
Tento článok sa zaoberá problematikou ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to najmä v kontexte práceneschopnosti (PN) zamestnanca a prípadného pracovného úrazu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch a praktických dôsledkoch tejto situácie.
Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru, počas ktorého si zamestnávateľ a zamestnanec môžu overiť, či im pracovný pomer vyhovuje. V zmysle § 45 Zákonníka práce môže byť skúšobná doba dohodnutá najviac na 3 mesiace. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. Skúšobná doba musí byť dojednaná v pracovnej zmluve uzavretej pred začatím pracovného pomeru.
Podľa § 72 Zákonníka práce platí, že v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Toto ustanovenie dáva zamestnávateľovi a zamestnancovi rozsiahlu možnosť ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe.
Oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť písomné a malo by sa druhému účastníkovi doručiť aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Uvedená 3-dňová lehota je lehota poriadková, čo znamená, že zákon s jej nedodržaním nespája neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Napriek tomu sa odporúča túto lehotu dodržať, nakoľko v prípade jej nedodržania si druhá strana môže uplatniť pracovnoprávne sankcie.
Nedodržanie písomnej formy oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je postihované neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. V tomto prípade je však dôležité uistiť sa, že pre platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebola účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá písomná forma, pretože napriek tomu, že zákonník práce nepostihuje nedodržanie písomnej formy neplatnosťou právneho úkonu, pokiaľ by si pre jej platnosť dohodli písomnú formu účastníci v pracovnej zmluve, nedodržanie písomnej formy by malo za následok neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Práceneschopnosť zamestnanca počas skúšobnej doby nemá vplyv na možnosť skončenia pracovného pomeru. Zákaz výpovede v ochrannej dobe sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neaplikuje.
To znamená, že aj keď je zamestnanec počas skúšobnej doby práceneschopný, zamestnávateľ môže s ním skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. v dobe, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, s výnimkami stanovenými v tomto ustanovení. Zákaz výpovede sa však nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Podľa komentára Zákonníka práce EPI: „možno skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu a aj vtedy, ak je zamestnanec dočasne pracovne neschopný (neplatí § 64 ZP). Ak by však pracovný pomer bol skončený z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a zamestnanec by argumentoval, že jediným dôvodom skončenia pracovného pomeru je jeho dočasná pracovná neschopnosť (zamestnávateľ by teda mal zvážiť, ako komunikuje so zamestnancom dôvody skončenia), a teda diskriminačný dôvod, je tu riziko aplikácie § 13 ZP, t. j. zákazu diskriminácie.
Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz počas skúšobnej doby, zamestnávateľ má stále právo skončiť s ním pracovný pomer v skúšobnej dobe. Zamestnanec však má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu. V zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Zákonník práce nepripúšťa predlžovanie skúšobnej doby. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace… Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“. Nakoľko ide o vymedzenie jej maximálnej dĺžky, zákonník práce neumožňuje jej predĺženie. Do úvahy neprichádza ani ukončenie pracovného pomeru a jeho opätovné uzatvorenie, nakoľko ods. 4 spomínaného paragrafu znie: „Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.“
Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti
Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru