, umelecké diela a pod. sa vzťahuje licenčná zmluva podľa autorského zákona.
Startupy by si pre svoje produkty alebo služby mali už na začiatku vytvoriť značku (brand), ktorá je jedinečná a nezameniteľná. Posúdenie konfliktu zamýšľanej značky (prípadne domény) s už existujúcimi ochrannými známkami v počiatočných fázach podnikania môže z dlhodobého hľadiska ušetriť kopec nákladov tým, že predídete výdavkom spojeným s rebrandingom a spormi o právo používať označenie. Ochrannou známkou je najmä slovné, obrazové alebo kombinované označenie, ktoré pomáha startupu odlíšiť sa od konkurencie. Chráni najmä názov alebo logo spoločnosti alebo produktu a pomáha predísť konfliktu značky s už existujúcou ochrannou známkou.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Deň podania žiadosti o zápis ochrannej známky je rozhodujúci pri určení toho, kto má prednosť pri registrácii ochrannej známky a v nadväznosti na to aj pri jej používaní. Dôležitým faktorom je aj skutočné používanie označenia (hoci neregistrovaného) a moment, kedy sa toto označenie stalo známym v očiach relevantnej verejnosti. Zjednodušene povedané, kto prvý začal predmetné označenie intenzívne používať, ten má k nemu práva, hoci označenie doposiaľ nebolo registrované ako ochranná známka.
Platnosť ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky. Za obnovovací poplatok sa dá opakovane predlžovať vždy o 10 rokov. Symbol ® je možné používať až keď je ochranná známka registrovaná. Ochranné známky sa registrujú na úradoch duševného vlastníctva pre vybrané územie (tzv. teritoriálny princíp).
Registrácia trvá približne 5-7 mesiacov, čo súvisí najmä s povinným zverejnením známky na obdobie 3 mesiacov, kedy môžu tretie osoby napadnúť zápis námietkami. Dĺžky konania sa netreba obávať, pretože po úspešnom zápise je značka chránená ku dňu podania žiadosti o registráciu.
Cena závisí najmä od úradných poplatkov krajiny, v ktorej startup žiada ochranu. Vzhľadom na náš malý trh je pre väčšinu startupov ideálnym riešením európska ochranná známka (EUTM). Prostredníctvom jednej prihlášky a poplatku tak startup získa ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ. Preveriť si existenciu zhodných alebo podobných ochranných známok je možné v európskom registri ochranných známok alebo prostredníctvom nástroja TMview, ktorý agreguje údaje zo všetkých oficiálnych národných a medzinárodných registrov. Najčastejšou chybou pri výbere značky je ich slabá rozlišovacia spôsobilosť.
Dizajn chráni vyobrazený vzhľad výrobku. K prihláške dizajnu sa štandardne prikladajú fotografie výrobku, z ktorých sú zrejmé jeho línie, obrysy, farba, tvar, štruktúra. Dizajny sa navyše môžu použiť na ochranu grafických používateľských rozhraní (GUI) a animácií GUI. Štandardne má ochrana dizajnom význam najmä pri celosvetovo známych produktoch, ako je napr. iPhone alebo fľaša od Coca-Coly, pričom jeho význam je, podobne ako pri ochranných známkach, odlíšiť sa od konkurencie. Dizajny sa registrujú pre zvolené územie na úradoch duševného vlastníctva rovnako ako trademarky.
Podmienkami registrácie dizajnu sú svetová novosť a osobitý charakter dizajnu. Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu.
Patenty chránia inovácie, ktoré môžu mať formu počítačového zariadenia, chemického zloženia, mechanického zariadenia, prípadne iných druhov vynálezov (napr. herná konzola alebo rubikova kocka). Patentové prihlášky môžu vylúčiť konkurentov z trhu, na ktorý sa patent vzťahuje, no ich získanie je časovo a finančne náročnejšie. Pre digitálne startupy patentová ochrana nie je bežná. Patent dáva jeho majiteľovi výlučné právo na využívanie vynálezu na území, na ktoré sa patent vzťahuje a bez jeho súhlasu nesmie tento vynález nikto využívať.
Majiteľ môže poskytnúť súhlas na využívanie patentu iným osobám. Súhlas na využitie patentu sa udeľuje licenčnou zmluvou. Patent je možné tiež previesť na inú osobu. Od osoby majiteľa rozlišujeme osobu pôvodcu, teda osobu, ktorá sa o vznik vynálezu zapríčinila.
Dostupnejšou alternatívou k patentu sú úžitkové vzory. V podstate ide o rovnaký inštitút ako patent (ochrana vynálezov), ktorého doba platnosti je však iba 4 roky s možnosťou predĺženia na 10 rokov. Podaním prihlášky úžitkového vzoru môže prihlasovateľ získať za relatívne krátky čas a malý poplatok ochranu svojho vynálezu do rozhodnutia o súčasne podanej patentovej prihláške. Pri rozhodovaní medzi patentom a úžitkovým vzorom je dôležité brať do úvahy aj rýchlosť inovácií. Prihlášku môže podať pôvodca alebo majiteľ pre vybrané územie. Ak potrebujete svoj vynález chrániť na celoeurópskej úrovni, môžete zaregistrovať európsky patent. Európsky úžitkový vzor však neexistuje.
Dôležitým faktorom je nevyhnutná celosvetová novosť technického riešenia alebo vynálezu. Je potrebné dať si pozor, kedy sa objav alebo vynález publikuje vo vedeckých článkoch.
Podaním patentovej prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Po podaní patentovej prihlášky a jej zapísaní v registri patentových prihlášok úrad vykoná predbežný prieskum, účelom ktorého je vylúčiť z ďalšieho konania tie patentové prihlášky, predmety ktorých sú zjavne nepatentovateľné (napr. spôsoby liečenia), alebo v ktorých vynález nie je opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Pokiaľ sú zistené nedostatky patentovej prihlášky formálneho charakteru, úrad vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky odstránil. Ak sú podklady patentovej prihlášky vyhovujúce, je patentová prihláška po 18 mesiacoch od vzniku práva prednosti zverejnená vo Vestníku úradu. Po jej zverejnení môže ktokoľvek podať pripomienky k patentovateľnosti predmetu patentovej prihlášky, na ktoré úrad prihliadne pri vykonávaní úplného prieskumu.
Prihlasovateľ spolu s prihláškou môže podať žiadosť o vykonanie rešerše v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky („rešerš v prioritnej lehote"), ktorá musí obsahovať identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov, názov vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky, a prejav vôle prihlasovateľa, že žiada, aby úrad vykonal rešerš v prioritnej lehote a prihlášku zverejnil spolu s rešeršnou správou. Rešerš v prioritnej lehote je možné vykonať len na prihlášku, ktorej právo prednosti vzniklo dňom podania takejto prihlášky (t. j. nie skôr). V prípade, že sú zákonné podmienky na vykonanie rešerše v prioritnej lehote splnené, úrad v lehote 9 mesiacov od podania prihlášky vypracuje rešerš na predmet prihlášky, rešeršnú správu doručí prihlasovateľovi a zverejní ju spolu s prihláškou.
Úplný prieskum patentovej prihlášky úrad vykonáva na základe žiadosti prihlasovateľa alebo inej osoby. Táto žiadosť musí byť podaná najneskôr do 36 mesiacov od dátumu podania prihlášky a musí byť zaplatený príslušný správny poplatok. Až na základe vykonaného úplného prieskumu, ak sa zistí, že vynález spĺňa všetky zákonné požiadavky patentovateľnosti, je na vynález udelený patent. Inak povedané, keď vynález spĺňa kritérium predmetu ochrany, kritérium novosti, kritérium vynálezcovskej činnosti a tiež kritérium priemyselnej využiteľnosti, iba vtedy môže byť udelená patentová ochrana. Ak požiadavky patentovateľnosti nie sú splnené, úrad patentovú prihlášku zamietne. V prípade zistenia formálnych nedostatkov prihlášky, ktoré bránia udeleniu patentu, úrad vyzve prihlasovateľa na ich odstránenie. Ak prihlasovateľ tieto nedostatky v stanovenej lehote neodstráni a ani nevyvráti odôvodnenosť výzvy na ich odstránenie, úrad konanie o patentovej prihláške zastaví. Ak prihláška spĺňa všetky ustanovené podmienky a boli zaplatené príslušné správne poplatky, úrad udelí prihlasovateľovi patent. Patent platí dvadsať rokov od podania patentovej prihlášky. Za úkony v konaní o patentovej prihláške sa platia správne poplatky a za udržiavanie platnosti patentu sa platia udržiavacie poplatky.
Každý startupista by mal tiež vedieť, že myšlienka, nápad alebo know-how samé o sebe nepodliehajú právnej ochrane. Až keď sú vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (napr. vo forme biznis plánu, prezentácie, návodu alebo pracovných postupov) stávajú sa súčasťou obchodného tajomstva a je možné domáhať sa ich ochrany. Pre začínajúcu spoločnosť má obchodné tajomstvo vysoký prínos za často veľmi nízke náklady. Aby si startup obchodné tajomstvo udržal, musí si dávať pozor na to, ako sa informácie uchovávajú.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania. Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
Autor má dve možnosti zdanenia:
Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. v prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). v SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří.
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. V r. 2018 však súdny dvor EÚ - teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá - zverejnil zaujímavý rozsudok. odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. … nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk - v podstate ako každý rozsudok - a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.
tags: #licenčná #zmluva #Úrad #priemyselného #vlastníctva #vzor