Kúpna zmluva hnuteľného majetku: komplexný sprievodca

Účtovanie stavu a pohybu majetku je predmetom účtovníctva každého podnikateľského subjektu. Hmotný majetok slúži svojmu účelu len určitý čas. Počas odpisovania sa jeho zostatková cena znižuje, až je po uplynutí doby odpisovania a zahrnutí daňových odpisov do daňových výdavkov nulová. Aj keď je účtovná a daňová zostatková cena nulová, hmotný majetok môže byť stále funkčný. Niekedy je však fyzicky a morálne opotrebovaný natoľko, že sa nedá ďalej používať. Každý podnikateľský subjekt je povinný overovať stav majetku inventarizáciou, ktorú ukladá zákon o účtovníctve. O vyradení majetku a osobe zodpovednej zaň rozhoduje štatutárny orgán alebo iná osoba v závislosti od interných smerníc. Účtovná jednotka môže ponúknuť odpísaný hmotný majetok na predaj zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám. Predaj sa realizuje uzatvorením kúpnej zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Právny rámec kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva pri predaji hnuteľného majetku sa riadi ustanoveniami § 588 až § 600 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) alebo § 409 až § 470 Obchodného zákonníka. Podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dvaja nepodnikatelia môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, no môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu aj podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako dvaja podnikatelia.

Náležitosti kúpnej zmluvy

Zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán. Ak ide o fyzickú osobu, uvádza sa meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Ak ide o právnickú osobu, uvádza sa názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje.

Medzi základné náležitosti kúpnej zmluvy patria:

• Označenie zmluvných strán: Presná identifikácia predávajúceho a kupujúceho (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo pri fyzických osobách; názov, sídlo, IČO pri právnických osobách).
• Predmet zmluvy: Podrobný popis predávaného hnuteľného majetku, aby sa predišlo zámene s iným majetkom.
• Kúpna cena: Suma, za ktorú sa majetok predáva, a spôsob jej zaplatenia.
• Technický stav predmetu kúpy: Popis stavu majetku, prípadné vady a ich vplyv na cenu.
• Prechod vlastníckeho práva: Stanovenie momentu, kedy prechádza vlastníctvo z predávajúceho na kupujúceho.
• Zodpovednosť za vady: Určenie, ako sa budú riešiť prípadné vady, ktoré sa na majetku vyskytnú po predaji.
• Dátum a miesto uzavretia zmluvy: Dôležité pre určenie právneho stavu.
• Podpisy zmluvných strán: Potvrdenie súhlasu s obsahom zmluvy.

Predmet kúpnej zmluvy

Predmet kúpnej zmluvy musí byť vymedzený v závislosti od druhu hmotného majetku. Predávajúci musí byť vlastníkom predávaného majetku. V prípade právnických osôb je preukázateľným vlastníkom právnická osoba, ktorá o majetku účtuje a vykazuje v aktívach účtovnej jednotky. Ak je majetok v podielovom vlastníctve, je potrebné to uviesť v zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Predmet kúpy je potrebné špecifikovať dostatočne konkrétne, tak, aby nebol zameniteľný s inou hnuteľnou vecou. Ak existuje, špecifikujte aj príslušenstvo, ktoré sa vzťahuje k predmetu kúpy, napr.: návod na obsluhu, záručný list.

Kúpna cena a určenie ceny obvyklej

Aj keď ide o predaj odpísaného hmotného majetku, ako základ pre stanovenie predajnej ceny by sa mala použiť reálna hodnota majetku. Zákon o dani z príjmov ani iný predpis pri predaji hnuteľného majetku nevyžaduje znalecký posudok. Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o cenách sa cena určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov je potrebné skúmať, či dohodnutá cena sa líši alebo nelíši od ceny obvyklej. V súlade s § 2 písm. c) ZDP na účely príjmu je predmet predaja potrebné oceniť cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebovania predmetného plnenia, t. j. cenou obvyklou.

V praxi je dosť problematické stanovenie ceny obvyklej, pretože zo znenia uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva spôsob, ako cenu obvyklú určiť, ale len to, čo musí obsahovať. Na strane zamestnanca (ak ide o zvýhodnený predaj zamestnancovi účtovnej jednotky) rozdiel medzi obvyklou a predajnou cenou sa považuje za nepeňažný príjem zo závislej činnosti ocenený podľa § 2 písm. c) ZDP.

Daňové aspekty predaja hnuteľného majetku

• Daň z príjmov: Vychádzajúc z § 2 písm. h) ZDP, v zmysle ktorého zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, príjem z predaja hmotného majetku je zdaňovaným príjmom. U právnických osôb je príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov právnickej osoby v plnej výške. Tržby z predaja dlhodobého majetku sú súčasťou hospodárskeho výsledku v zmysle § 78 postupov účtovania pre PÚ. U podnikajúcich fyzických osôb je príjem z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjem z predaja dlhodobého majetku sa zahrnuje do príjmov zahrnovaných do základu dane v zmysle § 4 ods. 6 písm. d) bod 3 postupov účtovania pre JÚ. Ak podnikateľ využíval majetok na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť len z časti, príjem z predaja je zdaniteľným príjmom v súlade s § 4 ods. 5 ZDP len v takom pomere, v akom majetok na podnikanie využíval.
• Daň z pridanej hodnoty (DPH): Predaj hmotného majetku je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty považovaný za dodanie tovaru. Dňom dodania vzniká daňová povinnosť. Základom dane podľa § 22 ods. 1 zákona je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia, zníženú o daň. V zmysle § 42 zákona je od dane pri dodaní tovaru oslobodené dodanie tovaru, ktorý sa používa výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.

Zostatková cena a jej vplyv na daňové výdavky

Zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení predajom je v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v plnej výške uznaným daňovým výdavkom, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a v jednoduchom účtovníctve sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia.

Darovanie hnuteľného majetku

Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že nepoužívaný odpísaný hmotný majetok evidovaný v obchodnom majetku daruje zamestnancom alebo iným osobám - fyzickým, právnickým, neziskovým, charitatívnym. Dokladom o darovaní je darovacia zmluva. Právnu úpravu darovacej zmluvy vymedzuje § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné uplatniť aj v rámci pracovnoprávnych, aj obchodnoprávnych vzťahov. Najdôležitejším právom a povinnosťou darcu je poskytnutie bezplatného majetkového plnenia obdarovanému. Obdarovaný má právo a povinnosť dar prijať. K platnosti darovacej zmluvy sa vyžaduje, aby darca bol vlastníkom darovaného majetku. Rovnako ako pri predaji majetku, aj pri darovaní môže dôjsť k darovaniu majetku, ktorý je v podielovom vlastníctve alebo v bezpodielovom vlastníctve manželov. Darca má povinnosť previesť na obdarovaného vlastnícke právo, ak predmetom daru je vec (napr. hnuteľný majetok).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Daňové aspekty darovania

• Daň z príjmov: Zákon o dani z príjmov neumožňuje uplatniť hodnotu poskytnutých darov do daňových výdavkov, pretože nejde o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa hmotný majetok ako dar poskytne akýmkoľvek osobám, zostatková hodnotav zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP vždy predstavuje nedaňový výdavok, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 543 - Dary, v jednoduchom účtovníctve sa o zostatkovej cene v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií neúčtuje. Ak účtovná jednotka majetok daruje zamestnancovi, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške hodnoty daru poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tento príjem je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane a vzniká daňová povinnosť, pretože dary nie sú predmetom dane iba v prípadoch, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom podľa § 5 alebo podľa § 6 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka je povinná zamestnancovi darovaný odpísaný hmotný majetok oceniť cenou obvyklou podľa § 2 písm. c) ZDP. Cena obvyklá predstavuje hodnotu nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca, zamestnávateľ je povinný tento nepeňažný príjem zdaniť spolu s peňažným príjmom zamestnanca. Ak zamestnanec darovaný majetok následne predá, príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) ZDP oslobodený od dane z príjmov, ak doba medzi darovaním a predajom presiahne jeden rok. Iná obdarovaná fyzická osoba nemá z titulu prevzatia daru žiadne daňové povinnosti.
• Daň z pridanej hodnoty (DPH): V zmysle § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 42 zákona o DPH je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane, od dane oslobodené.

Likvidácia hnuteľného majetku

Ak účtovná jednotka prebytočný a neupotrebiteľný hmotný majetok nepredá alebo nedaruje, môže rozhodnúť o jeho likvidácii. Spôsob likvidácie bude závislý od druhu likvidovaného majetku. Majetok určený na likvidáciu môže mať charakter odpadu. Staré motorové vozidlá obsahujú nebezpečné látky, kyseliny, chemické zlúčeniny, preto sa zaraďujú do kategórie „nebezpečný odpad“. Likvidáciu starého motorového vozidla môže vykonať len autorizovaný spracovateľ starých vozidiel nazývaný šrotovisko. Povinnosťou účtovnej jednotky je preto zaviesť staré vozidlo k spracovateľovi alebo po dohode s ním na zberné miesto. Šrotovisko po prevzatí vydá potvrdenie o prevzatí starého vozidla a vydá evidenčné číslo vozidla. Následne musí účtovná jednotka motorové vozidlo vyradiť z evidencie na dopravnom inšpektoráte a predložiť osvedčenie o evidencii vozidla, tabuľku s evidenčným číslom, potvrdenie od šrotoviska a doklad o zaplatení povinného poistenia za príslušný kalendárny rok. Nefunkčné elektrické a elektronické zariadenia ako napr. odovzdať ich do tzv. zberných dvorov elektroodpadu. Rovnaké spôsoby a postupy ako pri likvidácii elektroodpadu platia aj pre likvidáciu strojov a technologických zariadení. Na trhu pôsobia firmy na tento účel špecializované, ktoré stroje a zariadenia určené na likvidáciu demontujú, odvezú, odpad zneškodnia a zlikvidujú. Niektoré činnosti vykonávajú bezplatne, niektoré spoplatňujú. Pri likvidácii niektorých druhov majetku môžu byť niektoré súčasti likvidovaného majetku ešte použiteľné, preto je vhodné použiteľný materiál uviesť do zápisnice o likvidácii a materiál prevziať na sklad. Je vhodné, aby účtovná jednotka mala poverenú osobu alebo tzv. likvidačnú komisiu, ktorá bude zodpovedná za priebeh likvidácie majetku. Súčasťou likvidácie je vyhotovenie zápisnice o likvidácii majetku, ktorá obsahuje:

• označenie likvidovaného majetku,
• dôvod likvidácie,
• spôsob likvidácie,
• dátum vyhotovenia zápisnice a podpisy členov komisie, resp. poverenej osoby.

Preradenie majetku do osobného užívania

Podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, že majetok zaradený v obchodnom majetku vyradí a preradí do osobného užívania. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania podmienky preradenia nestanovujú. Pri preradení je však potrebné vystaviť protokol o vyradení hmotného majetku z používania s uvedením dátumu a dôvodu vyradenia z obchodného majetku a vyradenie zaúčtovať aj v knihe dlhodobého majetku. Zostatková cena hmotného majetku pri jeho preradení do osobného užívania nie je uznaným daňovým výdavkom, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Ak podnikateľ majetok, ktorý preradil z obchodného majetku do osobného užívania, predá do piatich rokov od preradenia do osobného užívania, príjem z predaja bude predstavovať zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane, ak doba medzi vyradením majetku z obchodného majetku a jeho predajom presiahne päť rokov.

Účtovné doklady a evidencia

Účtovným dokladom, na základe ktorého sa majetok z účtovníctva vyradí, je protokol o vyradení dlhodobého hmotného majetku z používania, tzv. vyraďovací protokol. Na základe protokolu o vyradení sa vyradenie majetku zaúčtuje v účtovníctve. Tržby za predaný (napr. starý) hnuteľný majetok sa účtujú v závislosti od toho, či ide o podvojné alebo jednoduché účtovníctvo.

Drobný hmotný majetok

O hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa v zmysle § 13 ods. 7 postupov účtovania pre PÚ a v zmysle § 10 ods. 26 postupov účtovania pre JÚ účtuje ako o zásobách. Drobný hmotný majetok sa na osobitnom analytickom účte neúčtuje. Účtovná jednotka je povinná v súlade s § 43 ods. 14 postupov účtovania pre PÚ a s § 11 ods. 8 postupov účtovania pre JÚ vo vnútornom predpise určiť materiál účtovaný priamo do spotreby. Postup a spôsob vyraďovania prebytočného a neupotrebiteľného drobného hmotného majetku by mal byť rovnaký ako pri vyraďovaní dlhodobého hmotného majetku, t. j. účtovná jednotka môže drobný hmotný majetok predať, darovať alebo fyzicky zlikvidovať. Hodnota drobného hmotného majetku bola do základu dane zahrnutá jednorazovo pri nákupe, resp. pri zaradení do používania, preto pri vyradení z používania základ dane neovplyvňuje. Vplyv na základ dane má len príjem z predaja.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Príklad z praxe

Účtovná jednotka eviduje drobný hmotný majetok nadobudnutý v cene od 50 € do 1 700 € v analytickej evidencii. Na základe návrhu vedúceho skladu rozhodla o vyradení poškodených drevených regálov fyzickou likvidáciou rozobratím, rozsekaním a odvozom na skládku komunálneho odpadu.

tags: #kupna #zmluva #hnutelny #majetok #vzor #fyzicka