
Striedavá starostlivosť je v súčasnosti čoraz častejšou formou starostlivosti o deti po rozvode alebo rozchode rodičov. Tento model vyžaduje, aby obaja rodičia boli schopní a ochotní sa o dieťa starať a zabezpečiť jeho potreby. Jednou z najčastejších otázok, ktoré v súvislosti so striedavou starostlivosťou vznikajú, je otázka výživného. Ako to funguje s výživným pri striedavej starostlivosti? Aké sú podmienky a faktory, ktoré súd pri rozhodovaní zohľadňuje?
Striedavá starostlivosť je definovaná v § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Ide o situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.
Striedavá starostlivosť je založená na princípe, že obaja rodičia sú rovnako dôležití pre vývoj a výchovu dieťaťa. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Súd v procese rozhodovania musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Prečítajte si tiež: Dieťa a striedavá starostlivosť: Výživné
Mnohí rodičia žijú v domnienke, že ak majú dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, výživné sa automaticky neplatí. Nie je to však celkom tak. Zákon o rodine totiž výslovne hovorí, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd môže, ale nemusí výživné určiť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd teda musí výživné posúdiť, ale nie nevyhnutne určiť. A to je zásadný rozdiel.
V praxi totiž nie je striedavá starostlivosť vždy úplne „rovnaká“ - rodičia sa síce môžu striedať pri starostlivosti o dieťa, no ich príjmy, možnosti alebo schopnosti môžu byť výrazne odlišné. V takom prípade sa výživné určuje práve preto, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň v oboch domácnostiach. Dieťa má totiž podľa zákona právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, u ktorého sa aktuálne nachádza.
Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje viacero faktorov:
V prípade, že príjmy rodičov sú porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, kedy sa nachádza v jeho starostlivosti.
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. uvádza, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) neznamená, že výživné má byť určené v takej výške, aby príjmy rodičov po zohľadnení výživného boli rovnaké.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Ministerstvo spravodlivosti vydalo v roku 2024 Metodiku pre výpočet výživného, takzvané tabuľkové výživné. Metodika je len odporúčanie. Je vhodná najmä v typických prípadoch, keď potreby dieťaťa zodpovedajú jeho veku a zdravotnému stavu.
Táto metodika poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje. Napríklad pri jednom dieťati vo veku 6 až 9 rokov by malo výživné predstavovať 20 % z príjmu rodiča, pri dvoch deťoch 14 %, a tak ďalej. Percentá sa zvyšujú s vekom dieťaťa - napríklad vysokoškolákovi vo veku nad 19 rokov prislúcha až 26 % z príjmu rodiča.
Táto metodika však nie je záväzná - nejde o zákon, ale o pomôcku, ktorú súd použije len tam, kde sa podmienky dajú považovať za „bežné“. Nie je vhodná pre prípady, kde sú potreby dieťaťa nadštandardné alebo ak má rodič výrazne vysoké či nízke príjmy.
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Zmenu rozhodnutia o výživnom možno vykonať len pri preukázanej zmene pomerov. Medzi takéto dôvody by mohli patriť napr. zvýšenie nákladov na deti v súvislosti s ich vyšším vekom, nástupom do školy a pod.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.
Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
tags: #výživné #pri #striedavej #starostlivosti #podmienky