Radvanský jarmok: Od varešky po súčasné remeslá

Radvanský jarmok je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a histórie. Svojou bohatou tradíciou a jedinečnou atmosférou si získal srdcia mnohých návštevníkov. Tento článok sa zameriava na históriu, tradície a súčasnosť Radvanského jarmoku, s dôrazom na jeho symboly a remeselnú tvorbu.

História Radvanského jarmoku

História Radvanského jarmoku siaha až do roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil obci Radvaň právo konať jarmok na sviatok Narodenia Panny Márie. Prvý jarmok sa konal 8. septembra 1657. Hoci Radvanský jarmok nepatrí k najstarším na Slovensku, stal sa národným symbolom a od roku 2011 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Radvaň, kedysi samostatná obec, si uchováva svoju identitu spojenú s tradíciou jarmoku, ktorý je viac než len miestom predaja a nákupu. Je to kultúrne a spoločenské podujatie, ktoré oživuje dušu mesta.

V roku 2025 sa konal Radvanský jarmok v dňoch 11. až 14. septembra v srdci Banskej Bystrice. Tento tradičný jarmok má hlboké korene v histórii a dodáva mu nezameniteľný ráz a jedinečný pôvab.

Symboly a tradície Radvanského jarmoku

Radvanská vareška

Jedným z najznámejších symbolov Radvanského jarmoku je radvanská vareška. Táto drevená kuchynská pomôcka sa stala súčasťou jarmoku až v prvej polovici 20. storočia po vzniku Československej republiky. Podnikaví obchodníci si ju vybrali ako lacný predmet, ktorý sa stal módnym trendom pre mladších účastníkov jarmoku.

Z archívnych záznamov sa zistilo, že ťapnutím vareškou po zadku naznačovali muži ženám ich postavenie v domácnosti. Po skončení jarmoku vareška končila v kuchyniach a ten, kto si ju nekúpil, akoby na jarmoku ani nebol.

Prečítajte si tiež: Porovnanie PZP pre invalidných dôchodcov

V roku 1935 označilo jedno z miestnych médií tento zvyk za nemravnosť a žiadalo jeho zákaz. Napriek tomu sa vareška udržala ako symbol jarmoku dodnes.

Grample

Na prvom povojnovom jarmoku v roku 1945 sa rozchytali hrebene od vychýrených radvanských hrebenárov - takzvané grample. Tieto hrebene mali obdĺžnikový tvar, z jednej strany husté a z druhej riedke zúbky. Vyrábali ich zo svetlej rohoviny a posledným známym radvanským hrebenárom bol Ján Dobrota.

Ľudia po vojne riešili úpravu svojho zovňajška a grample boli súčasťou tejto snahy.

Jarmočná ulica a viršle

Pôvodná Jarmočná ulica merala 1,5 kilometra a obľúbenou lahôdkou boli viršle.

Remeslá na Radvanskom jarmoku

Radvanský jarmok kladie dôraz na zachovanie remeselnej tradície. Dôkazom toho je veľký počet remeselníkov z rôznych kútov Slovenska, ktorí prezentujú svoje umenie a výrobky.

Prečítajte si tiež: Ako vypočítať nezdaniteľnú časť na manželku s dôchodkom?

Hrnčiarstvo

Spracovanie hliny na Slovensku sa šírilo v dvoch prúdoch - ako hrnčiarstvo a majolika. Každá hrnčiarska obec na Slovensku mala v rámci výzdoby svoje regionálne odlišnosti. Výroba majoliky bola sústredená v niekoľkých obciach západného Slovenska. Pôvodná habánska majolika položila základy slovenského džbankárstva. Výrobky z majoliky slúžili pre svoju dekoratívnosť najmä na reprezentatívne účely.

Rezbárstvo

Rezbárske remeslo patrí medzi najvyhľadávanejšie remeslá na Slovensku. V minulosti tvorilo rezbárstvo väčšinou súčasť iných remesiel. Bohatšie gazdovské vrstvy si prostredníctvom rezbárskej výzdoby skrášľovali obydlia, štíty domov, stĺpov, nábytok či náhrobné kríže.

Košikárstvo

Pre ľudovú košikársku výrobu je typické spracovávanie zeleného nelúpaného prútia. Prechod ku kvalitnejšiemu prútiu súvisel s rozvojom remeselnej výroby a so zakladaním košikárskych škôl. Koše, misy a podnosy sa zhotovovali buď na princípe plátnovej väzby alebo tzv.

Výroba zo slamy

Pletenie košíkov zo slamy sa rozšírilo na západnom Slovensku v okolí Senice a Bánoviec nad Bebravou a v južných oblastiach Gemera, Novohradu a Hontu. Ražná slama sa používala nielen na pletenie slameníc na chlebové cesto, ale aj na zhotovovanie zásobníc na obilie či úľov.

Spracovanie kože

Výroba z kože sa špecializovala podľa potrieb obyvateľov regiónu na výrobu krpcov, káps, opaskov a remeňov, ako aj mešcov na tabak, puzdier na nože, či zápästkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre osobitný príspevok na Úrade Práce Levoča

Drotárstvo a šperkárstvo

Vznik drotárstva podnietilo používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. V ľudovom šperkárstve sa využívala technika tepania, vybíjania, gravírovania, liatia a intarzie. Vyrábali sa najmä doplnky odevov a účesov, akými boli spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene, prstene či čističe fajok.

Farbiarstvo a modrotlač

K rozvoju farbiarstva na Slovensku prispel najmä rozvoj výroby plátna. Farbenie tkanín prírodnými farbivami a rôzne techniky vzorovania farbených tkanín (vyväzovanie, riasenie atď.) vystriedala v druhej polovici 19. storočia výroba modrotlače - indigom zafarbený textil s negatívnym alebo viacfarebným vzorom.

Paličkovaná čipka

Paličkovaná čipka ako ozdoba šiat, obrúskov či iných dekoračných predmetov sa na Slovensku začala rozvíjať už v druhej polovici 16. storočia. Koncom 19. storočia sa začali živiť paličkovanou čipkou aj roľnícke vrstvy nielen doma, ale aj v čipkárskych dielňach či školách, najmä v Hodruši, Španej Doline, Kremnických Baniach alebo Starých Horách. Z čipkárskych techník sú najznámejšie čipky pletené na krosienkach, šité čipky, háčkovanie či paličkovanie. Roľnícke čipky boli zase originálne vďaka svojej farebnosti a ornamentike. Tradičnú čipku môžeme nájsť na prikrývkach, obrusoch a prestieraniach.

Výšivkárstvo

Prvé výšivkárske cechy vznikali v 15. storočí, no vrchol vývoja ľudovej výšivky nastal v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Slovenská ľudová výšivka je typická farebnosťou, bohatosťou techník, vzorov a ornamentov. Výšivka tvorila hlavný ozdobný prvok ľudového odevu a zároveň bola znakom regionálneho odlíšenia. Výšivkou sa zdobil bytový textil, prikrývky, úsporné prestierania, obrusy, vankúše, atď. Súčasťou ľudových výšiviek boli aj dekoratívne výšivky.

Tkáčstvo a spracovanie vlny

V minulosti sa tkalo najmä z ľanu, konope a vlny, v dnešnej dobe sa na tkanie prikrývok, prestieraní, obrusov a vankúšov používa väčšinou ľan, bavlna a vlna. Pod pojmom spracovanie vlny si mnohí z nás predstavujú tkaniny s vlasom - tzv. guby, ktoré pôvodne slúžili ako ochranný odev pre pastierov a furmanov. Ide však aj o koberce tkané uzlíčkovou alebo tzv.

Medovnikárstvo

Medovnikárska výroba k nám prenikla z Nemecka a podstatou tejto výroby boli drevené vyrezávané formy prevažne z hruškového dreva v tvaroch srdca, koníka, husára, bábiky, či postáv v dobových odevoch. Medové cesto pripravované z ražnej múky, medu a korenín sa po odležaní vtláčalo do drevených foriem, potom sa vyklopilo a pieklo v peciach.

Výroba kraslíc

Na Slovensku sa kraslice zdobili väčšinou technikami farbenia, reliéfneho voskovania, batikovania, vyškrabovania alebo oblepovania rôznymi materiálmi. V niektorých oblastiach sa používala drotárska technika, okúvanie alebo zdobenie farebným voskom.

Výrobky zo šúpolia

Kukuričné šúpolie je najnovšia pletiarska technika na Slovensku, kedy sa zo stáčaných listov šúpolia pletú pomocou foriem rôzne tvary. V minulosti sa vyrábali rohože, podložky, košíky, kazety, tašky, klobúky, sandále a opletali sa fľaše. Koncom 80. rokov sa začali objavovať netradičné výrobky zo šúpolia, najmä bábiky, ktoré predstavujú symbol súčasnej slovenskej ľudovej umeleckej výroby.

Súčasnosť Radvanského jarmoku

Dnes je podstata jarmoku založená na remeselných tradíciách a každý verí, že raz sa podarí dostať jarmok na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Súčasťou jarmoku je aj historické mestečko pri Barbakáne, kde sa organizujú ukážky remesiel ako hrnčiarstvo, odlievanie zvonov či kováčstvo, ale i lukostreľba, šermiarske súboje a tanečné vystúpenia meštianskych a šľachtických tancov. Deti aj dospelých potešia potulný divadelníci a rozprávky, ktoré približujú históriu i legendy spojené s regiónom. Neodmysliteľnou súčasťou jarmoku je bohatý trh s chutnými jedlami, ktoré rozvoniavajú po celom námestí. Pochutnať si môžete na pečených jaterniciach, domácich lokšiach, zbojníckych špecialitách alebo trdelníkoch.

Radvanský jarmok ako kultúrny a spoločenský fenomén

Radvanský jarmok je veľmi zaujímavé miesto, pretože kombinuje históriu, kultúru, zábavu a remeselnú tvorbu. Jarmok opäť potvrdil, že tradície majú svoju hodnotu aj v modernom svete a sú dôležitou súčasťou identity každého regiónu. Je to viac, než len jarmok. Je to jedinečný zážitok, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do bohatého kultúrneho dedičstva. Ak máte radi folklór, ľudové remeslá, tradičnú kuchyňu, hudbu a príjemnú spoločenskú atmosféru, potom je tento jarmok povinnou zastávkou.

Okrem toho, vďaka bohatému programovému spektru a prítomnosti remeselníkov z rôznych kútov Slovenska, ide o podujatie, ktoré ponúka pestrú škálu zážitkov pre každého, od rodín s deťmi, až po milovníkov histórie a kultúry.

Slovenská tvorba a podpora remesiel

Slovenská tvorba je miesto, kde sa stretávajú šikovní slovenskí výrobcovia a ľudia, ktorí chcú podporiť domácu prácu, kvalitu a poctivé produkty. Už to nie je len o handmade - dnes tu nájdete všetko, čo vytvárajú slovenské ruky a hlavy s chuťou robiť veci poriadne a srdcom. Či už ide o oblečenie, doplnky do domácnosti, kozmetiku, chutné jedlá, alebo čokoľvek medzi tým - každý kúsok má svoj príbeh a pôvod, na ktorý môžeme byť hrdí.

Slovenskatvorba.sk vznikla z lásky k domácej tvorbe a stále viac sa mení na komunitu ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť - nakupovať vedomejšie, podporovať miestne značky a šíriť dobré veci ďalej.

tags: #radvansky #jarmok #kuchynska #pomocka