Ktoré príjmy nepodliehajú zdaneniu na Slovensku?

Zdaňovanie príjmov je komplexná téma, ktorá sa dotýka každého daňovníka. Slovenská legislatíva však definuje určité druhy príjmov, ktoré sú od dane oslobodené. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ktoré príjmy nepodliehajú zdaneniu, a to s odkazom na príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Existuje niekoľko druhov príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a preto sa nemôžu zdaniť. Medzi tieto príjmy patria napríklad:

• Príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľností alebo hnuteľných vecí.
• Úver alebo pôžička.
• Dividenda, ktorá sa vypláca zo zisku.
• Členské príspevky občianskeho združenia.

Tieto príjmy sa v daňovom priznaní neuvádzajú.

Príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 7 taxatívne vymenúva príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi tieto patria:

Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca

Od dane je oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Sprievodca

Čo sa považuje za doškoľovanie?

Doškoľovaním možno rozumieť prehlbovanie vedomostí o nové poznatky a praktické skúsenosti na úspešné vykonávanie práce, periodické obnovovanie a preskúšavanie spôsobilosti na vykonávanie povolaní alebo funkcií, zabezpečenie pravidelného a všestranného dopĺňania znalostí o najnovšie poznatky v odbore. Ide napr. o preškolenie vodiča z povolania, vodiča referentského vozidla v danej oblasti, školenie účtovníčky na prehĺbenie vedomostí v oblasti účtovníctva, jazykové kurzy pre zamestnanca, ktorý využije cudzí jazyk pri obchodných rokovaniach, alebo počítačové kurzy. Všeobecne možno doškoľovaním rozumieť adaptačný proces na rozširovanie vedomostí - prehlbovanie kvalifikácie na výkon práce, nie získanie vyššieho stupňa vzdelania (§ 154 Zákonníka práce).

Príklady z praxe:

• Vodiči referentských motorových vozidiel sa zúčastňujú povinného preškoľovania. Náklady s tým spojené uhrádza zamestnávateľ na základe faktúry firmy, ktorá je oprávnená k vykonávaniu tejto činnosti. Za čas účasti na preškolení patrí zamestnancom mzda.
• Akciová spoločnosť vyslala finančné účtovníčky na seminár k novele zákona o účtovníctve. Spoločnosť uhradila účastnícky poplatok a aj cestovné náhrady, keďže seminár sa konal v inom mieste, ako je miesto ich pravidelného pracoviska. Nepeňažný príjem vo výške sumy uhradenej na doškoľovanie je u finančných účtovníčok oslobodený od dane, nárokové cestovné náhrady poskytnuté v súvislosti s pracovnou cestou nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm.

Čo sa nepovažuje za doškoľovanie?

O doškoľovanie nepôjde v prípade ďalšieho vzdelávania zamestnanca, ktoré sa považuje za vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si vzdelanie alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme. Pokiaľ by zamestnávateľ zaplatil poplatok, školné a pod. za svojho zamestnanca, pričom by zamestnanec získal vyšší stupeň vzdelania (napr. bakalárske štúdium), nešlo by o doškoľovanie, ale o štúdium, ďalšie vzdelávanie. Všeobecne možno vzdelávaním rozumieť účelovú prípravu zameranú na získanie a doplnenie vedomostí, zvýšenie stupňa vzdelania, zvýšenie kvalifikácie (§ 140 ods.

• Zamestnávateľ uzatvoril s piatimi zamestnancami dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Zvýšenie kvalifikácie týchto zamestnancov je v súlade s potrebami organizácie. Podľa dohody zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce, súčasne sa zaviazal k preplateniu školného pre zamestnancov, pričom táto jeho povinnosť je zakotvená aj v kolektívnej zmluve.

Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Oslobodenie od dane sa vzťahuje len na nepeňažnú formu poskytovania stravovania zamestnávateľom buď priamo v mieste pracoviska, alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov.

• Zamestnávateľ zamestnancom zabezpečuje stravu vo všetkých zmenách, vozí teplú stravu na stavenisko. Časť príspevku na stravovanie hradí z nákladov (výdavkov), ďalšiu časť zo sociálneho fondu a zvyšok zo zisku po zdanení.

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce sa stravovanie poskytuje najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja, čo znamená, že zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie aj iným spôsobom. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Maximálna suma je ustanovená v súčasnom období v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 615/2005 Z. z. o sumách stravného. Podľa neho suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 89 Sk, z toho 55 % predstavuje sumu 48,95 Sk. Uvedená maximálna suma príspevku sa vzťahuje aj na poskytovaný finančný príspevok podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Príklady z praxe:

• Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 80 Sk, z nákladov prispieva sumou 44 Sk, zo sociálneho fondu sumou 6 Sk, zvyšnú sumu uhrádza zamestnanec.
• Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi peňažný príspevok z nákladov zamestnávateľa vo výške 38 Sk a súčasne aj peňažný príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 5 Sk, pretože povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
• Zamestnávateľ poskytuje peňažný príspevok technicko-administratívnym zamestnancom, u ktorých nie je problém zabezpečovať vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku.

Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných na pracovisku

Zákon o dani z príjmov neustanovuje žiaden právny predpis, ktorým by hodnotu nealkoholických nápojov limitoval. Nealkoholickými nápojmi pre účely tohto ustanovenia možno chápať ochranné nápoje (minerálka, čaj, mlieko) poskytované podľa vnútorných predpisov pre vybrané povolania (napr. povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva z povinností zamestnávateľa na úseku ochrany práce podľa § 146 a § 147 Zákonníka práce), ako aj dobrovoľné poskytovanie nealkoholických nápojov na pracovisku.

Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?

• Zamestnávateľ vo vnútornom predpise určil, že ak teplota vzduchu prekročí dva po sebe idúce dni 35 °C, zamestnanci majú nárok na 1 liter minerálky denne.

Príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov účinného do 31. decembra 2005 oslobodenie od dane bolo možné uplatňovať iba v prípadoch, ak zamestnávateľ poskytol plnenie vo forme používania vlastných zariadení (napr. rekreačných), nebolo možné aplikovať plnenie poskytnuté za používanie cudzích zariadení.

• Zamestnávateľ prenajal telocvičňu z prostriedkov sociálneho fondu za účelom športového využitia pre vlastných zamestnancov.

Od 1. januára 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 534/2005 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov a zmenil aj znenie tohto ustanovenia. Podľa pôvodného znenia boli zvýhodnení zamestnanci tých zamestnávateľov, ktorí vlastnili zariadenie. Zmenou ustanovenia aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp. Za príjmy oslobodené od dane sa považuje aj nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia uvedených zariadení samotným zamestnancom a aj príjem spočívajúci v možnosti použitia týchto zariadení manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi, ktoré sa považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela) podľa zákona o dani z príjmov. Za vyživované dieťa sa podľa zákona o dani z príjmov považuje nezaopatrené dieťa zamestnanca, dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom nezaopatrené dieťa vymedzuje zákon č. 600/2003 Z. z.o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Príklady z praxe:

• Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi týždenný pobyt v rekreačnom zariadení zamestnávateľa v mesiaci máj 2007. Pobytu sa zúčastnila aj manželka a syn manželky, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole štátnou skúškou v septembri 2006. Zamestnancovi a jeho rodine bol pobyt poskytnutý bezodplatne, stravu si hradili sami.
• Zamestnávateľ poskytol prostredníctvom cestovnej kancelárie rekreačné poukazy svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak zamestnávateľ uhradí cestovnej kancelárii cenu rekreačných poukazov, ide o plnenie, ktoré je predmetom dane a príjmom zo závislej činnosti, ktoré nie je oslobodené od dane.
• Zamestnávateľ poskytol zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu na detskú rekreáciu vo výške 1 100 Sk na jedno dieťa, ktorá sa uskutoční vo vlastnom zariadení tohto zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečil dopravu týchto detí do zariadenia, objednal autobus v hodnote 2 000 Sk, za stravu detí rodičia platili sami. Príspevok na dopravu do zariadenia zamestnávateľa je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, cenu autobusu rozdelí zamestnávateľ medzi rodičov podľa počtu odvezených detí.
• Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi permanentku do mestskej plavárne. Hodnotu permanentky zamestnávateľ musí zdaniť, ide o využívanie cudzieho športového zariadenia, pričom nejde o prenajaté zariadenie.
• Zamestnávateľ umožňuje na základe ním uzatvorenej dohody s miestnou vysokou školou svojim zamestnancom zdarma navštevovať školskú telocvičňu v určený deň (piatok) a v určenú hodinu (o 17 hod.), ide o prenájom cudzieho zariadenia - telocvične. Mesačné nájomné za telocvičňu hradí zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu.
• Zamestnávateľ v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz ročne v sume 500 Sk vstupenky a permanentky, ktoré preukazujú využitie telovýchovného a športového zariadenia, ako sauny, posilňovne, solária alebo lyžiarskeho vleku. V danom prípade nie je splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
• Zamestnávateľ poskytuje v prázdninovom období svojim zamestnancom možnosť využívať rekreačné zariadenie svojho obchodného partnera v Maďarskej republike, k prenájmuzariadenia nedošlo. Zamestnanec a jeho rodinní príslušníci majú ubytovanie poskytnuté bezplatne, stravu a ďalšie náklady si hradia sami.
• Zamestnávateľ vlastní zariadenie, ktoré využíva na doškoľovanie svojich zamestnancov a v prázdninovom období aj na rekreáciu týchto zamestnancov. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom a rodinným príslušníkom rekreačné poukazy, v rámci ktorých je poskytovaná strava, možnosť dvakrát bezplatne využiť tenisové kurty, saunu a služby maséra, rodinní príslušníci si hradia služby maséra podľa cenníka. Oslobodený od dane je príjem zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (manželky a detí, ktoré sa považujú za vyživované osoby) spočívajúci v možnosti využitia zariadenia zamestnávateľa, vrátane tenisových kurtov a sauny.

Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že oslobodenie sa týka jedine poistného a príspevkov, na úhradu ktorých je zamestnávateľ povinný z príslušných zákonov, ktoré je povinný platiť za zamestnanca. Napr. ide o verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo o poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.

• Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na životné poistenie na základe zmluvy uzavretej zamestnancom s komerčnou poisťovňou. Takéto plnenie zamestnávateľa možno považovať za dar zamestnávateľa alebo plnenie, ktoré spočíva v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené a nie sú zdaniteľným príjmom, patrí od 1. januára 2004 aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“). Podľa tohto zákona nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

Výška náhrady príjmu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, možno podľa § 8 ods. 2 zákona o náhrade príjmu dohodnúť dennú výšku náhrady vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa zákona o sociálnom poistení. Možno teda povedať, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje náhradu príjmu, je oprávnený poskytnúť aj vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, avšak táto zvýšená suma musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na jasle

• Zamestnankyňa bola 6 dní práceneschopná. Pretože dĺžka práceneschopnosti nepresiahla 10 dní, náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti jej vyplatí zamestnávateľ. Zamestnávateľ poskytol náhradu príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, táto zvýšená suma nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, zamestnávateľom nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu, zvýšená náhrada príjmu nie je od dane z príjmov oslobodená.

Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou

príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že príjem zo závislej činnosti nerezidenta je zdaniteľný na území SR len v prípade, ak tu vykonáva činnosť viac ako 183 dní, pričom sa sleduje celková dĺžka výkonu činnosti, nielen výkon činnosti v kalendárnom roku. Príjmy z činností uvedených v § 16 ods. 1 písm.

Príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR nerezidentom plynúce od zahraničného zamestnávateľa sú oslobodené za uvedených podmienok, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neustanovuje inak, pretože podľa § 1 ods.

• Daňový rezident štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonáva na našom území závislú činnosť, pričom príjem mu plynie od zamestnávateľa so sídlom v zahraniční, ktorý nemá na území SR stálu prevádzkareň. Zamestnanec vykonáva činnosť od 1. februára 2006 do 31. októbra 2006. Príjem zo závislej činnosti nebude oslobodený od dane, lebo doba výkonu činnosti presiahla 183 dní v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993. Tieto náhrady za stratu na zárobku určené pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993 boli vypočítané z priemernýc…

Príjmy oslobodené od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov

Všeobecne sú príjmy fyzických osôb oslobodené od dane upravené v § 9 zákona o dani z príjmov. Tento paragraf obsahuje rozsiahly zoznam príjmov, ktoré sú za určitých podmienok oslobodené od dane. Medzi najčastejšie patria:

• Príjmy z predaja nehnuteľnosti: Príjem z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi a pozemkami je oslobodený od dane, ak sa tieto nehnuteľnosti využívali na podnikanie, príjem z ich predaja je oslobodený od dane po piatich rokoch od ich vyradenia z obchodného majetku. Podmienka pri nehnuteľnosti, ktorá sa nevyužíva na podnikanie je, že predávajúci v nej mal trvalý pobyt najmenej dva roky pred predajom.
• Prijaté výživné.
• Príjmy z prenájmu a príležitostné príjmy do výšky 500 eur.

Príjmy z prenájmu a príležitostných činností do výšky 500 eur

Zákon o dani z príjmov umožňuje oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Toto oslobodenie sa týka:

• Príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3).
• Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (§ 8 ods. 1 písm. a)).
• Príjmy z prevodu opcií (§ 8 ods. 1 písm. d)).
• Príjmy z prevodu cenných papierov (§ 8 ods. 1 písm. e)).
• Príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva (§ 8 ods. 1 písm. f)).
• Náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu (§ 8 ods. 1 písm. i)).
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. e)).

Dôležité je, že celková suma oslobodenia pre prvú a druhú skupinu príjmov (príjmy z prenájmu a príjmy z príležitostných činností) nesmie presiahnuť 500 eur. Rozhodnutie, ako si daňovník rozdelí túto sumu medzi jednotlivé druhy príjmov, je na ňom.

Príklady z praxe:

Príjmy z prenájmu

Ak daňovník dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3) a príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (§ 8 ods. 1 písm. a), môže si uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Ak ich úhrn v kalendárnom roku nepresiahne 500 eur, príjmy sa nezdania. Ak ich úhrn presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce sumu 500 eur.

Príjmy dobrovoľníka

Náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu je oslobodená od dane z príjmov. Dobrovoľníkom sa rozumie fyzická osoba, ktorá na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti vykonáva pre inú osobu činnosť bez nároku na odmenu. Náhrada za stratu času nesmie presiahnuť 2,5-násobok sumy životného minima platnej v príslušnom roku.

Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sú oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva.

Ako postupovať pri podávaní daňového priznania?

Pri podávaní daňového priznania je dôležité správne zaradiť jednotlivé príjmy a uplatniť si prípadné oslobodenia od dane. Ak daňovník dosiahol iba príjmy, ktoré sa nezdaňujú alebo príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, daňové priznanie nepodáva.

Príjmy zdaňované zrážkou dane

Príjmy zdaňované zrážkou dane podľa § 43 ZDP sa v daňovom priznaní neuvádzajú. Ide napríklad o úroky z vkladov na vkladných knižkách.

tags: #ktoré #príjmy #nie #sú #zdaňované