Kto je Veriteľ Dlžníka: Definícia a Práva v Záväzkových Vzťahoch

Pojem "veriteľ dlžníka" je základným kameňom záväzkového práva. Aby sme pochopili jeho význam, musíme preskúmať samotnú podstatu záväzkov, pohľadávok a povinností, ktoré z nich vyplývajú. Tento článok sa zameriava na definovanie veriteľa dlžníka, jeho práva a povinnosti, a to v kontexte slovenského právneho systému.

Definícia Pohľadávky a Účastníci Záväzkového Vzťahu

Podľa stránky Wikipédia.sk, pohľadávka je "právo osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, určité konanie či nekonanie". Z toho vyplýva, že záväzkový vzťah vždy zahŕňa dve strany:

• Veriteľ: Osoba, ktorá má právo požadovať od dlžníka určité plnenie. Veriteľom môže byť fyzická alebo právnická osoba.
• Dlžník: Osoba, ktorá je povinná poskytnúť veriteľovi určité plnenie. Dlžníkom môže byť fyzická alebo právnická osoba.

Plnenie, ktoré je predmetom záväzkového vzťahu, môže spočívať v rôznych formách:

• Konanie: Aktívna činnosť dlžníka, napríklad zaplatenie peňažnej sumy, dodanie tovaru alebo vykonanie služby.
• Nekonanie (opomenutie alebo zdržanie sa): Dlžník sa zdrží určitej činnosti, ktorú by inak mohol vykonať, alebo niečo trpí.

Kto je Veriteľ?

Veriteľ je teda osoba, ktorá má právo požadovať od dlžníka plnenie. V podnikaní sa s rolou veriteľa stretávame bežne. Ak firma predáva tovar alebo služby na faktúru, stáva sa veriteľom voči svojim zákazníkom (dlžníkom). Veriteľ verí, že dostane zaplatené. Opakom dlžníka je teda veriteľ, osoba, ktorá má právo požadovať plnenie (peniaze).

Typy Veriteľov

V závislosti od povahy záväzku a rozsahu zodpovednosti dlžníka, rozlišujeme rôzne typy veriteľov:

Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie

• Veriteľ s hlavným dlžníkom: Osoba, ktorá má právo požadovať plnenie od hlavného dlžníka.
• Spoločný veriteľ: Osoba, ktorá sa zaviazala splniť dlh spoločne s hlavným dlžníkom (napr. manželia pri hypotéke).
• Ručiteľ: Osoba, ktorá sa zaviazala zaplatiť dlh, len ak ho nezaplatí dlžník.

Vznik Záväzkov a Pohľadávok

Občiansky zákonník ustanovuje, že záväzky vznikajú z rôznych právnych skutočností:

• Právne úkony, najmä zo zmlúv: Najčastejší spôsob vzniku pohľadávok. V praxi ide predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci.
• Spôsobená škoda: Ak niekto spôsobí škodu inému, vzniká mu povinnosť ju nahradiť. Tým sa poškodený stáva veriteľom a škodca dlžníkom.
• Bezdôvodné obohatenie: Ak sa niekto bez právneho dôvodu obohatí na úkor iného, je povinný toto obohatenie vydať.
• Iné skutočnosti uvedené v zákone: Napríklad dedenie, rozhodnutie súdu a pod.

Obchodné Záväzkové Vzťahy

Obchodný zákonník upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. V prvom rade sa podľa Obchodného zákonníka riadia vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vyplýva teda, že musí ísť o podnikateľov, a to na oboch stranách a súčasne právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. Hovoríme preto o relatívnych obchodných záväzkoch.

Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je kogentné, teda je to prikazujúce ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť. Toto ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka definuje kritériá, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Práva a Povinnosti Veriteľa

Veriteľ má voči dlžníkovi určité práva a povinnosti, ktoré sú stanovené zákonom a zmluvou.

Práva veriteľa:

• Právo na plnenie: Základné právo veriteľa, spočívajúce v možnosti požadovať od dlžníka dohodnuté plnenie.
• Právo na náhradu škody: Ak dlžník poruší svoju povinnosť a spôsobí veriteľovi škodu, má veriteľ právo na jej náhradu.
• Právo na úroky z omeškania: Ak dlžník mešká s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo na úroky z omeškania.
• Právo na odstúpenie od zmluvy: V prípade podstatného porušenia zmluvy dlžníkom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
• Právo na vymáhanie pohľadávky: Ak dlžník dobrovoľne neplní, má veriteľ právo vymáhať pohľadávku súdnou cestou, prípadne prostredníctvom exekútora.
• Právo uplatniť svoj nárok u firmy, ktorá skončila v konkurze: Ak teda evidujete pohľadávku, či už ako fyzická alebo ako právnická osoba voči dlžníkovi, na ktorého sa vyhlási konkurz, potrebujete si ju uplatniť v tomto konkurznom konaní.
• Právo domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka: Veriteľ má právo domáhať sa zrušenia oddlženia v lehote šiestich rokov, ktorá začína plynúť od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu (plynie odo dňa zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v OV) alebo určenia splátkového kalendára (plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení splátkového kalendára, pretože toto sa nezverejňuje v OV), ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
• Odporovacie právo veriteľa voči právnym úkonom dlžníka: Veriteľ má právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa § 42a a § 42b OZ jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.
• Právo veriteľa domáhať sa rozšíreného preskúmania pomerov dlžníka: Správca je povinný vykonať základné šetrenie pomerov dlžníka a rozsiahlejšie šetrenia ohľadom pomerov dlžníka vykoná správca len na základe podnetu veriteľa, pričom veriteľ má povinnosť uhradiť náklady tohto zisťovania.
• Právo veriteľa, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do oddlžovacieho konkurzu poprieť pohľadávku iného veriteľa: Popieracie právo patrí len iným prihláseným veriteľom, pričom ním nedisponuje ani správca.

Povinnosti veriteľa:

• Poskytnúť dlžníkovi súčinnosť: Veriteľ je povinný poskytnúť dlžníkovi potrebnú súčinnosť, aby mohol svoj záväzok splniť.
• Oznámiť dlžníkovi zmenu adresy: Ak sa veriteľ presťahuje, je povinný to dlžníkovi oznámiť, aby mu mohol riadne doručiť plnenie.
• Prijať plnenie od dlžníka: Veriteľ je povinný prijať od dlžníka riadne ponúknuté plnenie.

Vymáhateľnosť Pohľadávky

Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu (napríklad a možno aj najčastejšie z nezaplatenia dlžnej sumy).

Prečítajte si tiež: Vymáhanie dlhu od dlžníka

Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí definoval pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako: „Pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj „pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde“ - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo - ako stanovuje § 358 Obchodného zákonníka - ktoré možno uplatniť na súde.

Zmluva o Pôžičke a Vymáhanie Pôžičky

Zmluva o pôžičke je veľmi častým typom zmluvy. Upravuje ju Občiansky zákonník v § 657 a § 658, podľa ktorých:

§ 657 Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

§ 658 (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Na to, aby sme mohli hovoriť o zmluve o pôžičke musí mať zmluva určité náležitosti, a to:

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

• Prenechanie druhovo určených vecí (napr. peňazí) veriteľom dlžníkovi
• Povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (napr. peniaze) veriteľovi
• Označenie predmetu pôžičky - druhovo určených vecí (napr. peňazí)
• Dočasnosť zmluvy - veci (napr. peniaze) sa odovzdávajú len dočasne

Pôžička nemusí byť len v písomnej forme. Platná je napr. aj ústna zmluva o pôžičke.

Ako pri zmluve o pôžičke preukázať reálne odovzdanie peňazí?

Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky.

Pozor na premlčanie pôžičky

Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je medzi stranami dohodnutý, potom je dlžník povinný vrátiť pôžičku na výzvu veriteľa. Vyplýva to z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Aj toto právo sa však premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie v lehote 3 rokov od splatnosti (od výzvy) ale od poskytnutia pôžičky. Preto pokiaľ si veriteľ s dlžníkom nedohodli presný dátum vrátenia potom by mal veriteľ dlžníka vyzvať najneskôr do 3 rokov od uskutočnenia pôžičky. V opačnom prípade riskuje, že v súdnom spore dlžník namietne premlčanie a súd žalobu zamietne.

Niekedy sa v súdnom spore stáva, že nie sú preukázané všetky znaky zmluvy o pôžičke. V takom prípade, pokiaľ daný vzťah nezodpovedá inej zmluve, vyhodnotí ho súd ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je dlžník povinný veriteľovi vydať.

Ako správne postupovať pri uzatváraní zmluvy o pôžičke?

Ideálne je uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa presne označia zmluvné strany (veriteľ a dlžník), uvedie sa suma pôžičky, splatnosť a iné podmienky. Overenie podpisov nie je nevyhnutné, no nie je na škodu (najmä u dlžníka). Pôžičku je vhodné poskytnúť bankovým prevodom. Ak sa poskytuje v hotovosti, je vhodné mať písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí sumy.

Ako vymáhať nevrátenú pôžičku?

Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu).

Pred podaním žaloby je však potrebné dôkladne posúdiť vymáhateľnosť pôžičky. Je potrebné zistiť, či dlžník nemá exekúcie, zvážiť, aký má majetok, či nedlhuje na daniach a odvodoch, no najmä či dôkazy sú spôsobilé preukázať nárok na súde. Na súde má totiž dôkazné bremeno veriteľ. Ten musí preukázať, že peniaze reálne odovzdal a že sa s dlžníkom dohodol na tom, že ich vráti, no neurobil tak.

Oddlženie a Práva Veriteľov

Inštitút oddlženia umožňuje dlžníkom, ktorí sa ocitli v ťažkej finančnej situácii, zbaviť sa svojich dlhov. Tento proces však môže mať dopad na práva veriteľov.

Oddlženie vedie k tomu, že dlžníkovi je za určitých podmienok „odpustená“ časť jeho dlhov, čím dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a ku zrušeniu jeho zmluvných povinností voči veriteľom i proti ich vôli, preto právna úprava mechanizmu oddlženia FO by mala byť založená na korelácii medzi fundamentálnymi súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), princípmi.

Modely Oddlženia v Európe

Z hľadiska vyššie uvedeného prístupu k oddlženiu založeného na korelácii medzi súkromnoprávnymi zásadami, princípmi, právami veriteľa a snahou umožniť predlženému dlžníkovi FO začať od znova je možné v štátoch EÚ rozlíšiť tri hlavné modely oddlženia, a to - nordický, germánsky a románsky (tento už v dôsledku legislatívnych zmien v podstate neexistuje).

• Nordický model: Oddlženie je umožnené iba dlžníkom splňujúcim podmienku tzv. dobrej viery/poctivého zámeru, ktorej splnenie posudzuje sudca.
• Germánsky model: Všeobecne nelimituje prístup dlžníkov k možnosti oddlženia, avšak proces oddlženia sa riadi striktnými pravidlami súdom určeného platobného plánu, ktoré dlžníci spolu so zmluvnými povinnosťami musia v najvyššej možnej miere dodržiavať.

Autori Ambrasaite a Norkus na základe doktríny rozlišujú z hľadiska náročnosti podmienok na dlžníka žiadajúceho o oddlženie dva modely oddlženia, a to anglo-americký založený na myšlienke „nového začiatku“ (fresh start - FS), a kontinentálny (európsky) založený na myšlienke „zaslúženého nového začiatku“ (earned fresh start alebo no fresh start - NFS).

• Anglo-americký model: Po likvidácii dlžníkovho majetku v podobe insolvenčného konania dôjde k automatickému oddlženiu od všetkých zvyšných dlhov dlžníka bez ohľadu na to, aká výška peňažných prostriedkov bola reálne veriteľom určená na uspokojenie ich pohľadávok.
• Kontinentálny model: Kladie väčší dôraz na ochranu záujmov veriteľov, nakoľko usiluje o to, aby sa dosiahlo najväčšie možné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konania o oddlžení. V rámci kontinentálneho modelu je tak vo všeobecnosti oddlženie od zvyšných dlhov možné po splnení vyžadovaných podmienok, ak dlžník konal v dobrej viere, v súlade s platobným plánom a uhradil aspoň časť svojich dlhov.

Väčšina oddlžovacích mechanizmov v rôznych európskych štátoch však nepredstavuje čistý odraz niektorého modelu, ale je ich kombináciou.

Práva Veriteľov v Oddlžovacom Konaní

Aj v oddlžovacom konaní majú veritelia určité práva, ktoré im umožňujú chrániť svoje záujmy:

• Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka: Ide o zakotvenie kontroly nepoctivého zámeru ex post proti zneužitiu inštitútu oddlženia, a to prostredníctvom veriteľskej aktivity v podobe podania návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
• Odporovacie právo veriteľa voči právnym úkonom dlžníka: Veriteľovi zostáva nedotknuté právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa § 42a a § 42b OZ jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.
• Právo veriteľa domáhať sa rozšíreného preskúmania pomerov dlžníka: Rozsiahlejšie šetrenia ohľadom pomerov dlžníka vykoná správca len na základe podnetu veriteľa, pričom veriteľ má povinnosť uhradiť náklady tohto zisťovania.
• Právo veriteľa, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do oddlžovacieho konkurzu poprieť pohľadávku iného veriteľa: Popieracie právo patrí len iným prihláseným veriteľom, pričom ním nedisponuje ani správca.
• Námietka nezabezpečených veriteľov proti 10% minimálnej výške vyššieho uspokojenia prostredníctvom splátkového kalendára oproti oddlžovaciemu konkurzu v zmysle § 168c ods. 5 ZKR.
• Námietka proti návrhu splátkového kalendára v zmysle § 168d ods. 2 ZKR: Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, má právo podať u správcu v lehote 90 dní plynúcej od zverejnenia oznamu o zostavení návrhu splátkového kalendára v OV námietku proti zverejnenému návrhu splátkového kalendára.

tags: #kto #je #veriteľ #dlžníka #definícia