Kto má nárok na príplatok za prácu cez sviatok?

Sviatok je zo zákona dňom pracovného pokoja. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. S veľkonočnými, ako aj májovými sviatkami sa spája množstvo otázok zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov, ako odmeňovať ľudí počas týchto sviatočných dní, najmä teraz, keď túto problematiku ovplyvňuje pretrvávajúca situácia súvisiaca s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Jednotlivé „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).

Základné ustanovenia

V zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. sa za sviatky považujú dni ako 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. november, 17. november, 24. až 26. december.

Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné. Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1.mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.

Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená.

Výnimky zo štandardného postupu odmeňovania

Z tohto pravidla existujú 2 výnimky - 1. september a 28. október. Síce sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce však takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 15. Nevzťahuje sa naň výnimka. Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca. 1. tento deň je štátnym sviatkom, ktorý je zároveň považovaný za deň pracovného pokoja. Pri výpočte mzdy sa postupuje rovnako ako v predchádzajúcom prípade (15.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Nárok na mzdové zvýhodnenie

Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Ak zamestnanec vo sviatok pracuje, pretože to je jeho bežný pracovný deň a na tento deň mu zamestnávateľ určil v súlade so Zákonníkom práce zmenu, patrí mu v zmysle § 122 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Príklad

Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 8 hodín. Za túto dobu práce mu patrí mzda + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Uvedený zamestnanec odpracoval v príslušnom mesiaci 160 hodín, z toho bola 8 hodín práca vo sviatok. Zamestnanec je odmeňovaný mesačne, jeho mzda predstavuje 600 Eur. (hodinový podiel bude 3,75 €. Priemerný zárobok predstavuje napr.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, že za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. - čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve, resp. - zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť, taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp. - ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie.

Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mu bude patriť náhrada mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku.

Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklad

Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5h (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5h). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.

Vedúci zamestnanec

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Aby bolo jasné, ako sa tzv. radový zamestnanec líši od vedúceho zamestnanca, treba odcitovať, že podľa § 9 ods. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa ZP, resp. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Ak mal zamestnanec pôvodne naplánovanú na deň sviatku pracovnú zmenu a nariadený výkon práce (v čase plánovania zmeny ešte nebola zamestnávateľovi známa prekážka v práci na jeho strane), ale nepracuje z dôvodu existencie prekážky v práci na strane zamestnávateľa v súvislosti s pandémiou (t. j. zamestnávateľ mu nemôže prideliť prácu), zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy (novela Zákonníka práce účinná od 4. 4. 2020).

Ak však zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

Ak bola zamestnávateľovi vopred známa prekážka v práci na jeho strane, ktorá by mu bránila v možnosti prideliť zamestnancovi na deň sviatku prácu, a z uvedeného dôvodu neurčil zamestnancovi na tento deň pracovnú zmenu a nenariadil výkon práce, zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 122 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok (teda deň pracovného pokoja) pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume 100 % jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa tento deň sviatku považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.

Špecifické situácie a príklady

• Sviatok, ktorý pripadne na deň pracovného pokoja: Ak sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napr. sobota alebo nedeľa), a zamestnanec v tento deň nepracuje, nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok. Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1.september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.

• Mesačne odmeňovaný zamestnanec: U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval.

• Krátenie mzdy u mesačne odmeňovaných zamestnancov: V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklady výpočtov

• Príklad 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1.

• Príklad 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

• Príklad 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.

Zmeny v legislatíve a nejasnosti

Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.

Odborníci upozorňujú, že pri budúcich sviatkoch vznikli v zákone nejasnosti. „Podľa Zákonníka práce sú pracovnými dňami a súčasne sú to aj sviatky. Čiže zamestnanci by mali prísť tieto dní do práce. Keď prídu, tak zamestnávateľ by im mal vyplatiť príplatok za sviatok, 100 percent priemerného zárobku,“ znie názor odborníka na dane a dôchodky Jozefa Mihála.

„Pokiaľ zákonodarca vyslovene neuviedol, že tieto dni sú vyňaté za sviatky a dni pracovného pokoja na účely pracovnoprávnych predpisov, tak by eventuálne za tieto dni, ak pôjdu zamestnanci do práce, mali okrem svojej mzdy dostávať aj mzdové zvýhodnenie za sviatok,“ zhodnotila právnička z Právnickej fakulty UMB Simona Dušeková Schuszteková.

Podľa zamestnávateľov ide o zbytočný chaos. Tvrdia, že ak sa zákon nezmení, podniky budú musieť vyplácať 100 percent príplatky alebo musia hľadať iné riešenie.

„S najväčšou pravdepodobnosťou firmy svojim zamestnancom, ktorí nie sú v nepretržitej prevádzke, napríklad nariadia dovolenku a žiadny konsolidačný efekt z týchto dvoch štátnych sviatkov v budúcom roku nebude,“ myslí si riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.

Mzdové zvýhodnenia a ich výpočet

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP“) upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP). Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.

Príplatky za víkendy a nočné sú naviazané na minimálnu mzdu. Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia. sú okrem samotnej dohodnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenia (tzv. ktoré vzniká nárok za určitých podmienok. 311/2001 Z. z. sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. ako určité percento z tejto hodnoty. vždy suma hodinovej minimálnej mzdy pre 1. mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. mzdy pre 1.

Práca nadčas a jej odmeňovanie

Zamestnávateľ môže so zamestnancami dohodnúť (napr. prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. a v nedeľu. platnej minimálnej hodinovej mzdy. na prípadnú prácu v sobotu alebo v nedeľu. čerpať náhradné voľno. za prácu v sobotu a v nedeľu.Príplatok za nočnú prácu v roku 2025Nočná práca je definovaná ako práca medzi 22. a 6. hodinou. % minimálnej hodinovej mzdy. mzdy. o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu). po tom, ako mu je potreba o výkone práce oznámená. a patrí mu nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (t. j. 35 % jeho priemerného zárobku). zamestnanec prácu skutočne nevykonáva, ale je pripravený na jej výkon. vo výške minimálnej mzdy za hodinu. na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti) dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu platnej minimálnej mzdy. 100 % priemerného hodinového zárobku. odpočinku zamestnanca v týždni. (zvyčajne sobota a nedeľa). odpočinku v týždni nariadiť len nevyhnutné práce (napr. zvýhodnenie. orgánom verejného zdravotníctva do 3. a 4. zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia. hodinovú mzdu. minimálnu hodinovú mzdu. neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov. sumy vždy v prospech zamestnanca, tzn. vždy smerom nahor. na 0,94 eur. sa kumulujú, tzn. sviatok. 25. 11. Ing.

tags: #kto #má #nárok #na #príplatok #za