Podmienky premlčania nároku na hnuteľnú vec

Premlčanie je právny inštitút, ktorý zohráva významnú úlohu v občianskom práve. Definuje časové obdobie, po ktorého uplynutí sa nárok stáva súdne nevymáhateľným. To znamená, že veriteľ síce nestráca právo na uspokojenie svojho nároku, ale dlžník sa môže voči nemu brániť námietkou premlčania. Ak dlžník túto námietku v súdnom konaní uplatní, súd nemôže veriteľovi jeho nárok priznať.

Úvod do problematiky premlčania

Premlčanie nie je náhodný jav, ale má svoje opodstatnenie. Slúži ako "poháňač" pre veriteľov, aby si svoje pohľadávky uplatňovali včas. Práve preto, aby na ne nezabúdali a uplatnili ich u svojich dlžníkov čo najskôr. Po dlhšom čase od vzniku práva je totiž dokazovanie nároku zložitejšie. Aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť.

Všeobecná premlčacia doba a jej výnimky

Vo všeobecnosti je premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka tri roky. Dĺžka premlčacej doby sa však môže líšiť v závislosti od konkrétneho prípadu. V obchodnom práve je napríklad premlčacia doba štyri roky. Pri nároku na náhradu škody je premlčacia doba dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však tri roky od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, premlčacia doba je desať rokov.

Plynutie a počítanie premlčacej doby

Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná.

Námietka premlčania a jej význam

Je nevyhnutné zdôrazniť vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Vplyv súdneho rozhodnutia na premlčaciu dobu

Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia začína plynúť nová - desaťročná premlčacia doba. V rámci nej si veriteľ môže právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím uplatniť v exekučnom konaní.

Premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch

V spotrebiteľských vzťahoch platia osobitné pravidlá pre premlčanie. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba pri strate výhody splátok plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa a neprijateľné podmienky

Ochrana spotrebiteľa sa vo svojom štandardnom význame vzťahuje na nekalé podmienky. Vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Veriteľ (dodávateľ v spotrebiteľskej terminológii) si vzhľadom na svoju faktickú silu môže presadiť do zmluvy rôzne asymetrické podmienky, následne ich uplatňovať a spotrebiteľ si toho nemusí byť vedomý.

Preklúzia ako zánik nároku

Na rozdiel od premlčania, preklúzia je právny inštitút, ktorého dôsledkom je zánik nároku po kvalifikovanom uplynutí času. Súd v konaní prihliada na preklúziu ex offo (z úradnej povinnosti). Ak by dlžník splnil svoj dlh po uplynutí prekluzívnej doby, mohol by ho požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. A to z toho dôvodu, že by dlžník plnil bez právneho dôvodu, nakoľko ten uplynutím času zanikol.

Bezdôvodné obohatenie

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez oprávneného dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorí odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje prijaté plnenie premlačacieho dlhu, tiež prijatie plnenia z hry alebo stávky. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlcanie #naroku #na #hnutelnu #vec #podmienky