
Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie stala súčasťou rozsiahleho jednotného trhu, čo prinieslo so sebou zrušenie colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi. Táto zmena mala zásadný vplyv na zdaňovanie tovaru, ktorý sa presúva medzi jednotlivými členskými štátmi. V tomto článku sa zameriame na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, známe aj ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, a jeho definíciu v kontexte zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH).
Pred vznikom jednotného trhu EÚ sa tovar dovážaný z jedného členského štátu do druhého zdaňoval DPH na hraniciach, rovnako ako dovoz tovaru z tretích štátov. Po vzniku jednotného trhu sa však táto prax zmenila. Spoločný priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, si vyžiadal úpravu pravidiel DPH.
Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členské štáty. Tieto smernice si vyžadujú transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Európsky súdny dvor.
Pri vzniku jednotného trhu Európskej únie nebolo možné v dani z pridanej hodnoty prijať generálne „princíp pôvodu“, to znamená princíp zdanenia tovaru alebo služby dodávateľom tovaru alebo služby v členskom štáte dodávateľa. Preto sa pre dodávky tovarov a služieb z jedného členského štátu do iného členského štátu medzi registrovanými platiteľmi dane prijal „princíp určenia“, to znamená princíp zdanenia tovaru a služby v členskom štáte príjemcu.
Po zrušení colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi sa zaviedol nový pojem: nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, alebo intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Ide o kúpu tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň. Tento pojem nahradil pojem dovoz tovaru.
Prečítajte si tiež: Nadobudnutie látky: Koncept a význam
Pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru je kupujúci povinný uplatniť daň, teda sám si vypočíta daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku (tzv. samozdanenie).
PRÍKLAD 1: Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní pre DPH. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru. Musí mať zaznamenané identifikačné číslo pre DPH pridelené slovenskému podnikateľovi. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.
PRÍKLAD 2: Podnikateľ v Taliansku dodá nábytok občanovi Slovenska. Cena tovaru bez dane je 400 EUR. Ide o predaj tovaru podnikateľom súkromnej osobe, uplatní sa princíp pôvodu. Taliansky podnikateľ zdaní tovar pri predaji sadzbou dane 20 %, ktorá sa uplatňuje v Taliansku. Daň je 80 EUR, predajná cena s daňou je 480 EUR.
PRÍKLAD 3: Slovenský podnikateľ zaplatí pri dovoze tovaru z Česka slovenskému colnému orgánu daň vo výške 57 000 Sk (300 tis. Sk x 19 %). Český dodávateľ je povinný zdaniť predaj tovaru českou daňou z pridanej hodnoty, pretože slovenský podnikateľ nie je na Slovensku registrovaný pre daň. Slovenský podnikateľ by sa mal ešte pred kúpou tovaru registrovať na Slovensku pre daň z pridanej hodnoty ako platiteľ dane. Potom by mohol tovar objednať a dostať pod svojím identifikačným číslom pre daň. Český dodávateľ by dodal tovar ako oslobodený od dane (intrakomunitárne dodanie tovaru) a slovenský podnikateľ by zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru slovenskou daňou z pridanej hodnoty. Uplatnil by sa princíp určenia. Túto sumu dane by slovenský podnikateľ ako platiteľ dane súčasne žiadal v daňovom priznaní ako odpočet dane.
Postavenie zákazníka v dani z pridanej hodnoty je dôležitou informáciou podmieňujúcou daňové zaobchádzanie pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarmi a službami. Daňové orgány v každom členskom štáte vytvorili systém, prostredníctvom ktorého je možné overiť registráciu zákazníka pre daň z pridanej hodnoty v ktoromkoľvek členskom štáte. Platitelia dane majú vo svojom členskom štáte možnosť požiadať daňový orgán o overenie platnosti identifikačného čísla zákazníka z iného členského štátu.
Prečítajte si tiež: Aspekty nadobudnutia vlastníctva kúpou
Zdaniteľnou osobou je každá fyzická osoba a každá právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na to, aký je účel jej podnikania alebo výsledky jej podnikania. Podnikanie je samostatne na účely zákona definované ako každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ide hlavne o činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich rôzne služby, výkon slobodných povolaní napr. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu, čo znamená, že ak napr. fyzická osoba, občan, prenajíma nehnuteľnosť, z ktorej dosahuje príjem, stáva sa zdaniteľnou osobou.
Zdaniteľná osoba je povinná registrovať sa pre DPH, ak dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1,5 mil. Sk (suma sa môže líšiť v závislosti od legislatívy). Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná osoba dosiahla obrat 1,5 mil. Sk.
Obratom sú výnosy, ako aj príjmy z dodávaných tovarov a služieb okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 (poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné služby a vzdelávacie služby, služby dodávané členom neziskových organizácií, služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou, kultúrne služby, vysielacie služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, predaj poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier).
Prečítajte si tiež: Kúpa tovaru a cestné prehlásenie