
V súčasnosti čoraz viac vlastníkov nehnuteľností uvažuje o tom, komu odkázať svoj majetok, ako sa zabezpečiť na starobu a kto sa o nich postará. S narastajúcim vekom sa tieto otázky stávajú aktuálnejšími. Hoci je možné ponechať veci tak, ako sú, existujú aj možnosti, ako si už počas života zabezpečiť starostlivosť a rozhodnúť o budúcom vlastníkovi nehnuteľnosti prostredníctvom rôznych zmlúv a právnych úkonov. Tento článok sa zameriava na priblíženie základných zmluvných typov a právnych možností, ktoré majú osoby v tejto situácii, a poukazuje na rozdiely medzi nimi.
Hoci závet nie je zmluvný typ, ale jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti, nemožno ho opomenúť. Závetom môže poručiteľ rozhodnúť, kto bude po jeho smrti vlastníkom jeho majetku, či už celého alebo jeho časti. Závet musí byť zriadený v zákonom stanovenej forme (holografný, alografný, notárska zápisnica) a musí rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov.
Nevýhodou odkázania nehnuteľnosti závetom v súvislosti so starostlivosťou o poručiteľa je neistota osoby, ktorá má o poručiteľa dbať, ohľadom obsahu závetu alebo jeho existencie. Táto neistota môže ovplyvniť ochotu a kvalitu starostlivosti.
Zaopatrovacia zmluva patrí medzi najčastejšie využívané zmluvné typy na zabezpečenie pomoci v starobe alebo chorobe. Ide o tzv. inominátnu zmluvu (contractus innominatus) uzatváranú podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo k nehnuteľnosti možno nadobúdať aj inou zmluvou, ako kúpnou alebo darovacou, prípadne kombináciou pomenovaných zmlúv. Predmetom zaopatrovacej zmluvy môže byť okrem samotného prevodu nehnuteľnosti aj záväzok povinnej osoby zaopatriť druhú zmluvnú stranu, a to formou presne špecifikovanou v zmluve. Obvykle ide o záväzok poskytnúť stravu, ošatenie, lieky, pranie, privolanie lekárskej pomoci, odvoz k lekárovi, prípadne len potrebnú pomoc a opateru v starobe a chorobe.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zľavami na vlak
Ďalšou možnosťou je podpísanie darovacej zmluvy, ktorá súčasne obsahuje zmluvu o zriadení vecného bremena, konkrétne právo darcu bývať v darovanej nehnuteľnosti až do svojej smrti. Nemusí ísť pritom o užívanie celej nehnuteľnosti, ale zmluvné strany môžu špecifikovať, ktoré konkrétne miestnosti môže oprávnený z vecného bremena užívať.
Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
V niektorých prípadoch sa obdarovaný začne k darcovi správať nevhodne a darca sa rozhodne žiadať vrátenie daru, predovšetkým ak darovacou zmluvou previedol na obdarovaného vlastníctvo k nehnuteľnosti (teda vyššia hodnota daru). V tomto prípade je však potrebné upozorniť, že podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Je potrebné upozorniť, že zmluvné strany mnohokrát uzatvárajú zmluvy kumulatívne obsahujúce darovaciu a zaopatrovaciu zmluvu, niekedy označené aj ako darovacia zmluva zaopatrovacia. Zákonná požiadavka bezplatnosti darovacej zmluvy je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá.
Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý umožňuje obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo v prospech inej nehnuteľnosti. V kontexte zabezpečenia starostlivosti a bývania ide najmä o vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti alebo jej časti. Toto právo je zapísané v katastri nehnuteľností a viaže sa na nehnuteľnosť, nie na osobu vlastníka. To znamená, že aj pri zmene vlastníka nehnuteľnosti zostáva vecné bremeno v platnosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Odpracované roky a invalidný dôchodok
Vecné bremená sa delia na:
Vecné bremeno môže vzniknúť:
Vecné bremeno zaniká:
V praxi sa často stretávame s kombináciou rôznych zmlúv s cieľom čo najlepšie zabezpečiť záujmy všetkých strán. Napríklad:
V prípade rozhodnutia uzatvoriť zmluvu, ktorou si chce osoba zabezpečiť opateru a pomoc pre prípad staroby alebo choroby, prevod vlastnenej nehnuteľnosti alebo právo doživotne užívať danú nehnuteľnosť, je vhodné konzultovať vhodný zmluvný typ pre danú situáciu s advokátom alebo notárom. Odborník dokáže posúdiť individuálne potreby a záujmy klienta a navrhnúť optimálne riešenie, ktoré bude z právneho hľadiska správne a bezpečné.
Prečítajte si tiež: Vplyv PN na proces invalidného dôchodku