
Leto 2012 prinieslo na Slovensku rozsiahlu dôchodkovú reformu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému v kontexte nepriaznivého demografického vývoja. Jedným z kľúčových opatrení bolo zavedenie automatickej úpravy dôchodkového veku, ktorá sa odvíja od priemernej strednej dĺžky života. Hoci sa vtedy zdal byť zlomový termín vzdialený, rok 2017 priniesol realitu zvyšovania dôchodkového veku.
Na Slovensku sa od januára 2017 začal opäť dvíhať dôchodkový vek. Súčasná hranica 62 rokov sa navýšila o dva a pol mesiaca, čo predstavuje 76 dní. Toto prvé predĺženie bolo o niečo výraznejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Údaj o presnom počte dní predĺženia zverejňuje Ministerstvo práce prostredníctvom opatrenia.
Ministerstvo práce každoročne oznamuje počet dní zvýšenia vyhláškou, pričom táto informácia je verejne dostupná najneskôr do 31. októbra roka, ktorý predchádza danému roku navýšenia. V nasledujúcich rokoch sa neočakáva taký prudký nárast.
Pravidlá umožňujúce skorší odchod do dôchodku pre určité skupiny, najmä pre ženy s deťmi, zostali zachované. Pre takzvaných kategoristov naďalej platí zákonom stanovený znížený penzijný vek v rozpätí 55 až 59 rokov, a to v závislosti od počtu rokov odpracovaných v I. pracovnej kategórii či v I. alebo II. kategórii.
Cieľom penzijnej reformy, ako ju schválila druhá Ficova vláda, bolo zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj. Zavedenie automatickej úpravy dôchodkového veku je reakciou na meniace sa demografické podmienky. Dôchodkový vek nerastie skokovo, ale postupne, v závislosti od objektívneho ukazovateľa - priemernej strednej dĺžky života.
Prečítajte si tiež: Vysokoškolské vzdelanie a dôchodok
Podľa slov predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Jána Lipianskeho, je zvyšovanie odchodového veku zdržanlivé, ale nevyhnutné a opodstatnené vzhľadom na tlak a dôvody, ktoré k nemu vedú.
Na Slovensku pracuje aj po dosiahnutí dôchodkového veku značný počet seniorov. Aktuálne je v krajine približne 130-tisíc pracujúcich dôchodcov. Avšak, už dnes je problém zamestnať sa vo veku nad 50 rokov, a s predlžovaním odchodového veku sa táto situácia môže ešte zhoršiť. Štát musí zároveň brať do úvahy, že niektoré profesie nie je možné vykonávať vo vyššom veku.
Nové programové vyhlásenie vlády by mohlo priniesť úpravy prijatého modelu navyšovania penzijného veku. Ministerstvo práce zatiaľ neuvažuje o zafixovaní hornej hranice penzijného veku. Problém, dokedy je možné predlžovať vek odchodu do dôchodku, riešia aj v susednom Česku. Český rezort práce navrhuje limitný vek 65 rokov, zatiaľ čo finančný rezort žiada posunúť ho na 67 rokov. Aj v Česku sa dôchodkový vek zvyšuje automaticky, zatiaľ ročne o dva mesiace u mužov a o štyri u žien.
Podľa údajov sociálneho rezortu majú už dnes štyri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko) stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov po roku 2020. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu.
Prečítajte si tiež: Pravidlá dobrovoľných príspevkov
Prečítajte si tiež: Poberanie rodičovského príspevku pri škôlke