
V slovenskom právnom prostredí, kde princíp neformálnosti zmlúv zohráva významnú úlohu, je dôležité rozumieť podmienkam a platnosti ústnych kúpnych zmlúv. Hoci písomná forma zmluvy poskytuje väčšiu právnu istotu, ústne dohody sú bežnou súčasťou obchodných vzťahov. Tento článok sa zameriava na analýzu ústnych kúpnych zmlúv, ich platnosť, podmienky a potenciálne riziká, pričom zohľadňuje aj judikatúru a praktické príklady.
Základná úprava zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník. Ten rozlišuje medzi písomnými, ústnymi a tzv. konkludentnými dohodami. Písomné dohody sú zachytené v písomnej podobe a podpísané, pričom zákon pripúšťa aj formu telegrafickú, ďalekopisnú alebo elektronickú, ak umožňujú zachytenie obsahu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma môže byť dohodnutá medzi stranami alebo predpísaná zákonom, napríklad pri zmluve o prevode nehnuteľnosti, kde je písomná forma nevyhnutná pre platnosť zmluvy.
Na druhej strane, Občiansky zákonník nedefinuje ústnu dohodu. Musí ísť o výslovný prejav vôle uzavrieť zmluvu, ktorý je verbálne prejavený, teda vyjadrený slovami. Za ústnu dohodu sa považuje aj telefonicky uzatvorená dohoda.
Každá dohoda, vrátane ústnej, musí spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť a určitosť. Ak zákon nevyžaduje písomnú formu, môže byť dohoda uzatvorená aj ústne a bude platná. Dôležité je, že aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli, a dá sa na jej základe vymáhať dohodnuté plnenie, ak je možné preukázať obsah tejto dohody.
Uzatvorenie ústnej zmluvy prebieha tak, že jedna strana dá návrh na uzavretie zmluvy (navrhovateľ) a druhá strana ho prijme (príjemca). Návrh musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa byť viazaný v prípade prijatia. Ak po ústne danom návrhu príjemca ihneď nevysloví súhlas, návrh zaniká, pokiaľ navrhovateľ neurčí lehotu na prijatie.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Zmluva je uzatvorená, ak je návrh prijatý bez výhrad, doplnkov a zmien.
V podnikateľskom prostredí sa často stretávame s ústnymi dohodami, najmä pri dlhodobých vzťahoch. Napríklad, predaj tvárnic bez písomnej zmluvy, kde kupujúci uznáva existenciu kúpnej zmluvy, ale spochybňuje kvalitu výrobkov. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť preukázať, že k dohode skutočne došlo a aké boli jej podmienky.
Pri ústnych dohodách môže vzniknúť problém s určením času, kedy prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho. Riešenie tejto otázky závisí od dokazovania a výpovedí, ktoré určia, kedy k prechodu nebezpečenstva škody došlo.
Dôležitým aspektom je objednávka, ktorá, ak obsahuje predmet a cenu, sa stáva zmluvou. Akceptovaním objednávky vrátane ceny sa cena stáva esenciálnou zložkou zmluvy a je možné ju nárokovať za vykonané dielo.
Spoločnosť Maľujem s.r.o. realizuje práce navyše, ktoré nie sú zahrnuté v písomnej zmluve o dielo. Hoci dodatok k zmluve nebol vyhotovený písomne, zmluvný vzťah vznikol ústnou formou. Spoločnosť Staviame byty s.r.o. môže namietať, že si žiadne dielo nad rámec zmluvne dohodnutého plnenia neobjednala, avšak spoločnosť Maľujem s.r.o. môže preukázať, že dielo bolo vykonané, napríklad fotografiami, stavebným denníkom a výpoveďami zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Spoločnosť Rajčiny s.r.o. dodá spoločnosti Jedlo s.r.o. navyše 20 kilogramov rajčín na základe telefonickej objednávky. Spoločnosť Jedlo s.r.o. však tvrdí, že dostala len 100 kilogramov. V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane dodávateľa, ktorý musí preukázať, že tých 20 kilogramov navyše skutočne vyložil u objednávateľa.
V kontexte platnosti zmlúv je dôležité spomenúť aj simuláciu (vedomá nezhoda skutočnej vôle a urobeného úkonu) a dissimuláciu (zastieranie iného právneho úkonu). Ak je právny úkon simulovaný, považuje sa za absolútne neplatný. Ak má právnym úkonom byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli subjektov a spĺňa ostatné zákonné náležitosti.
Judikát R 1/2021 sa zaoberá platnosťou simulovaných právnych úkonov. Simulovaný právny úkon je považovaný za absolútne neplatný, pričom o následkoch v podobe absolútnej neplatnosti môžeme hovoriť len v prípadoch spoločnej simulácie.
V konaní pred okresným súdom bola posudzovaná platnosť kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu a zmluvy o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom práva ako dissimulovaného právneho úkonu. Okresný súd kúpnu zmluvu vyhodnotil ako simulovaný právny úkon z dôvodu absencie vážnosti vôle a ustálil, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný.
V inom konaní sa krajský súd zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľmi a žalovanými a vyhodnotil, že kúpna zmluva je neplatná, keďže išlo o simulovaný právny úkon.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Úspešnosť sporov v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli na základe neformálnej (ústnej) dohody, je nižšia ako pri písomných zmluvách. Je nevyhnutné si zapamätať, že pri vymáhaní plnenia súdnou cestou je celé dôkazné bremeno postavené na strane, ktorá sa domáha plnenia.
Preto je odporúčané vždy si vzájomne potvrdiť prevzatie a prijatie tovaru, jeho množstvo, akosť a pod. Pri zhoršujúcej sa platobnej schopnosti firiem je o dôvod viac mať všetky právne úkony zachytené na hmotnom substráte (papier).
Kúpna zmluva je právny dokument, ktorý slúži na formálne zachytenie dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. Mala by obsahovať identifikáciu strán, popis tovaru alebo nehnuteľnosti, cenu a platbu, podmienky dodania, záruky a reklamácie, dobu platnosti zmluvy, právne ustanovenia a podpisy.