Práceneschopnosť (PN) z pohľadu zamestnávateľa: Kompletný sprievodca

Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, ktorá si vyžaduje pozornosť zamestnávateľa z hľadiska zákonných povinností a práv zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti.

Vznik práceneschopnosti a nároky zamestnanca

PN (práceneschopnosť) znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.

Ochranná lehota

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov. V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Aktívne nemocenské poistenie počas PN

Počas PN musí mať zamestnanec aktívne nemocenské poistenie. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre znevýhodnených mladých

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne a lekár zamestnancovi odovzdá:

  • I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: Tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
  • II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: Tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložím je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
  • IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
  • IV. diel potvrdenia - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Ostatné diely potvrdenia odosiela lekár zdravotníckeho zariadenia Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak Sociálna poisťovňa požiada zamestnávateľa o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Povinnosti zamestnanca

Povinnosťou zamestnanca je nahlásiť trvanie PN zamestnávateľovi/ nadriadenému a zadať si neprítomnosť do dochádzky.

Výška náhrady príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška náhrady príjmu je nasledovná:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
  • 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne

Výpočet náhrady príjmu

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:

  • Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie tohto zamestnanca trvalo celý rok 2017, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok 2017).
  • Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 1.10.2017, rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2017 do 30.4.2018).

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak ja zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 30.3.2018, rozhodujúcim obdobím je od 30.3.2018 do 1.5.2018).

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Príklad na výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 11.5.2018.

Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

  • rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018,
  • počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní,
  • vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur,
  • denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

  • 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur,
  • 2. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní= 95,0969 Eur.

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

  • má nárok na materské,
  • má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
  • má nárok na nemocenské,
  • sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
  • porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého (napríklad od 15.4.2018 do 15.5.2018), lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Príklad na výpočet nemocenskej dávky

Pokračujme v príklade Miroslava, ktorý je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. Ak by Miroslav bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, aká by bola výška jeho náhrady príjmu a aká by bola výška nemocenského?

Ako sme už počítali, denný vymeriavací základ Miroslava je vo výške 24,7005 Eur. Za prvých desať dní by mu zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu vo výške 113,62 Eur.

Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla. Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Práva zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok aj na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

tags: #ktorý #diel #PN #je #pre #zamestnávateľa

Ďalšie články