
Vzťahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce občianskoprávne vzťahy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu, jej náležitosti, právne aspekty a dôležité body, na ktoré by ste mali dbať pri jej uzatváraní. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov, s cieľom zabezpečiť, aby boli zmluvy právne čisté a riadne vymožiteľné.
Kúpna zmluva je právny dokument, ktorý formálne zaznamenáva dohodu medzi dvoma stranami - kupujúcim a predávajúcim - o kúpe a predaji majetku, najčastejšie nehnuteľnosti. Tento dokument obsahuje všetky podmienky transakcie, vrátane ceny, spôsobu platby, termínov a ďalších dôležitých ustanovení.
Kúpna zmluva je jedným z najdôležitejších právnych dokumentov pri transakciách s nehnuteľnosťami. Tento dokument formalizuje dohodu medzi kupujúcim a predávajúcim a poskytuje právnu ochranu obom stranám.
Režim kúpnej zmluvy je v slovenskom právnom poriadku upravený dvoma právnymi predpismi, a to Obchodným a Občianskym zákonníkom. V praxi kúpna zmluva predstavuje jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. Na základe tejto zmluvy dochádza k zmene vlastníckych práv k hnuteľným veciam z predávajúceho na kupujúceho.
Kúpna zmluva vzniká zhodným prejavom vôle (dosiahnutím konsenzu) medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy (predávajúcim a kupujúcim), teda akceptácia návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito sú: predmet kúpy a kúpna cena.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Predmet kúpy, ako aj kúpna cena sú teda podstatnými náležitosťami každej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpy môžu byť veci určené jednotlivo alebo podľa druhu, vec určená úhrnom „ako stojí a leží“ (bez presného určenia počtu, váhy, akosti a pod.), vec hromadná (napr. knižnica ako súbor kníh, stádo oviec a pod.), vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej, byt alebo nebytový priestor, prírodné sily, ak sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí (elektrina, plyn, voda a pod.), iné práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa a pod.
V Obchodnom zákonníku môže byť predmetom kúpy len hnuteľná vec určená jednotlivo čo do množstva a druhu. Obchodný zákonník pritom označuje takúto hnuteľnú vec ako tovar.
Ak ide o byt, tak predmet kúpnej zmluvy musí byť vymedzený aj číslom bytu alebo nebytového priestoru, číslom poschodia, číslom vchodu, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovuje osobitné náležitosti na popis predmetu kúpy v zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, a to tak, že v týchto prípadoch musí zmluva obsahovať:
Pri pozemku riadne označený predmet kúpy musí obsahovať identifikáciu katastrálneho územia, obec, okres, register, číslo parcely, výmeru, druh pozemku a číslo listu vlastníctva.
Druhou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dohoda o cene. Kúpna cena je úhrada za predmet kúpy určená v peniazoch. Kúpna cena musí byť v súlade so zákonom o cenách, ktorý ustanovuje podmienky, v ktorých nie je možné dohodnúť neprimeranú cenu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť napríklad na tom, že kúpna cena bude splatená vo viacerých častiach.
Podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka„V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia spôsobu kúpnej ceny. Základnou podmienkou pre platnosť takejto zmluvy je jasné prejavenie vôle uzavrieť za takýchto podmienok kúpnu zmluvu, pretože inak by zmluva bola neplatná. Z tohto dôvodu je teda v Obchodnom zákonníku dispozitívne vymedzený inštitút takzvanej obvyklej ceny. Za takúto sa považuje cena, za ktorú sa predával obvykle alebo minimálne porovnateľný tovar v čase uzatvorenia zmluvy, a to za zmluvných podmienok obdobných v obsahu tejto zmluvy.
Ak sa cena na základe dohody strán neurčuje už pri uzavieraní kúpnej zmluvy, musí sa určiť jasne mechanizmus, na základe ktorého sa kúpna cena pri konkrétnej zmluve určí. Napríklad katalógový spôsob - kúpna cena sa určí podľa príslušného cenníka, podľa ktorého je v čase preberania predmetu kúpy všeobecne predávaný.
Hoci nie sú podstatnými náležitosťami, v záujme zvýšenia právnej istoty oboch zmluvných strán sa v kúpnej zmluve často uvádzajú aj nasledujúce body:
V prípade, že dôjde k porušeniu kúpnej zmluvy zo strany jednej alebo obidvoch strán, môže druhá strana požadovať sankcie: náhradu škody, zmluvnú pokutu, atď.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Kúpa bytu, domu, pozemku, či akejkoľvek nehnuteľnosti je významný krok, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Kúpna zmluva nehnuteľnosti je písomná zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim, v ktorej sa predávajúci zaväzuje previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na kupujúceho a kupujúci sa zaväzuje prevziať nehnuteľnosť a zaplatiť za ňu dohodnutú kúpnu cenu.
Kúpnu zmluvu je potrebné podať na kataster do 3 rokov od podpisu zmluvy, v opačnom prípade platí, že ste od zmluvy odstúpili a preto nemôže byť zo strany katastra vklad vlastníckeho práva v zmysle tejto kúpnej zmluvy povolený.
Kúpna zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, teda možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. V určitých prípadoch sa ale na platnosť kúpnej zmluvy vyžaduje písomná forma (v prípade nedodržania predpísanej písomnej formy v týchto prípadoch by bola kúpna zmluva absolútne neplatná). Kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí byť vždy uzavretá v písomnej forme, inak je absolútne neplatná od svojho počiatku.
Kúpna zmluva, ktorá pozostáva z viacerých listov strán, musí byť zviazaná tak, aby nebolo možné ju zameniť. Na kúpnej zmluve sa overujú podpisy len predávajúcich, ktorí ich môžu overiť kdekoľvek na území SR, pričom pri overení Vám zmluvu notár alebo obec zviaže.
Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka musia byť v zmluve o prevode nehnuteľností prejavy účastníkov na tej istej listine. Uvedené však neznamená, že zmluva musí byť napísaná na jednom hárku, ale že všetky listiny, ktoré tvoria zmluvu musia byť pevne spojené / zviazané.
Zmluva tvorí technickú jednotu listiny, ak jej jednotlivé listy obsahujúce podstatné náležitosti sú pevným spôsobom zviazané. Ak takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.
V zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov má kúpna zmluva svoje miesto v tretej časti, druhá hlava, prvý diel, prvý oddiel.
Ide o prvú podstatnú náležitosť pri kúpnej zmluve, pretože bez určenia zmluvných strán by zmluva logicky nemohla byť určitým právnym úkonom z dôvodu, že by nebolo jasné, kto je zaviazaný na plnenie povinností zo zmluvy vyplývajúcich. Zmluvnými stranami môžu byť:
Za podnikateľa sa považuje osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia a fyzická osoba, ktorá sa zaoberá realizáciou poľnohospodárskej výroby a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Pri uzatváraní právnych úkonov je nutné, aby podnikateľ vystupoval pod svojím obchodným menom, a to tak, ako ho má uvedené v obchodnom registri.
Rozdiel spočíva najmä v tom, že kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú spravidla aspoň dvaja podnikatelia medzi sebou, kým pri kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka vystupujú jeden alebo viacerí nepodnikatelia. Sú prípady, kedy je pre predávajúceho vhodnejšie uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka a to vzhľadom na to, že v takomto prípade môže niesť zodpovednosť iba za vady, ktoré má vec pri prevzatí a nie za vady, ktoré sa vyskytnú neskôr (pokiaľ nejde o vady spôsobené porušením povinnosti predávajúceho). Samozrejme nesmie však ísť o spotrebiteľský vzťah.
Kúpa nehnuteľnosti je veľká investícia, preto je dôležité, aby ste k nej pristupovali zodpovedne. Kúpna zmluva je dôležitý dokument, ktorý chráni Vaše práva. Informácie uvedené v tomto článku sú informatívneho charakteru a nenahrádzajú odborné právne poradenstvo. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy nehnuteľnosti je dôležité, aby ste sa obrátili na advokáta alebo na realitného makléra. Zmluvu si nechajte vypracovať advokátovi, a budete mať právnu istotu, že zmluva je právne perfektná. Spory vyplývajúce z nejednoznačných, nepresných či nesprávnych ustanovení kúpnej zmluvy bývajú totižto medzi zmluvnými stranami pomerne časté. Preto Vám odporúčame ponechať vypracovanie kúpnych zmlúv na odborníkov alebo minimálne sa s nimi pri vypracovávaní zmluvy poradiť.
tags: #kupna #zmluva #náležitosti