
Vytvorenie jednotného vnútorného trhu v rámci Európskej únie prinieslo množstvo príležitostí na rozvoj obchodných vzťahov so zahraničnými partnermi. Tieto možnosti však kráčajú ruka v ruke s obavami, predovšetkým menších a stredných podnikateľov, vstupovať do cezhraničnej spolupráce. Dôvodom je neznalosť zahraničného právneho prostredia a s tým súvisiaci spôsob prípadného riešenia sporov. Jedným z nástrojov Európskej únie na zjednodušenie a zrýchlenie riešenia cezhraničných sporov je európsky platobný rozkaz.
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na európsky platobný rozkaz, jeho použitie, postup vydávania a vykonávania, ako aj na súvisiace právne predpisy. Cieľom je objasniť, ako tento nástroj funguje a aké sú jeho výhody pre veriteľov a dlžníkov v cezhraničných obchodných sporoch.
Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím súdu jedného z členských štátov EÚ a má vlastnosti klasického rozsudku, avšak s platnosťou v celej Únii. To znamená, že na jeho základe je možné zahájiť na dlžníka v zahraničí exekúciu, pričom nemusíte absolvovať komplikovaný postup spojený s uznávaním rozhodnutia (v zahraničí neakceptujú cudzie rozsudky bez zvláštneho konania). Vydanie európskeho platobného prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch. Pre zjednodušenie postupu a zaistenie univerzálnosti sú vypracované vzorové tlačivá (formuláre) dostupné vo všetkých úradných jazykoch.
Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Toto nariadenie má za cieľ zjednodušiť, zrýchliť a znížiť náklady na cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.
Konanie o európskom platobnom rozkaze sa vzťahuje iba na občianske a obchodné veci. Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte (okrem Dánska).
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Rýchlosť je pri vymáhaní dlžných pohľadávok mimoriadne dôležitá, o tom vie každý podnikateľ. Neuhradené pohľadávky môžu spôsobovať platobnú neschopnosť dodávateľa a môžu byť pre neho doslova likvidačné. Ak ide o cezhraničné spory, teda odberateľ a dodávateľ sú v iných krajinách EÚ, javí sa pre mnohých vymáhanie pohľadávok doslova ako nemožné okrem iného aj pre neznalosť procesných predpisov v iných krajinách EÚ.
Európsky platobný rozkaz je určený na vymáhanie pohľadávok pre cezhraničné spory, a to bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Taktiež nemožno tento inštitút vyplývajúci z Nariadenia EPR použiť v prípade uplatňovania nárokov vyplývajúcich z majetkových práv týkajúcich sa manželstva alebo dedenia, v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa platobne neschopných spoločností, pri uplatňovaní sociálnych dávok, pohľadávok z mimozmluvných záväzkov (napr. Samozrejme, musí ísť o „cezhraničný spor“, t. j. jedna zo strán má bydlisko, resp.
Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Peňažná pohľadávka musí byť splatná v čase podania návrhu. Nie je možné podávať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ak ešte neuplynula lehota k splneniu povinnosti.
Váš obchodný partner je z Nemecka a evidujete voči nemu neuhradenú faktúru po splatnosti. V takomto prípade sú splnené všetky predpoklady pre zahájenie konania o vydanie európskeho platobného rozkazu.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Konanie o európskom platobnom rozkaze je formulárové. To znamená, že nevytvárate žiadny text žaloby, ale postupuje presne podľa pokynov. V prvom rade formulár je potrebné vyplniť v jazyku, ktorý je súdom akceptovaný (dostupné sú rôzne jazykové verzie). Formuláre sú vcelku jednoduché na vyplňovanie, dôležité je uviesť všetky podstatné informácie o stranách sporu a o Vašej pohľadávke (výška dlhu, príslušenstvo, na základe čoho pohľadávka vznikla- zmluva, faktúra, vzniknuté náklady) a doložiť dôkazy (napr. faktúry, objednávky). Formulár môžete poslať aj elektronicky s využitím zaručeného elektronického podpisu. Konanie o európskom platobnom rozkaze je písomné, nemusíte nikam cestovať, o to dôležitejšie je však všetko dôkladne popísať a doložiť podkladmi. Výnimku predstavuje nižšie uvedený postup.Súd pritom po doručení európskeho platobného rozkazu skúma výlučne tlačivo a splnenie požiadaviek Naradenia EPR, t. j.
V prípade nesplnenia uvedených podmienok súd návrh zamietne. K zamietnutiu je potrebné doplniť, že súd zamietne návrh, ku ktorému bol navrhovateľ vyzvaný vykonať opravu a / alebo zmenu v zmysle čl. 9 a čl.
Každý členský štát si určuje sám, ktoré súdy sú príslušné pre toto konanie. Členské štáty môžu priebežne meniť príslušné orgány, a preto odporúčame skontrolovať pri predkladaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu aktuálne zoznamy. Konkrétne súdy si môžete jednoducho vyhľadať na stránke európskeho portálu elektronickej justície zadaním štátu a mesta bydliska/sídla dlžníka.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania.
Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+
Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.
Celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp.
Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené. V návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti.
Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv.
V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.
Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva.
Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. Môže sa doručiť európsky platobný rozkaz na Slovensku aj tzv. Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.
Po preskúmaní súd vydá európsky platobný rozkaz v lehote 30 dní. Po doručení európskeho platobného rozkazu do rúk dlžníka môžu nastať nasledujúce situácie:
Odporca môže na súd, ktorý vydal platobný rozkaz, podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu. Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia európskeho platobného rozkazu.
Odpor je potrebné taktiež podať na vzorovom tlačive (tlačivo F). V zmysle § 267 Civilného sporového poriadku je potrebné odpor „vecne odôvodniť“. Účinkom odporu podaného v zákonnej lehote sa stáva riadne občianske súdne konanie. Sledovaným účelom Nariadenia EPR je zjednodušenie a urýchlenie súdnych konaní v cezhraničných sporoch.
Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).
Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení.
Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods.
Pokiaľ dlžník nevyužije opravný prostriedok (odpor), európsky platobný rozkaz sa stane automaticky vykonateľný. To znamená, že je možné priamo pristúpiť k exekúcii.
Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti).
Európsky platobný rozkaz je potrebné zaslať príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom sa rozkaz bude vykonávať. Ich zoznam opäť môžete nájsť na stránke európskeho portálu elektronickej justície. Exekúcia následne prebieha podľa vnútroštátnych pravidiel tohoto členského štátu. Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu.
Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.
Je dôležité rozlišovať medzi vnútroštátnym platobným rozkazom a európskym platobným rozkazom. Vnútroštátny platobný rozkaz je upravený v Občianskom súdnom poriadku a platí len na území Slovenskej republiky. Európsky platobný rozkaz, naopak, platí v celej Európskej únii (s výnimkou Dánska) a umožňuje veriteľom vymáhať pohľadávky cezhranične.
Platobný rozkaz - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý spočíva v tom, že právo uplatnené navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu musí nepochybne vyplývať zo skutočností uvedených navrhovateľom, podložených najčastejšie listinnými dôkazmi doručenými súdu spolu s návrhom, a to len v prípade, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, hoci aj v cudzej mene (napr. právo kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny). Podmienkou je, že odporcov pobyt musí byť známy a musí byť výlučne na území Slovenskej republiky. Znamená to, že platobný rozkaz nemožno odporcovi doručovať do cudziny (v prípade navrhovateľa táto podmienka neplatí). Súd vydá platobný rozkaz na základe tvrdení uvedených navrhovateľom bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia odporcu. Vydaný platobný rozkaz je potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk, pričom neexistuje možnosť náhradného doručenia. Ak sa ho odporcovi nepodarí doručiť, platobný rozkaz sa zruší a súd nariadi vo veci pojednávanie (pozri časť o rozsudku).
Rozkaz na plnenie - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý je obdobný konaniu o vydanie platobného rozkazu čo do podmienky nespornosti nárokovaného práva, pobytu odporcu v Slovenskej republike a doručovania rozkazu do vlastných rúk. Jediným rozdielom je, že vydaním rozkazu na plnenie sa ukladá odporcovi povinnosť splniť inú povinnosť než plnenie peňažnej sumy (napr.
Spotrebitelia majú viacero možností riešenia sporov. Táto možnosť je vhodná, ak mimosúdne riešenie sporov zlyhalo. Taktiež sa dá využiť, ak spotrebiteľ predpokladá, že sa s obchodníkom nedohodne mimosúdne.
Európsky platobný rozkaz predstavuje efektívny nástroj na vymáhanie cezhraničných pohľadávok v rámci Európskej únie. Jeho zjednodušený postup, jednotné pravidlá a priama vykonateľnosť v členských štátoch znižujú náklady a urýchľujú súdne konania. Veritelia by mali zvážiť použitie európskeho platobného rozkazu ako alternatívu k tradičným metódam vymáhania pohľadávok, najmä ak ide o nesporné nároky.
#