Daňová povinnosť dôchodcov v Rakúsku: Komplexný prehľad

Daňová povinnosť je téma, ktorá sa týka každého, vrátane dôchodcov žijúcich alebo pracujúcich v Rakúsku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach dôchodcov v Rakúsku, s prihliadnutím na rôzne aspekty, ako sú daňové priznanie, odpočítateľné položky a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Úvod do daňovej povinnosti v Rakúsku

Každý, kto má príjem, je povinný platiť dane. Zamestnancom strháva zamestnávateľ daň z príjmu z hrubej mzdy a mesačne ju odvádza daňovému úradu. Po uplynutí kalendárneho roka sa podáva daňové priznanie, aby sa daň vyrovnala. Výsledkom môže byť nedoplatok, preplatok alebo nula.

Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku

Ak celkové zdaniteľné príjmy (celosvetové) dosiahnuté v roku 2023 presiahnu sumu 2 461,41 eur, daňovník je povinný podať daňové priznanie na Slovensku. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňajú príjmy dosiahnuté na Slovensku aj v zahraničí. Rezidenti Slovenska podliehajú tzv. neobmedzenej daňovej povinnosti. Za rezidenta Slovenska sa považuje fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Zdaňovanie príjmov z Rakúska na Slovensku

Slovensko má s Rakúskom podpísanú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak bol váš príjem zdanený v Rakúsku, na Slovensku už nemusíte z tohto príjmu odvádzať daň. Ak ste občanom Slovenska, ste povinný podať slovenské daňové priznanie, aj keď ste na Slovensku nedosiahli žiaden príjem. V slovenskom daňovom priznaní uvediete vaše rakúske príjmy, ktoré sa zároveň vyjmú, pretože už boli zdanené v Rakúsku. Preto vám na Slovensku nevzniká daňová povinnosť a výsledkom slovenského daňového priznania je teda nula.

Formulár E9 a slovenské daňové priznanie

Je dôležité podať slovenské daňové priznanie vtedy, ak si chcete požiadať o vrátenie daní z Rakúska. Povinnou prílohou rakúskeho daňového priznania je formulár E9, ktorý potvrdzuje slovenský daňový úrad na základe riadne podaného slovenského daňového priznania. Na formulári E9 je uvedená výška príjmu mimo Rakúska. Príjem, ktorý ste dosiahli mimo Rakúska, sa uvádza v rakúskom daňovom priznaní a ovplyvňuje výšku vrátených daní z Rakúska.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

Lehota na podanie slovenského daňového priznania

Lehota na podanie slovenského daňového priznania je najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak máte príjem zo zahraničia, je možné požiadať o odklad daňového priznania o 6 mesiacov, t.j. do 30. septembra. Musíte tak ale urobiť písomne do 31. marca podaním tlačiva „Oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznania“ na príslušnom daňovom úrade.

Daňová rezidencia a jej význam

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. Podľa § 2 písm. Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia u rezidenta SR

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods.

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Odpočítateľné položky v Rakúsku

V Rakúsku existuje množstvo odpočítateľných položiek, ktoré môžu znížiť základ dane a tým zvýšiť preplatok. Niektoré z nich sú:

• Familienbonus Plus (FBP): Rodinný bonus, ktorý môže značne pomôcť rodinnému rozpočtu. Nárok na FBP vzniká, ak má daňovník v Rakúsku tzv.
• Náklady na pracovné oblečenie: Môžu byť uplatnené v daňovom priznaní, ak ide o typické pracovné alebo ochranné oblečenie.
• Pracovné prostriedky: Každá pomôcka, ktorú používam ako pracovník pri výkone svojej práce (elektronické zariadenia, poplatky za internet a telefón, kancelárske potreby, pracovné náradie).
• Vzdelávanie: Ak sa človek zúčastní vzdelávacieho procesu (kurz, seminár), ktorý mal súvis s jeho prácou, a výdavky s tým spojené si hradí sám, je možné uplatniť si ich v daňovom priznaní ako odpočítateľnú položku.
• Náklady na vedenie dvojitej domácnosti: Ak sa pracovník v Rakúsku bez ohľadu na vzdialenosť vraciam pravidelne do miesta môjho bydliska, sú v princípe splnené predpoklady na vedenie dvojitej domácnosti.
• Náklady na cestovné: Môžu byť zohľadnené ako skutočné náklady na cestovné v daňovom priznaní.
• Odborná literatúra a časopisy: Publikácie zaoberajúce sa témami z oblasti, v ktorej pracujem, ktoré sú vhodné na moje ďalšie vzdelávanie a zlepšujú moju pozíciu alebo pracovné šance.
• Doprava do zamestnania: Cesty ako zamestnanca medzi ubytovaním (byt, dom, hotel, penzión a pod.) na miesto výkonu práce.
• Dary: Znižujú základ dane až o desať percent.
• Poplatky za služobné telefonické hovory: Je možné si ich v plnej výške uplatniť v rakúskom daňovom priznaní.
• Náklady na sťahovanie: Ak je sťahovanie nutné z pracovných dôvodov.
• Príspevky do poisťovne: V prípade poistenia motorového vozidla, ak dôjde k nehode motorového vozidla pri výkone práce.
• Náklady na home-office: Odborné výdavky ako výdavky na udržanie príjmu.
• Náklady na drahé údery osudu: Výdavky na implantáty a korunky, pohreby, kúry, liečenie chorôb alebo náklady na umelé oplodnenie.

Dôležité informácie pre opatrovateľky na živnosť v Rakúsku

Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988), medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto, kde má opatrovateľ prihlásenú živnosť, sa považuje za sídlo prevádzky. Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11 000 € (platí od r. 2009). Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000 €.

Postup pri vyplňovaní daňového priznania pre opatrovateľky

Pri opatrovaní na živnosť použijú tlačivo určené pre fyzické osoby typ B.

Príklad: Opatrovateľka Zuzana Kováčová je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a na Slovensku si musí vysporiadať aj svoje príjmy, ktoré jej plynuli zo zahraničných zdrojov. V roku 2025 mala len príjmy zo živnosti na území Rakúska na základe rakúskeho živnostenského oprávnenia. Za opatrovanie dostala celkom 15 640 eur, preukázateľne zaplatené povinné poistné v Rakúsku bolo 1 920 eur. Tieto príjmy si vysporiadala v Rakúsku, tam podala daňové priznanie v súlade s rakúskou daňovou legislatívou. Podáva daňové priznanie aj na Slovensku a to na tlačive určenom pre fyzické osoby typu B.

• Strana 1: Do riadka 01 doplní svoje rodné číslo, keďže na Slovensku nie je registrovaná na daň z príjmov a preto ani nemá pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ). Do riadku 03 doplní SK NACE 88990 (resp.
• Strana 2: III. VI. oddiel, Tabuľka č. pod tabuľkou č. zaškrtne možnosť „Uplatňujem výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. uvedie „Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. do riadka 41: 15 640 eur (Príjmy z tabuľky č. do riadka riadku 42: 11 304 eur (Výdavky z tabuľky č. 1, stĺpec. IX. na riadku 72: 4 336 eur (základ dane podľa § 5 a § 6 ods. na r. na r.
• XII.
• XIII. Kód štátu: 040 (Rakúsko - podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 112/2012 Z. Druh príjmu: § 6 ods. 1 písm. na riadku 143: daňovník uvedie počet príloh 4 (Prílohy č.

Na každej strane, aj na tej, ktorú nevypĺňate, nezabudnite doplniť rodné číslo na každej strane tlačiva v záhlaví.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Informácie o výmene informácií medzi štátmi EÚ

Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov, t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmom fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11 000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EU. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti má fyzická osoba v Rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2 000 eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v Rakúsku. Slováci z rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaný do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť. U Slovákov pracujúcich v Rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formuláru. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988. Podmienky sú: minimálne 90% z celkový príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11 000 eur. Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku. Príjmy z iných krajín ako aj príjmy vyplatené ako napr. Tieto dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní resp. v prílohách na to určených, ako som už uviedol vyššie. Hlavne u Slovákov pracujúcich v Rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky. Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v rakúsku považujú za príjem z podnikania.

tags: #daňová #povinnosť #dôchodcov #Rakúsko