Kto má nárok na dodatkovú dovolenku a aké sú podmienky?

Dovolenka je pre zamestnancov dôležitá na oddych a regeneráciu. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. upravuje problematiku dovolenky a rozlišuje niekoľko druhov, vrátane dodatkovej dovolenky. Zamestnanci na Slovensku najviac čerpajú dovolenku v letných mesiacoch, niektoré firmy im môžu nariadiť voľno aj z prevádzkových dôvodov. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na dodatkovú dovolenku.

Základné typy dovolenky podľa Zákonníka práce

Základný pracovnoprávny predpis, Zákonník práce, rozoznáva v ustanoveniach § 100 a nasl. tzv. dovolenku na zotavenie, t. j. zamestnanec neplní pracovné povinnosti a pritom nestráca svoj príjem. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Čo je dodatková dovolenka?

Dodatková dovolenka existuje popri ostatných dvoch typoch dovolenky samostatne. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku a to v dĺžke jedného týždňa. Ide o ďalší benefit pre zamestnancov pracujúcich v náročných podmienkach.

Kto má nárok na dodatkovú dovolenku?

Nárok na dodatkovú dovolenku upravuje § 106 Zákonníka práce. Nie každý zamestnanec má na ňu nárok. Podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce má na ňu nárok zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok:

• pod zemou pri ťažbe nerastov
• pri razení tunelov a štôlní
• vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé

Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa § 106 ods. § 109 ods.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Rovnako patrí aj týmto zamestnancom, ktorí odpracovali aspoň časť kalendárneho roka, teda za každých 21 odpracovaných dní im patrí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Príkladom môže byť trvalá práca v zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy.

Legislatíva a vykonávacie predpisy

Ustanovenie § 106 ods. 3 Zákonníka práce predstavuje splnomocnenie pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydať vyhlášku, ktorou by boli stanovené druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú.

Počas účinnosti predchádzajúceho Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Z.z.) bola v platnosti vyhláška ministerstva zdravotníctva a zahraničných vecí č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania. Vyššie uvedeným predpisom je Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania (ďalej ako „Vyhláška“).

Dĺžka dodatkovej dovolenky

V prípade ak zamestnanec odpracuje za podmienok uvedených v § 106 Zákonníka práce celý kalendárny rok u zamestnávateľa, má nárok na dovolenku v rozsahu jedného týždňa. Takýto zamestnanec má podľa § 106 ods. 1 ZP nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Krátenie dodatkovej dovolenky

Podľa § 109 ods. 6 s odkazom na ods. 3 Zákonníka práce, možno dodatkovú dovolenku krátiť iba z dôvodu neospravedlnene zameškanej zmeny. Osobitosťou dodatkovej dovolenky (rovnako ako aj dovolenky za odpracované dni) je, že možno ju na rozdiel od dovolenky za kalendárny rok krátiť výlučne z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Podľa § 109 ods. 6 ZP sa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) dodatková dovolenka zamestnancovi kráti o 1 až 2 dni.

Čerpanie dodatkovej dovolenky

Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy. Zamestnávateľ nemôže podľa § 107 ZP poskytnúť náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku. Dodatkovú dovolenku si musí zamestnanec vyčerpať, a to prednostne. Zamestnanec ju čerpá pred čerpaním dovolenky za kalendárny rok a pred čerpaním dovolenky za odpracované dni.

Príklad z praxe

S účinnosťou od 1. 5. 2015 má zamestnávateľ zamestnancov, ktorí pracujú v rizikovom prostredí, konkrétne s laserom. Títo zamestnanci pracujú v tomto prostredí len časť svojej pracovnej doby. Majú nárok na dodatkovú dovolenku? Podmienky poskytovania dodatkovej dovolenky upravuje § 106 Zákonníka práce. Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Podľa § 106 ods.

Dovolenka za odpracované dni

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí podľa § 105 ZP dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Podľa § 109 ods. 6 ZP sa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) dovolenka za odpracované dni zamestnancovi kráti o 1 až 2 dni. Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká po odpracovaní minimálne 21 pracovných dní a maximálne 59 pracovných dní.

Plánovanie a čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca, čo ustanovuje § 111 ods. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas kalendárneho roka a ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru, čo ustanovuje § 113 ods.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Hromadné čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, často nazývané aj celozávodná dovolenka, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a to až po dohode so zástupcami zamestnancov. Mnohé firmy navrhujú svojim zamestnancom aj celozávodnú dovolenku, väčšinou z prevádzkových dôvodov v podobe údržby, výmeny či modernizácie kancelárií a prevádzkových technológií, ale aj poklesu objednávok. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ môže konať samostatne. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Hromadné čerpanie dovolenky podľa NIP nesmie byť viac ako dva týždne, no v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré firma oznámi pracovníkom najmenej šesť mesiacov vopred, sa môže zvýšiť na tri týždne. „V umeleckých súboroch z povolania nesmie trvať viac než štyri týždne.

Odvolanie z dovolenky

V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal. Ak firma odvolá zamestnanca z dovolenky, tak mu je povinná zaplatiť náklady, ktoré vznikli bez jeho zavinenia, ako napríklad storno poplatky za zájazd či výdavky na cestovné spojené s predčasným návratom domov. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky. Zamestnávateľ je preto povinný napríklad nahradiť storno poplatky za zájazd, ktorý si zamestnanec objednal, výdavky vynaložené na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a pod. To znamená, že zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek), resp.

Prekážky v práci a dovolenka

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Dovolenku je možné čerpať aj v období medzi materskou a rodičovskou dovolenkou. „Materská dovolenka sa podľa Zákonníka práce na účely dovolenky považuje za výkon práce, zatiaľ čo rodičovská dovolenka sa za výkon práce nepovažuje. Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, čo ustanovuje § 113 ods.

Krátenie dovolenky

Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Náhrada mzdy počas dovolenky

Počas čerpania dovolenky zamestnanec neprichádza o svoj príjem. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Preplatenie nevyčerpanej dovolenky

Preplatenie nevyčerpanej dovolenky je povolené len v prípade skončenia pracovného pomeru, t. j. pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

tags: #kto #má #nárok #na #dodatkovú #dovolenku