Vplyv vysokoškolského vzdelania na odchod do dôchodku a vek odchodu do dôchodku

Pri plánovaní odchodu do dôchodku je dôležité zvážiť rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú nárok na dôchodok a jeho výšku. Jedným z týchto faktorov je aj doba štúdia a jej započítanie do doby dôchodkového poistenia, teda do tzv. odpracovaných rokov. Tento článok sa zaoberá problematikou započítavania doby štúdia do dôchodku, s dôrazom na zmeny v legislatíve a praktické dopady na občanov.

Započítavanie doby štúdia do 31.12.2003

Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov, konkrétne zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších súvisiacich predpisov. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný dôchodok a vypočítaný podľa vtedy platných pravidiel.

Zmena legislatívy od 1.1.2004

Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý priniesol zmeny v posudzovaní doby štúdia. Podľa tohto zákona, napríklad § 66, sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje obdobie, za ktoré štát platil poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby (napr. osoby starajúce sa o deti do 6 rokov alebo poberajúce opatrovateľský príspevok). Doba štúdia sa však od roku 2004 nepovažuje za obdobie povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO, a preto sa mu doba štúdia automaticky nezapočítava.

Príklad: Pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej započíta iba doba štúdia v rokoch 2002 a 2003, teda obdobie pred účinnosťou nového zákona.

Započítanie štúdia na strednej škole

Započítanie štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako bola v čase, keď bol občan žiakom základnej školy a následne študoval na strednej škole, posudzovaná povinná školská dochádzka. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.

Prečítajte si tiež: Výživné po rozvode

• Obdobie od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Zákon č. 186/1960 Zb. stanovoval povinnú školskú dochádzku na deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka pred týmto obdobím.
• Obdobie od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Zákon č. 63/1978 Zb. zaviedol základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984. Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
• Obdobie od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Zákon č. 29/1984 Zb. stanovoval povinnú školskú dochádzku na desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. od školského roku 1990/1991 sa toto pravidlo zmenilo.
• Občania narodení po 31. auguste 1982: Títo občania končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni

Absolventi škôl často hľadajú odpovede na otázky týkajúce sa povinností voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia. Sociálna poisťovňa pre nich pripravila niekoľko rád, ako postupovať v rôznych životných situáciách.

Základné rady:

1. Žiadne povinnosti bezprostredne po ukončení štúdia: Študenti nemajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia. Tieto povinnosti vznikajú až po uplatnení sa na pracovnom trhu.
   • Ak začnú pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť zamestnávateľ.
   • Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za aktuálny rok.
   • Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia.
   • Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, cestovať alebo odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľov sirotského dôchodku, ktorí končia štúdium).
2. Nárok na podporu v nezamestnanosti: Absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože počas štúdia nie je automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto za neho poistné neplatí. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie.
3. Dobrovoľné poistenie: Študent sa môže už od 16 rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti.
4. Sirotský dôchodok: Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú. Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy.
5. Zamestnanie po škole: Ak sa študent hneď po škole zamestná na trvalý pracovný pomer alebo si nájde brigádu (uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu), nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovni a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za aktuálny rok. V tom prípade mu vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie.

Vplyv na vek odchodu do dôchodku

Hoci doba štúdia po roku 2004 sa automaticky nezapočítava do doby dôchodkového poistenia, neznamená to, že štúdium nemá vplyv na vek odchodu do dôchodku. Vyššie vzdelanie často vedie k lepším pracovným príležitostiam a vyšším príjmom, čo sa môže pozitívne odraziť na výške dôchodku. Okrem toho, ľudia s vyšším vzdelaním majú tendenciu pracovať dlhšie a odchádzať do dôchodku neskôr, čo tiež prispieva k vyššiemu dôchodku.

Prečítajte si tiež: Pravidlá dobrovoľných príspevkov

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek na Slovensku

tags: #vysokoskolak #odchod #do #dôchodku #vek