
Dedenie je komplexný proces, ktorý upravuje prechod práv a povinností zo zosnulého (poručiteľa) na jeho právnych nástupcov - dedičov. Dedičské právo je definované ako univerzálny prechod práv a povinností z poručiteľa na jeho dedičov. Dedič plne vstupuje do právneho postavenia poručiteľa a nadobúda tak aktíva, ako aj pasíva (dlhy) dedičstva. Dedičstvo nemusí znamenať len nadobudnutie majetku, ale aj prevzatie záväzkov.
Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy podľa pomeru, v akom dedičstvo nadobudli k celému dedičstvu.
Súd (súdny komisár) je v dedičskom konaní povinný zistiť všetok majetok poručiteľa a jeho dlhy. Konanie o dedičstve je mimosporové, čo znamená, že jeho účelom nie je riešiť sporné majetkové alebo právne otázky, ktoré by inak patrili do sporového konania. Ak v dedičskom konaní nastane spor o to, či určitá vec alebo právo patrilo poručiteľovi, alebo kto je dedičom, súdny komisár (notár) nemôže túto otázku sám autoritatívne rozhodnúť.
Ak účastník dedičského konania popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo, ktoré sú na neho evidované vo verejnom majetkovom registri (napr. kataster nehnuteľností, evidencia cenných papierov, patentový register, register ochranných známok), súdny komisár na takýto sporný majetok neprihliadne. Ak notár zistí, že poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník veci v registri, nemôže vec zahrnúť do súpisu majetku poručiteľa, aj keby dokazovanie naznačovalo opak. V takom prípade je potrebné podať žalobu mimo dedičského konania na určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej veci.
Ak dedičia popierajú dlh zaradený do súpisu majetku a dlhov, pričom tvrdia, že dlh vôbec neexistoval alebo zanikol, súdny komisár na neho neprihliadne. Pokiaľ veriteľ už disponuje exekučným titulom proti poručiteľovi, prechod dlhu na dediča sa preukáže rozhodnutím o dedičstve, aj keď tento dlh nebol v súpise pasív uvedený. Ak však dedič popiera dlh na základe skutočnosti, ktorá nastala až po vzniku exekučného titulu (napr. tvrdí, že poručiteľ dlh splnil po vydaní rozsudku), dlh sa považuje za sporný a súd na neho neprihliada.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Súdny komisár vykonáva predbežné vyšetrenie na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa. Na návrh dedičov môže súd vydať uznesenie (tzv. convocatio creditorum), ktorým vyzve veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky v určenej lehote (min. 1 mesiac). Je v záujme dedičov, aby sa dlhy spoľahlivo zistili, najmä pre vyhodnotenie, či je dedičstvo predlžené. Ak veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy neprihlási, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov, pokiaľ nedošlo k likvidácii dedičstva.
Ak je spochybnená platnosť závetu alebo listiny o vydedení, dedičský súd (notár) môže uložiť tomu, kto popiera platnosť, aby sa obrátil žalobou na súd. Formálne náležitosti listiny o vydedení posudzuje súd ex offo (z úradnej moci), zatiaľ čo dôvody vydedenia (napr. Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, pokiaľ vydedený nepreukáže opak.
Závet možno zrušiť neskorším platným závetom, ktorý výslovne odvolá predchádzajúci závet. Odvolanie musí mať rovnakú právnu formu ako závet. Závet môže byť zrušený aj zničením listiny (roztrhanie, spálenie, vymazanie textu), ale len ak to bol úmysel poručiteľa zrušiť svoju vôľu. Ak zničenie nebolo úmyselné alebo ho vykonala tretia osoba, závet sa neruší. Zničenie sa nevzťahuje na závety vo forme notárskej zápisnice.
Hoci samotná žaloba na určenie dedičov alebo majetku nie je priamo spojená s likvidáciou, konštatovanie predlženého dedičstva (keď pasíva prevyšujú aktíva) je dôležité. Ak je likvidácia nariadená, neuspokojené pohľadávky veriteľov zanikajú a veritelia si už nemôžu svoje práva domáhať žalobou. Ak dedičský súd (notár ako súdny komisár) zistí spornosť v otázke majetku alebo dlhov, alebo ak existuje spor o dedičské právo, v konaní o dedičstve na tieto sporné skutočnosti neprihliada. Namiesto toho účastníkom, ktorí popierajú určitú skutočnosť (napr.
Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Takáto dohoda musí byť uzavretá pred súdom (notárom ako súdnym komisárom). Notár túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak k dohode o predlženom dedičstve nedôjde, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Likvidácia je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Speňažovanie sa môže vykonávať formou dražby alebo priamym predajom. Počas likvidácie dedičstva veritelia prihlásia svoje pohľadávky. Notár posudzuje tieto pohľadávky, pričom môže prihliadať aj na námietky premlčania vznesené dedičmi, štátom alebo inými veriteľmi. Ak sa majetok nepodarí speňažiť, pripadá štátu. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú voči dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Čo je to sporný majetok a dlh?
Sporný majetok je majetok, o ktorom sa účastníci sporia, či patril poručiteľovi v čase smrti. Súdny komisár naň v dedičskom konaní neprihliada a je potrebné podať určovaciu žalobu mimo dedičského konania. Sporný dlh je dlh, ktorého existenciu alebo výšku niektorý z dedičov popiera (napr. tvrdí, že neexistoval alebo zanikol).
Môžem podať žalobu na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa aj po skončení konania o dedičstve?
Áno, žalobu na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa môžete podať aj po skončení konania o dedičstve. Ak bude žaloba úspešná, majetok alebo dedičské právo sa prejedná v tzv.
Čo sa stane, ak veriteľ neprihlási svoju pohľadávku v dedičskom konaní?
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Ak veriteľ svoju pohľadávku neprihlási na výzvu podľa § 199 CMP, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, pokiaľ nedôjde k nariadeniu likvidácie dedičstva.
Kto vykonáva úkony speňažovania majetku poručiteľa pri likvidácii dedičstva?
Notár ako súdny komisár vykonáva úkony speňažovania majetku poručiteľa vo vlastnom mene.
Aké sú požiadavky na vlastnoručný závet?
Vlastnoručný závet musí byť celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Musí obsahovať aj deň, mesiac a rok podpisu, pričom celý text vrátane dátumu musí byť vlastnoručný.
medzi:
Veriteľ: Magda H., nar. 1. 4. 1979, trvalo bytom v Bratislave, SNP č. 67
a
Dňa 1. 1. 2011 zomrel Augustín P., nar. 1. 8. 1909, bytom Bratislava, Fullovo nábrežie č. 7 (ďalej len "poručiteľ"). V dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom Petrom S. pod č. k. Dnot 1/2011 boli za dedičov poručiteľa povolaní dedičia v rade 1 a 2. Šetrením majetku poručiteľa bolo zistené, že tento nezanechal žiaden nehnuteľný majetok. Hnuteľný majetok poručiteľa ku dňu jeho smrti predstavovalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, s EČ BA-999AB, v hodnote 1 500 eur. Vzhľadom na to, že v priebehu dedičského konania si veriteľ uplatnil do pasív dedičstva svoju pohľadávku vo výške 3 500 eur priznanú právoplatným platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Bratislave II, č. k. 3 Ro 345/2011-6, zo dňa 3. 3. 2011, sa dedičia v rade 1 a 2 dohodli na uzavretí nasledujúcej dohody.
V súlade so znením ustanovenia § 471 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa veriteľ a dedičia v rade 1 a 2 slobodne dohodli, že prenechávajú predlžené dedičstvo na úhradu dlhov poručiteľa.
Zmluvné strany prehlasujú, že uzavreli túto dohodu slobodne a vážne, bez akéhokoľvek donútenia a tiesne. Zmluvné strany tiež prehlasujú, že sú si plne vedomé právnych následkov spojených s touto dohodou.
V Bratislave, 1. júla 2011
…………………………………….
Magda H. - veriteľ
…………………………………….
Petra P. - dedič v rade 1
…………………………………….
Peter P. - dedič v rade 2