Kto Platí Dane z Poľnohospodárskej Pôdy: Vlastník alebo Nájomca?

Tento článok sa zaoberá problematikou platenia daní z poľnohospodárskej pôdy, konkrétne otázkou, či túto povinnosť má vlastník alebo nájomca pozemku. Rozoberieme si, ako to upravuje legislatíva, aké sú výnimky a ako postupovať v rôznych situáciách.

Práva a povinnosti po dedičskom konaní

Po úmrtí vlastníka poľnohospodárskej pôdy a následnom dedičskom konaní prechádzajú na dedičov práva a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv, ktoré mal zosnulý uzavreté s družstvami, roľníkmi alebo agrofirmami. Dedič by si mal v každom prípade zistiť, kto je nájomcom zdedených pozemkov.

Oznámenie zmeny vlastníka

Je vo vlastnom záujme dediča oznámiť zmenu vlastníka družstvu alebo agropodnikateľovi, s ktorým mala zosnulá osoba uzatvorenú nájomnú zmluvu. Inak nebudú vedieť, komu majú ďalej platiť nájomné. Ak poľnohospodársky podnik nevie zistiť vlastníka, môže ho zistiť podľa čísla parcely na správe katastra. Údaje sú aj na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Niekedy dedičské konanie prebieha dlhšiu dobu a je potrebné počkať na jeho ukončenie, až potom sa táto zmena premietne aj do katastra nehnuteľností. Ak sa peniaze za nájom po zomrelom vrátili, treba ich uložiť na zvláštny účet a viesť ich evidenciu. Nový vlastník pozemku má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky.

Postup pri užívaní pôdy bez zmluvy

Ak pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, pošlite mu návrh zmluvy. Ak neviete, o koho ide, treba osloviť postupne:

• Obec, ktorá je príjemcom dane z nehnuteľností a vie uviesť platcu dane.
• Poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorá v rámci podporných programov vypláca nájomcom pôdy dotácie.
• Slovenský pozemkový fond, ktorý ako správca prenajíma pozemky nezistených vlastníkov, ale vie uviesť podnik, ktorý na týchto pozemkoch podniká.
• Poľnohospodárske podniky, ktoré si prenajímajú pozemky v príslušnom katastrálnom území (tie majú evidenciu vlastných nájomných zmlúv a prehľad aj o hospodárení so susednými pozemkami).

Ohlasovacia povinnosť a daňové priznanie

Do 30 dní treba zmenu vlastníka oznámiť aj na obecnom úrade, pod ktorý patrí katastrálne územie, a na budúci rok do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Daň z pozemkov budete platiť až na budúci rok v termíne, ktorý vám určí obec.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Uzavretie nájomnej zmluvy s iným agropodnikateľom

Ak chcete ako dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, je dôležité rozlišovať, či ide o nájom na dobu určitú alebo neurčitú:

• Nájom na dobu určitú: Takto uzavretá zmluva má presne uvedenú dobu trvania (deň ukončenia). Na skončenie nájmu je nevyhnutné, aby dedič, ktorý vstúpil do práv a povinností zosnulého prenajímateľa, rok pred zmluvným termínom vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Ak tak neurobí, obnovuje sa zmluva na dĺžku trvania podľa pôvodnej zmluvy (rozmedzie dĺžok trvania určuje zákon).
• Nájom na dobu neurčitú: Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, nájom sa uzatvára bez obmedzenia. Jeho trvanie je minimálne 5 rokov (okrem špeciálnych prípadov uvedených v zákone). To znamená, že nájomca má právo obhospodarovať pozemok 5 rokov od uzavretia zmluvy. Nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru a výpovedná lehota je jeden rok, ak bol dodržaný termín minimálneho nájmu 5 rokov.

V prípade dohody tieto podmienky neplatia.

Výška nájomného

Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje aj dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z.). Niektoré agrofirmy platia viac alebo poskytujú aj plnenie v naturáliách. Treba sa informovať v obci, aké nájomné sa v danej lokalite za pôdu platí.

Vymáhanie nájomného a dôvody na odstúpenie od zmluvy

V prípade, že nájomca neplatil nájomné zosnulému a nebude ho platiť ani dedičom, je možné vymáhať ho, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde.

Neplatenie nájmu za pôdu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Spory rieši súd.

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Práva a povinnosti nájomcu

Nájomca pôdy, ktorú ste zdedili, je oprávnený využívať ju riadnym spôsobom podľa dohody v nájomnej zmluve - na poľnohospodárske účely, pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku. Nemôže napríklad zmeniť ornú pôdu na trvalý trávny porast a musí dodržiavať predpisy o rastlinno-lekárskej starostlivosti, o hnojivách, o ochrane prírody a krajiny.

Nájomca môže:

• Meniť druh pozemku (napríklad poľnohospodársku pôdu na lúky a pasienky) alebo robiť iné zmeny len so súhlasom vlastníka pozemku.
• Je oprávnený brať úžitky.
• Znáša obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku, ak sa s vlastníkom v zmluve nedohodne inak.
• Nájomné platí ročne pozadu vždy k 1. októbru kalendárneho roka, ak sa s vlastníkom nedohodne inak.
• Ak ide o mimoriadne okolnosti - napríklad záplavy, pre ktoré nemohol prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné.

Kto platí daň z poľnohospodárskej pôdy?

Pravidelnou súčasťou nájomných zmlúv, predmetom ktorých je nájom poľnohospodárskych pozemkov, je ustanovenie typu „Zmluvné strany sa dohodli, že daň z prenajatých pozemkov bude uhrádzať nájomca.“ K radosti všetkých predstaviteľov obecnej samosprávy v takýchto prípadoch daň z (poľnohospodárskych) pozemkov uhrádzajú agropodnikatelia pôsobiaci v tom-ktorom katastri. Spravidla pôjde o dva či tri subjekty hospodáriace na veľkej ploche a niekoľko menších poľnohospodárov. Prílušná právna úprava (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) jednoznačne a zrozumiteľne ustanovuje, že daňovníkom dane z pozemkov je užívateľ, ak je splnená podmienka, že nájomný vzťah je zapísaný v katastri nehnuteľností a trvá minimálne päť rokov. Vo všetkých ostatných prípadoch je daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku. Pri pozemkoch v náhradnom užívaní zákon odkazuje na už zrušený § 15 zákona o pozemkových úpravách. Poznámka pod čiarou síce nemá záväzný charakter, aj tak by bolo vhodnejšie, aby predpis odkazoval na § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý je nástupcom tohto inštitútu. Aj teraz však možno prijať záver, že daňovníkom dane z pozemkov bude osoba, ktorej boli vydané podnájomné pozemky ako náhradné pozemky.

Čo sa týka „klasických“ nájomcov, prvá podmienka a to minimálna doba nájmu by mala byť splnená vždy, vzhľadom na minimálnu dobu nájmu (určitý intepretačný problém môže nastať pri nájmoch na dobu neurčitú). V týchto prípadoch je potom vždy daňovníkom vlastník pozemku a na tom nemôže nič zmeniť ani dohoda zmluvných strán v nájomnej zmluve. Podľa § 55 ods. 15 daňového poriadku totiž platí, že „Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (vrátane zákona č. 582/2004 Z.z. - pozn. Dovedené do dôsledkov to znamená, že ak obce akceptujú zaplatenie dane z pozemkov nájomcami, ktorí v skutočnosti nie sú daňovníkmi (najčastejší bude prípad nájomcov, ktorých zmluvy nie sú zapísané v katastri nehnuteľností) podieľajú sa na postupe, ktorý nemá oporu v zákone. Argumentom proti tejto praxi obcí nemôže byť ani to, že z ekonomického hľadiska je pre všetky dotknuté subjekty jedno, či daň bude vybraná vo vzťahu správca dane - nájomca, alebo správca dane - vlastník pozemku - nájomca ( v typickom prípade platí, že ak daň z pozemku zaplatí vlastník, spravidla si ju od nájomcu vypýta v rámci nájomného resp. si je nechá na základe dohody osobitne nájomcom preplatiť). Matematicky tento záver síce môže sedieť, ešte raz ale musíme uviesť, že takýto výber dane z pozemkov nemá oporu v zákone.

Zmeny v nájomných zmluvách a legislatíve

S účinnosťou od 1.7.2023 ak je prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“), je oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy aj pred uplynutím dohodnutého času, ak nájomca nevyužíva prenajaté pozemky alebo len niektorý z nich riadnym spôsobom na dohodnutý účel a so starostlivosťou riadneho hospodára. Nájom pozemku na poľnohospodárskej účely sa spravuje zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Novela okrem iných zmien špecifikovala pojem poľnohospodársky pozemok. poľnohospodárskou pôdou podľa zákona č. 220/2004 Z. z. Písomná nájomná zmluva na poľnohospodársky pozemok sa vyžaduje od 1.5.2018. Do tohto dátumu postačovala aj zmluva ústna. Doba nájmu je upravená v § 8 zákona. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. S účinnosťou novely už nie je možné automatické predĺženie nájomnej zmluvy, ako to bolo možné pred novelou. Uvedené sa dotýka aj zmlúv uzavretých pred novelou. Novela zavádza aj možnosť pomernej úpravy nájomného v prípade zmien priemerných cien poľnohospodárskych výrobkov. Uvedené vyplýva z § 10 ods. Novela upravila aj skončenie nájmu, pričom pri nájme na neurčitý čas je zmluvu možné vypovedať len písomne a s výpovednou lehotou piatich rokov. Uvedené vyplýva z § 12 ods. Ak to nájomná zmluva na pozemok uzavretá s prenajímateľom nezakazuje, môže nájomca dať poľnohospodársky pozemok do podnájmu. Nájomca má povinnosť oznámiť prenajímateľovi do 30 dní spôsob a čas podnájmu. Na rozdiel od nájmu poľnohospodárskej pôdy je jej predaj upravený v samostatnom zákone č. 140/2014 Z. z. Týmto zákonom je poľnohospodárska pôda definovaná ako „produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.“ Zákon zároveň obsahuje aj negatívnu definíciu, čiže vymedzuje, čo poľnohospodárskym pozemkom nie je. Zákon umožňuje za zákonných povinností aj predaj poľnohospodárskeho pozemku cudzincovi. Zákon teda uvádza aj možnosti prevodu inej osobe ako osobe uvedenej v bodoch a) a ž c). Ďalšom podmienkou na nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy touto osobou je, že sú splnené dve oznamovacie povinnosti. povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy a to aspoň na dobu 15 dní. povinnosť zverejnenia ponuky týkajúcej sa prevodu poľnohospodárskej pôdy v rovnakom čase v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, na jej úradnej tabuli. To, či sú splnené podmienky vo veci nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy overuje okresný úrad nachádzajúci sa v obvode predmetného pozemku. Žiadosť o overenie podáva okresnému úradu nadobúdateľ a to ešte pred podpisom zmluvy o prevode. Okresný úrad má lehotu 30 dní na posúdenie žiadosti a vydanie osvedčenia. Tá však môže byť predĺžená až na 60 dní. Zákon zakazuje nadobudnúť poľnohospodársky pozemok štátu, občanovi štátu, fyzickej osobe s pobytom alebo právnickej osobe so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje občanom Slovenskej republiky, fyzickým osobám s pobytom v Slovenskej republike ani právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku; uvedené sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.2019) stratili tieto ustanovenia účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj svoju platnosť. Aktuálne znenie zákona č. 140/2014 Z. z.

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

Evidencia poľnohospodárskych pozemkov

Od júla platí vyhláška ministerstva, nadväzujúca na novelu zákona o nájmoch, ktorá detailnejšie určuje spôsob, ako viesť evidenciu poľnohospodárskych pozemkov a pozemkov vo vlastníctve nájomcov. Užívatelia musia podľa tejto vyhlášky evidovať jednak vlastné pozemky, ale aj tie, ktoré majú prenajaté. Evidenciu vyhotovujú podľa katastrálnych území, pričom musia viesť osobitnú evidenciu tých, ktoré sú prenajaté na základe nájomnej zmluvy, a osobitne tých, na ktorých vznikol nájomný alebo podnájomný vzťah na základe rozhodnutia príslušného okresného úradu - odboru pozemkového a lesného. Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu do 60 dní od podania žiadosti, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa. Toto sa tiež zaeviduje.

Užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy

Ak užívateľ pozemok užíva bez nájomnej zmluvy a zdokladuje, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten do dvoch mesiacov od doručenia návrhu naň nezareagoval, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy vznikol medzi nimi nájomný vzťah, a to na neurčitý čas. Dôležité je, aby užívateľ v návrhu zmluvy upozornil na dôsledky nekonania vlastníka. Iná situácia nastane, ak vlastník ešte pred doručením takého návrhu uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou.

Evidencia o dohodnutom a zaplatenom nájomnom

Evidencia o dohodnutom a zaplatenom nájomnom sa vedie podľa katastrálnych území v členení pozemkov určenom zo zákona, a to za obdobie kalendárneho roka. Musí sa robiť v tabuľkovej forme, či už v listinnej alebo elektronickej podobe. Treba pritom dodržať vzor, ktorý nájdete vo vyhláške ministerstva pôdohospodárstva v prílohe číslo 2. Evidencia nájomného môže byť pri poľnohospodárskej pôde rozčlenená na ornú pôdu, trvalé trávne porasty a poľnohospodársku pôdu s trvalými porastmi. Ak je do dohodnutej výšky nájomného zahrnutá aj daň z pozemkov, pokladá sa za nájomné suma nájomného po odpočítaní dane.

Stanovenie obvyklej výšky nájomného

Nájomca bude poskytovať okresnému úradu sumárne údaje z evidencie nájomného za kalendárny rok v tabuľkovej forme. Môže to odovzdať či už na papieri, alebo elektronicky za každé katastrálne územie na formulári uvedenom vo vyhláške v prílohe č. 3. Okresný úrad poskytnuté údaje spracuje. Obvyklá výška nájomného v eurách za hektár poľnohospodárskej pôdy sa určí pre každé jednotlivé katastrálne územie podľa členenia poľnohospodárskej pôdy a podľa vzorca daného zákonom. Ak je v katastrálnom území súčet výmer z poskytnutých údajov menší ako jedna tretina poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území alebo ak nie sú poskytnuté žiadne údaje, v takom prípade sa obvyklá výška nájomného určí v eurách za hektár ako dve percentá z hodnoty ornej pôdy v danom katastrálnom území podľa osobitného predpisu - podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Prenájom pozemkov od Slovenského pozemkového fondu (SPF)

Pri pozemkoch, ktoré nie sú v správe SPF a nie je možné dohľadať dedičov, je potrebné požiadať o zapísanie správy k pozemkom. Pokiaľ chce obec pri týchto pozemkoch požiadať o zápis správy na kataster v prospech SPF, potrebné je zaslať písomnú žiadosť na SPF. K žiadosti je potrebné priložiť:

• Potvrdenie o pobyte z Ministerstva vnútra SR, Sekcie verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 04 Banská Bystrica.
• Potvrdenie príslušnej obce, že neeviduje žiadny pobyt pre osobu daného neznámeho vlastníka.

Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Keď bude zapísaná správa na LV je možne uvedený pozemok prenajať obci alebo inému záujemcovi. Prenajímatelia sú následne povinní za tieto pozemky platiť dane a riadne ich udržiavať na účel, na aký boli prenajaté. SPF k posúdeniu splnenia podmienok na prenájom budúceho nájomcu podľa ustanovení § 2 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom požaduje od žiadateľov o prenájom pred uzatvorením nájomnej zmluvy okrem iných dokladov aj :

• Zoznam pozemkov, ktoré žiadateľ vlastní v katastrálnom území v ktorom žiadateľ žiada o prenájom pozemkov.
• Zoznam pozemkov, ktoré má žiadateľ prenajaté od známych vlastníkov v ktorom žiadateľ žiada o prenájom pozemkov, a ktoré tvoria ucelený hospodársky celok s pozemkami SPF, s uvedením k. ú., parcelného čísla. registra C/E, čísla LV, vlastníka, prenajatej výmery parciel vlastníka, s uvedením celkovej prenajatej výmery za k.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - právnickou osobou alebo súkromne hospodáriacim roľníkom (fyzická osoba -podnikateľ) , uzatvára sa podľa druhej časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška nájomného je stanovená podľa obvyklej výšky nájomného pre jednotlivé katastrálne územia. Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - fyzickou osobou nepodnikateľom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť, uzatvára sa podľa prvej časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právny inštitút „obvyklá výška nájomného“ bol definovaný a do právneho poriadku zavedený s účinnosťou od 01.05.2018 ako údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

Podľa platnej právnej úpravy § 14 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., „Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku.” Okresný úrad pri stanovení obvyklej výšky nájomného prioritne vychádza z údajov poskytnutých nájomcami za predchádzajúci kalendárny rok a katastrálne územie. Obvyklá výška nájomného bola určená na základe ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. postupom podľa § 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného v znení vyhlášky č. 113/2019 Z. Užívanie pozemkov rieši ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“):„Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu je žiadateľ o prenájom podľa ustanovení § 2a) alebo 2b) nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom.

Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2a podáva žiadateľ:

• Mladý poľnohospodár.
• Poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorému bolo Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej iba „PPA“) vydané právoplatné rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa podopatrenia : 6.1 - Pomoc na začatie poľnohospodárskej činnosti mladých poľnohospodárov alebo 6.3. - Pomoc na začatie poľnohospodárskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.

Žiadateľ k svojej žiadosti podľa platnej legislatívy musí priložiť (aby bol považovaný za žiadateľa podľa tohto ustanovenia):

• Právoplatné rozhodnutie PPA podľa podopatrenia 6.1. alebo 6.3.
• Uviesť v žiadosti číslo listu vlastníctva pozemkov vo svojom vlastníctve alebo
• Doložiť kópiu nájomnej zmluvy, ktorou si prenajíma pozemky od známych vlastníkov - v tom katastrálnom území, kde si žiadateľ žiada pozemky o prenájom.

Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2b podáva žiadateľ:

• Poľnohospodár, ktorý aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo
• Poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt.

Žiadateľ podľa svojej činnosti musí k žiadosti priložiť (aby bol považovaný za žiadateľa podľa tohto ustanovenia):

• Výpis z vinohradníckeho registra alebo výpis z registra ovocných sadov a chmeľníc.
• Rozhodnutie PPA o poskytnutí priamych podpôr podľa osobitných predpisov alebo čestné vyhlásenie, že pestuje špeciálne plodiny na výmere max. 0.3 ha.
• Rozhodnutie o registrácii prevádzkarne, rozhodnutie o registrácii prvovýrobcu alebo maloobchodnej prevádzkarne alebo rozhodnutie o schválení prevádzkarne pre produkty živočíšneho pôvodu.

Aby žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu mohol mať v katastrálnom území kde žiada o prenájom pozemkov od SPF prednostné právo, musí v požadovanom katastrálnom území mať vlastné pozemky alebo mať prenajaté pozemky od známych vlastníkov. Pri posudzovaní žiadostí podľa osobitného predpisu je podstatnou skutočnosťou, či nájomná zmluva s doterajším nájomcom bola skončená uplynutím času (vtedy sa postupuje podľa ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), alebo zmluva s doterajším nájomcom skončila z dôvodu schválenia projektu pozemkových úprav ( vtedy sa postupuje v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., „oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.“ Jedným z oprávnení fondu nakladať s pozemkami nezisteného vlastníka je aj oprávnenie pozemky prenajímať. Príjem z takéhoto prenájmu patrí v zmysle § 18 ods. 5 cit.

Problémy s nájomnou zmluvou a vymáhanie nájomného

Ak máte riadne uzatvorenú zmluvu o prenájme poľnohospodárskej pôdy s miestnym RD od roku 2023, no zatiaľ ste nedostali ani raz dohodnutý nájom, a dlhujú vám za roky 2023 a 2024, pričom platba mala prebehnúť do konca roka (31.12.), a poslali ste im aj výzvu na zaplatenie dlžného nájomného, ale vôbec nekomunikujú, je vhodné postupovať nasledovne:

1. Písomná upomienka: Poslať písomnú upomienku prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou, kde znova uvediete sumu dlžného nájomného a termín splatnosti, ktorý ste mali dohodnutý v zmluve.
2. Žaloba na súd: Ak to neprinesie výsledok, zvážila by som podanie žaloby na súd. V žalobe by ste mali uviesť nároky na nevyplatené nájomné, ako aj uplatnenie prípadných úrokov z omeškania od dátumu splatnosti.

tags: #kto #platí #dane #z #poľnohospodárskej #pôdy