Kto prepláca péčko: Zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa?

Návšteva lekára, či už z dôvodu vlastného vyšetrenia alebo sprevádzania rodinného príslušníka, je bežnou súčasťou života každého zamestnanca. Zákonník práce pamätá na tieto situácie a upravuje podmienky, za akých má zamestnanec nárok na pracovné voľno. Otázkou zostáva, kto v takýchto prípadoch prepláca mzdu - zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa? Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky a poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s návštevou lekára.

Pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie: Základné práva zamestnanca

Zákonník práce v § 141 ods. 2 jasne stanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Táto povinnosť platí aj pre sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Dôležitou podmienkou však je, že toto vyšetrenie, ošetrenie alebo sprevádzanie nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Ak je teda vyšetrenie možné naplánovať mimo pracovnej doby, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. V prípade, že vyšetrenie v inom čase možné nie je, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dôležité: Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky namiesto uznania pracovného voľna na návštevu lekára, ak sú splnené podmienky stanovené ZP.

Rozsah pracovného voľna a náhrada mzdy

Zákonník práce stanovuje, že zamestnanec má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac sedem dní v kalendárnom roku. Rovnaký rozsah platí aj pre sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodič, súrodenec, manžel súrodenca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič, prarodič manžela, vnuk a osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Prečítajte si tiež: Úhrada pomôcok pre ZŤP zdravotnými poisťovňami

Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch a nemôže si overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia.

Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno nad rámec týchto siedmich dní, zamestnávateľ mu ho môže (ale nemusí) poskytnúť, avšak už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).

Ako sa počíta rozsah pracovného voľna?

Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne. Ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, napríklad pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h.

Ak návšteva lekára trvá len časť dňa, zamestnávateľ je povinný uznať len tento čas ako čerpanie pracovného voľna, nie celý pracovný deň. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Povinnosti zamestnanca pred a po návšteve lekára

Podľa § 144 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Ak prekážka v práci nie je vopred známa, zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky.

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie zadarmo

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia.

Dôležité: Zamestnávateľ nemá právo kontaktovať lekára a zisťovať, či ste u lekára skutočne boli, alebo aké boli dôvody vašej návštevy. Vaše zdravotné údaje sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov a lekár ich nemôže poskytovať tretím osobám bez vášho súhlasu.

Špecifické situácie a výnimky

Pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka

Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže určiť, že pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Práca na dohodu a SZČO

Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.

Ošetrovanie člena rodiny

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy). Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.

Prečítajte si tiež: Dohoda a PN: Máte nárok?

Pružný pracovný čas

Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade, že zamestnanec je uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

tags: #kto #prepláca #pečko #zamestnávateľ #alebo #sociálna