Kto má právo pochovať partnera po rozvode: Právny pohľad na nezosobášené páry a dedičstvo

Spoločenské zmeny priniesli odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. Mladí ľudia uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva, teda faktické zväzky, na ktoré zákony v mnohých smeroch nepamätajú. Vysoká rozvodovosť a nárast počtu detí narodených mimo manželstva zvyšujú počet takýchto rodín. Manželstvo, ktoré mladé páry chápu len ako spoločenský prežitok, poskytuje viac, než sa zdá.

Právne aspekty partnerského spolužitia

Zákony nedefinujú a neupravujú vzťah druha a družky. Právna teória ich považuje za muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, ale vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, starajú sa o potreby rodiny a o deti.

Príbeh zo života

Pani Terézia z východného Slovenska sa zoznámila s pánom Petrom zo západného Slovenska. Po presťahovaní sa k Petrovi a investovaní peňazí do jeho bytu sa vzťah skončil a Peter ju vysťahoval. Súd prikázal Terézii byt opustiť.

Právne zhrnutie príbehu

Zákon nechráni neformálne vzťahy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník sa môže domáhať vypratania bytu. Vlastník môže zrušiť trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo. Verejnosť sa mylne domnieva, že trvalý pobyt zakladá právo bývať.

Judikatúra súdov

Český Najvyšší súd rozhodol, že manžel užívajúci byt vo vlastníctve druhého manžela odvodzuje svoje právo bývať od rodinnoprávneho vzťahu. Rozvodom toto právo zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela nie je v Občianskom zákonníku upravený, ale posudzuje sa analogicky podľa § 713 ods. 1 OZ.

Prečítajte si tiež: Dochovanie a pochovanie vecného bremena – podrobný sprievodca

Investície do nehnuteľnosti partnera

Terézia sa mohla domáhať vrátenia investovaných peňazí z titulu bezdôvodného obohatenia, ale mala by ťažké dôkazné postavenie.

Spoločný nájom bytu

Pri družstevnom byte môže vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky len zmluvne. Ak nájomca zomrie, nájomcami sa stávajú jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Vyživovacia povinnosť

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu.

Osvojenie dieťaťa

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa. Osamelá osoba môže osvojiť dieťa len výnimočne. Nevydatá matka nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca, kým nie je určené otcovstvo. Rodičia môžu súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému.

Sociálne poistenie

Zákon o sociálnom poistení na druha a družku nepamätá. Nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi. Nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.

Prečítajte si tiež: Prevádzanie nehnuteľnosti s vecným bremenom

Životné poistenie

Páry uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera pre prípad smrti či ťažkého úrazu.

Dedenie

Ak by druh (družka) nededil zo závetu, nastupuje dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Druh a družka nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak chcú, aby niektoré veci boli spoločné, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi.

Zrovnoprávnenie manželov a nezosobášených párov

Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi z dôvodu neexistencie registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie.

Dedičské právo: Kto má nárok na dedičstvo?

Dedenie zo zákona

Podľa § 473 Občianskeho zákonníka dedia v prvej skupine poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Manžel alebo manželka dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo.

Prečítajte si tiež: LR Partner: Obchodná Pomôcka

Právo reprezentácie

Ak dieťa poručiteľa zomrie skôr než samotný poručiteľ, na miesto tohto zosnulého dieťaťa nastupujú pri dedení jeho deti.

Dispozícia s majetkom počas života

Nie je vylúčené, aby matka počas svojho života disponovala svojim majetkom podľa jej slobodnej vôle, a teda napríklad ho previedla len na jedného z troch súrodencov.

Darovacia zmluva

Darovaciu zmluvu by bolo možné napadnúť len vtedy, ak by vykazovala nejakú vadu, napríklad nedostatok spôsobilosti na právne úkony na strane darcu. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť zmluvy, zaťažuje žalobcu.

Dedičské konanie po otcovi

Ak otec zomrel pred rokmi a bol vlastníkom polovice bytu, po jeho smrti sa malo uskutočniť dedičské konanie, v ktorom by sa rozhodlo, kto zdedí jeho podiel na byte. Ak v dedičskom konaní bola polovica bytu priznaná matke, stala sa výlučnou vlastníčkou celého bytu a mohla s ním voľne nakladať, vrátane darovania.

Darovanie bytu

Darovanie bytu je právny úkon, ktorý je platný, ak osoba, ktorá byt daruje, je jeho vlastníkom. Ak matka nebola výlučnou vlastníčkou celého bytu, nemohla platne darovať celý byt, ale len svoj podiel.

Práva detí na majetok rodičov

Deti nemajú právny nárok na majetok rodičov počas ich života, rodičia môžu svoj majetok darovať, predať alebo inak previesť na kohokoľvek, vrátane len niektorých detí, a to bez povinnosti informovať ostatné deti. Vaše práva by mohli vzniknúť až v dedičskom konaní po smrti rodičov. Ak by v tom čase už nemali žiadny majetok, Vaše dedičské právo sa bude týkať len zvyšného majetku.

Darovanie a dedičstvo

Ak rodičia darujú dom sestrám formou darovacej zmluvy, išlo o ich súkromné rozhodnutie, s ktorým domom ako vlastníci nehnuteľnosti mohli voľne nakladať. Ak by ste sa cítili darovaním domu ukrátený ako neopomenuteľný dedič, môžete v dedičskom konaní žiadať započítanie hodnoty daru - domu - do dedičstva.

Dedičské konanie a majetok

Predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý poručiteľ vlastnil v čase jeho smrti. Ak starý otec daroval svoj majetok dcéram, potom predmetom dedenia tento darovaný majetok nebude, lebo starý otec nebude jeho vlastníkom ku dňu úmrtia.

Bankový účet poručiteľa

Z hľadiska dedenia nemá vplyv na dedenie, ak k výberu finančných prostriedkov z bankového účtu poručiteľa došlo až po jeho úmrtí. Rozhodujúci je stav bankového účtu ku dňu úmrtia poručiteľa.

Pracovné voľno v prípade úmrtia blízkeho

Zákonník práce a pracovné voľno

Podľa § 141 ods. 2 písm. d) bod 3 ZP zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Úmrtie svokra

Podľa § 141 ods. 2 písm. d) bod 2 ZP zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča jeho manžela a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Pracovné voľno a úmrtie

Ustanovenie § 141 ods. 2 písm. d) ZP možno vnímať tak, že každý zamestnanec má právo na dva dni voľna z práce, ktoré sú platené. Otázka organizácie pracovného času je bezpredmetná.

Praktické kroky po úmrtí blízkeho

Ohlásenie úmrtia

Ak váš blízky umrie mimo zdravotníckeho zariadenia, musíte skutočnosť bezodkladne oznámiť. Zavolajte na tiesňovú linku 112, ktorá na miesto vyšle obhliadajúceho lekára. Ak dôjde k úmrtiu vášho blízkeho v nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, personál zabezpečí obhliadku zosnulého lekárom.

Matrika

Úmrtie vášho blízkeho musíte nahlásiť na príslušnom matričnom úrade.

Sociálna poisťovňa

Oznámenie o úmrtí Sociálnej poisťovni nie je zákonnou povinnosťou, no odporúča sa nahlásiť ho čo najskôr, najmä ak zosnulý poberal dávky alebo bol SZČO.

Zdravotná poisťovňa

Úmrtie blízkeho nie je potrebné oznamovať do zdravotnej poisťovne. Preukaz poistenca vášho zosnulého blízkeho môžete odniesť do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, aby nedošlo k jeho zneužitiu.

Banka

Po úmrtí klienta banka automaticky zablokuje jeho účet, akonáhle dostane túto informáciu z matriky. Z účtu nie je možné nič vyberať ani platiť. Účet zostáva zablokovaný až do ukončenia dedičského konania.

Pohrebná služba

Po vystavení listu o prehliadke mŕtveho môžete kontaktovať vybranú pohrebnú službu.

Oblečenie pre zosnulého

Hneď pri prvom kontakte je vhodné odovzdať oblečenie pre zosnulého. Malo by obsahovať spodnú bielizeň, ponožky alebo pančuchy a vhodný odev - oblek s košeľou a kravatou alebo šaty/kostým s blúzkou.

Finančné príspevky po úmrtí

Po úmrtí blízkej osoby máte právo na finančné príspevky. Môžete si ju uplatniť, ak váš blízky zomrel na následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdovecký a sirotský dôchodok

Tieto dôchodky poskytujú finančnú pomoc priamym pozostalým v prípade úmrtia osoby, ktorá mala nárok na starobný alebo invalidný dôchodok.

Zvládanie straty

Po strate blízkeho človeka býva náročné pokračovať v bežnom živote a venovať sa povinnostiam, ktoré máme. Zármutok, ktorý cítime, nám nedovoľuje venovať sa každodenným činnostiam.

Pomoc odborníkov

Nie je hanba, ak v takýchto náročných životných situáciách požiadame o pomoc odborníkov. Môžu nám pomôcť získať na celú situáciu celkom iný pohľad a istú mieru nadhľadu.

Majetkové nároky po rozchode nezosobášených partnerov

Právna ochrana družky

Náš zákon nechráni družku, tak ako manželku. Druh a družka sú v podstate dve osoby a právny vzťah medzi nimi je rovnaký ako pri kamarátoch alebo známych.

Dedenie po partnerovi

Keďže nie ste manželia, partner nemá zo zákona nárok dediť po druhom partnerovi. Zo zákona dedia v prvej dedičskej skupine deti a manžel/manželka. Ak chcete, aby mal v prípade úmrtia partner nárok na byt, je potrebné spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča.

Dedičstvo a družka

Podľa slovenského občianskeho práva, konkrétne podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka, dedičmi zo zákona sú v prvom rade deti poručiteľa a jeho manžel/manželka. Druh a družka, teda osoby, ktoré spolu žili v spoločnej domácnosti bez uzavretia manželstva, nie sú zo zákona dedičmi prvej dedičskej skupine, dedili by iba vtedy, ak by poručiteľ nezanechal po sebe žiadne deti.

Nárok na vyplatenie investícií

Ak ste dom kupovali spolu a na kúpnu cenu sa použili aj Vaše peniaze, hoci je dom písaný iba na neho, je možné od neho žiadať vrátenie týchto peňazí, ktoré ste dali na kúpnu cenu domu.

Fyzické a psychické násilie v manželstve

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Pochovanie do spoločného hrobu

Právo rozhodovať o pochovaní

Podľa zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve má právo rozhodovať o spôsobe a mieste pochovania osoba, ktorú zosnulý určil za oprávnenú. Ak takáto osoba neexistuje, rozhodujú príbuzní v poradí určenom zákonom (manžel, deti, rodičia a podobne).

Nájom hrobového miesta

Ak je hrob prenajatý na meno otca zosnulého, je potrebné jeho povolenie na pochovanie ďalšej osoby do tohto hrobu. Ak ste nájomcom vy, rozhodujete vy.

tags: #kto #ma #pochovať #partnera #po #rozvode