Nemocenské Dávky od Sociálnej Poisťovne: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach poskytovaných Sociálnou poisťovňou. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť podmienky nároku, druhy dávok, spôsob ich výpočtu a povinnosti poistencov. Informácie sú určené pre širokú verejnosť, od zamestnancov a SZČO až po dobrovoľne poistené osoby.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky má osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Medzi oprávnené osoby patria:

• Zamestnanec: Osoba v pracovnom pomere, ktorá je povinne nemocensky poistená.
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Podnikateľ, ktorý platí poistné na nemocenské poistenie.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO): Osoba, ktorá sa dobrovoľne prihlásila na nemocenské poistenie.
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť (DPN) po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote: Osoba, ktorá ochorie alebo utrpí úraz po skončení poistenia, ale ešte v rámci ochrannej lehoty.

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má osoba ešte nárok na nemocenské dávky. Spravidla trvá 7 dní, alebo toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné ženy, ktorým skončil poistný pomer počas tehotenstva, je ochranná lehota 8 mesiacov.

Základné podmienky nároku na nemocenské dávky

Medzi základné podmienky pre vznik nároku na nemocenské dávky patrí:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) z dôvodu choroby alebo úrazu. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
• Potreba ošetrovania chorého člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa.
• Tehotenstvo a materstvo.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v čase vzniku DPN.
• V prípade DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok zamestnanca na nemocenské nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí a odvádza poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Druhy nemocenských dávok

Sociálna poisťovňa poskytuje niekoľko druhov nemocenských dávok:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a nemocenské dávky

• Nemocenské: Poskytuje sa poistencovi, ktorý bol uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
• Ošetrovné: Poskytuje sa z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča alebo rodiča manžela (manželky), alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.
• Materské: Poskytuje sa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.
• Vyrovnávacia dávka: Poskytuje sa tehotnej zamestnankyni alebo matke do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak bola preradená na inú prácu, pri ktorej dosahuje nižší príjem.

I. Nemocenské: Podrobné informácie

Nemocenské je určené pre poistencov, ktorí sú práceneschopní z dôvodu choroby alebo úrazu, prípadne im bola nariadená karanténa.

Ako uplatniť nárok na nemocenské?

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom. Toto potvrdenie sa skladá z piatich dielov.

• Zamestnanec: Odovzdá II. diel potvrdenia pobočke Sociálnej poisťovne iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní, a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi za prvých 10 dní na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.). V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské.
• SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote: Predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup platí aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“ a ukončenia DPN - diel IV.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká v nasledujúcich prípadoch:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ), v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Prečítajte si tiež: Porovnanie PZP pre invalidných dôchodcov

• Od 1. do 3. dňa DPN: 25 % DVZ alebo PDVZ (platí pre SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty).
• Od 4. dňa DPN: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ) je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Bližšie informácie nájdete v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

II. Ošetrovné: Starostlivosť o blízkych

Ošetrovné je určené pre poistencov, ktorí sa starajú o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov.

Ako uplatniť nárok na ošetrovné?

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom. Žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie.

• Zamestnanec: Predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa.
• SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote: Predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku sa nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného sa určuje rovnako ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa vo výške 55 % DVZ alebo PDVZ.

Prečítajte si tiež: Ako vypočítať nezdaniteľnú časť na manželku s dôchodkom?

III. Materské: Podpora pre nových rodičov

Materské je dávka určená pre tehotné ženy a rodičov starajúcich sa o narodené dieťa.

Ako uplatniť nárok na materské?

„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár. Pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie.

• Zamestnanci: Predkladajú žiadosť o materské prostredníctvom zamestnávateľa.
• SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote: Predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku na materské

• Starostlivosť o dieťa.
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov).
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku).
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.

Výška materského

Materské je 65 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

• Poistenkyni, ktorá dieťa porodila: 34 týždňov.
• Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará: 43 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti: 28 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí: 37 týždňov.
• Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou: 37 týždňov.
• Inému poistencovi, ktorý je osamelý: 31 týždňov.

IV. Vyrovnávacia dávka: Kompenzácia pri preradení na inú prácu

Vyrovnávacia dávka je určená pre tehotné zamestnankyne alebo matky, ktoré boli preradené na inú prácu s nižším príjmom z dôvodu tehotenstva alebo materstva.

Podmienky nároku

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva.
• Trvanie nemocenského poistenia.
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne.
• Uplatnenie nároku na základe žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom.

Výška dávky

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). Je to 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

V. Oznamovacia povinnosť poistenca

Poistenci majú voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. Sú povinní:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN.
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

VI. Výplata dávok

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

• na účet v banke - poistenec oznámi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

VII. Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ) a pravdepodobného DVZ

V určitých prípadoch sa ošetrovné, resp. DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp.

DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné, resp. nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Príklady výpočtu:

• Pani Zora poberá ošetrovné po dobu 14 dní od 16.3.2020. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ pani Zory vo výške 8600 eur.
• Pán Vincent poberá ošetrovné od 16.3.2020. Ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku zamestnanie u iného zamestnávateľa, respektíve, ak aj mal, ale nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa počas predchádzajúceho roka platilo za menej ako 90 dní, tak sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ.
• Pani Tamara nastupuje na ošetrovné 16.3.2020. Pracovný pomer začal 1.1.2020.
• Pani Ema nastupuje na ošetrovné 16.3.2020. Pracovný pomer začal 1.1.2020.
• Pán Timotej je povinne nemocensky poistený SZČO už niekoľko rokov. V roku 2019 mal od januára do júna vymeriavací základ 600 eur mesačne.
• Pán Gejza je povinne nemocensky poistený SZČO od 1.7.2019.

Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ. Výška ošetrovného, resp. nemocenského SZČO sa určí z pravdepodobného DVZ aj vtedy, ak dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

Pripomeňme si, že špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

• Pani Veronika sa na dobrovoľné poistenie prihlásila k 1.7.2019. Mesačný vymeriavací základ si určila vo výške 1000 eur. Predtým bola v roku 2019 nemocensky poistená ako zamestnanec, zamestnanie ukončila 30.6.2019.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ):

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp.

• Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16.3.2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019. Pani Dorota v roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ.
• Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ, ošetrovné sa určí z pravdepodobného DVZ. Vymeriavací základ nemala z dôvodu rodičovskej dovolenky, preto sa pravdepodobný DVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.
• Pani Zoja je rovnako ako pani Vanda zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. V roku 2019 bola do konca marca na materskej dovolenke pri prvom dieťati. Potom čerpala 4 týždne (28 kalendárnych dní) riadnu dovolenku a za čerpanú dovolenku mala brutto príjem 1000 eur. Pri výpočte sa delí počtom kalendárnych dní, za ktoré sa platilo v roku 2019 poistné.

Liečebný režim počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Poistenec, ktorého lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa prešetrí okolnosti v spolupráci s poistencom a ošetrujúcim lekárom. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, napr. ak neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, alebo neodstráni prekážky na výkon kontroly.

Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola sa vykoná na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poisten…

Elektronická práceneschopnosť (ePN) a oznamovanie zmien

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Budúce zmeny pre zamestnávateľov od roku 2026

BRATISLAVA - Veľká zmena pre zamestnávateľov. Poukazovanie nemocenských dávok a nahlasovanie čísla účtu zamestnanca bude po novom jednoduchšie. Na zmeny upozornila Sociálna poisťovňa. Od 1. apríla 2026 môžu zamestnávatelia očakávať zníženie administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov pri výplate nemocenských dávok. Ide o štyri nemocenské dávky: nemocenské, materské, tehotenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Sociálna poisťovňa zároveň odporúča zamestnávateľom a softvérovým spoločnostiam pripraviť sa na tieto zmeny včas a prispôsobiť svoje mzdové a personálne systémy novým požiadavkám. "V budúcnosti im pripravované zmeny znížia administratívnu záťaž pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov.

Od 1. apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31. marci 2026) oznámiť Sociálnej poisťovni spôsob výplaty jeho mzdy, a to:

Tieto údaje bude zamestnávateľ povinne uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. Prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026.

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, zamestnávateľ musí najneskôr do 31. marca 2026 oznámiť Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy zamestnanca (na RLFO zmena).
• Ak zamestnávateľ oznámi spôsob výplaty mzdy zamestnanca prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, považuje sa táto povinnosť za splnenú.

S účinnosťou od 1. apríla 2026 môžu zamestnávatelia očakávať zníženie administratívnej záťaže pri vykazovaní údajov svojich zamestnancov pri výplate nemocenských dávok.

Sociálna poisťovňa: Inštitúcia pre sociálne zabezpečenie

Sociálna poisťovňa vznikla ako inštitúcia, ktorej účelom bolo plnenie dôchodkových a sociálnych služieb pre občanov. Od 1. januára 2004 vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení., t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie - starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Od 1. Štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne je v súčasnosti generálny riaditeľ. Každý jedinec by mal vedieť , aké sú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) od 1. júla kalendárneho roka (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok - od 1. októbra kalendárneho roka), ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (k 1. júlu 2018/1. októbru 2018 je táto hraničná suma 5 472,00 eur). Povinnosť platiť poistné vzniká SZČO tiež opätovným nadobudnutím právneho postavenia SZČO, ak za posudzovaný kalendárny rok mala príjmy vyššie ako zákonom stanovená hranica. Sociálnu poisťovňu môžete požiadať o vydanie rôznych druhom potvrdení, alebo fotokópií oficiálnych listí.

Centrálny informačný ponukový systém (CIPS) - poskytuje informácie o rozhodovaní o najvýhodnejšej ponuke pre výplatu dôchodku z II. piliera. Mobilná aplikácia pre zamestnávateľov na registráciu zamestnancov - je plnohodnotnou alternatívou pre predbežné prihlásenie a odhlásenie zamestnanca. Verejnosť sa môže v prípade záujmu o informácie alebo poradenstvo obrátiť na Informačno-poradenské centrum. Výkon sociálneho poistenia je v kompetencii organizačných zložiek - Ústredia Sociálnej poisťovne a pobočiek Sociálnej poisťovne.

tags: #ktora #pobocka #socialnej #poistovne #vykonava #nemocenske