Zmluva o založení Montánnej únie: Základný kameň európskej integrácie

Európska únia, ako ju poznáme dnes, je výsledkom dlhého a zložitého procesu integrácie, ktorý sa začal krátko po druhej svetovej vojne. Jedným z prvých a najdôležitejších krokov na tejto ceste bola Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), známeho aj ako Montánna únia. Táto zmluva, podpísaná v Paríži 18. apríla 1951, položila základy pre hlbšiu hospodársku a politickú spoluprácu medzi európskymi štátmi.

Historické pozadie a motivácia

Po druhej svetovej vojne bola Európa zničená a rozdelená. Snahy o obnovu kontinentu boli sprevádzané obavami z opakovania sa vojnových konfliktov. Myšlienka európskej integrácie sa preto stala atraktívnou pre mnohých politikov a intelektuálov, ktorí verili, že spolupráca a vzájomná závislosť môžu zabrániť ďalším vojnám.

Prvý impulz k povojnovej integrácii dal Winston Churchill, ktorý vyzval na založenie Spojených štátov európskych. Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe mal tzv. Marshallov plán, oficiálne nazvaný Program európskej obnovy, vyhlásený v roku 1947, ktorým sa USA zaviazali poskytnúť pomoc pri obnove Európskeho kontinentu, ktorý bol zdevastovaný 2. sv. vojnou. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy.

Kľúčovú úlohu v procese vzniku ESUO zohrali francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman a jeho poradca Jean Monnet. Schuman vypracoval plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Schumanova deklarácia, prednesená 9. mája 1950, navrhovala preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán, ktorý by bol otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Cieľom bolo zabrániť budúcim konfliktom tým, že sa zamedzí jednostrannému ovládaniu týchto strategických surovín.

Podpísanie Zmluvy a zakladajúce štáty

Na Schumanov návrh kladne zareagovalo Francúzsko, NSR, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Tie 18. apríla 1951 podpísali v Paríži zmluvu o vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Dohoda vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť vypršala 23. júla 2002.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Šesť signatárskych štátov, známych aj ako „Šestka“, sa zaviazalo k vytvoreniu spoločného trhu s uhlím a oceľou. Zmluva predpokladala spoločný rámec colných taríf, teda odstránenia ciel v rámci ESUO a zjednotenia ciel pre krajiny, ktoré neboli jeho členmi.

Ciele a princípy Montánnej únie

Zmluva o ESUO si stanovila ambiciózne ciele v oblasti hospodárskej integrácie a mierovej spolupráce. Medzi hlavné ciele patrili:

• Prispievať k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov.
• Racionalizácia výroby a zvýšenie produktivity v odvetviach uhlia a ocele.
• Zabezpečiť rovnaký prístup k zdrojom a trhom pre všetky členské štáty.
• Podporovať mier a bezpečnosť v Európe prostredníctvom hospodárskej spolupráce.

Šesť signatárskych štátov sa dohodlo aj na tom, že v rámci montánneho (banícko-hutníckeho) priemyslu umožnia súťaž bez vzájomných reštrikcií a skresľujúcich subvencií. Najvyšší či vysoký úrad, ako najdôležitejší orgán spoločenstva, získal po prvý raz v Európe nadnárodné výsostné postavenie, respektíve práva. Po nadobudnutí platnosti zmluvy, skončil svoje pôsobenie Medzinárodný úrad pre kontrolu Porúria.

Inštitucionálna štruktúra ESUO

ESUO zaviedlo novú inštitucionálnu štruktúru, ktorá bola základom pre budúce európske spoločenstvá. Medzi hlavné inštitúcie patrili:

• Vysoký úrad: Nadnárodný orgán s rozsiahlymi právomocami v oblasti riadenia trhu s uhlím a oceľou.
• Spoločné zhromaždenie: Parlamentný orgán zložený z delegátov národných parlamentov.
• Špeciálna rada ministrov: Zastupovala záujmy členských štátov.
• Súdny dvor: Zabezpečoval dodržiavanie práva ESUO.

Vplyv a význam Montánnej únie

Zmluva o ESUO mala zásadný vplyv na povojnový vývoj Európy. Medzi hlavné prínosy patrili:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Hospodárska integrácia: Vytvorenie spoločného trhu s uhlím a oceľou prispelo k rastu výroby, obchodu a zamestnanosti.
• Politická stabilita: Spolupráca v oblasti strategických surovín znížila napätie medzi členskými štátmi a posilnila mier.
• Inštitucionálny model: ESUO vytvorilo model nadnárodnej spolupráce, ktorý bol neskôr použitý pri zakladaní ďalších európskych spoločenstiev.
• Predstupeň EÚ: Montánna únia sa stala základom pre Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM), ktoré boli založené v roku 1957.

Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. júla 1952, keď zmluva vstúpila do platnosti. K zakladajúcim členom pristupovali postupne aj ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko.

Zánik ESUO a odkaz

Platnosť Zmluvy o ESUO vypršala 23. júla 2002. Jej úlohy a právomoci prešli na Európske spoločenstvo (ES), ktoré sa neskôr stalo súčasťou Európskej únie. Hoci ESUO už neexistuje ako samostatná organizácia, jej odkaz je stále prítomný v základoch európskej integrácie.

V súvislosti so zánikom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bolo na základe čl. 3 písm. a) a čl. 95 Zmluvy o ES prijaté rozhodnutie Rady 2003/76/ES z 1. februára 2003 o finančných dôsledkoch zániku Zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ. Podľa čl. 2 tohto rozhodnutia sa majetok ESUO po odpočítaní čiastok potrebných na splnenie všetkých záväzkov ESUO prevedie na osobitný fond určený na výskum v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom v jednotlivých členských štátoch ES. Podľa čl. 3 ods. 2 uvedeného rozhodnutia sa tento majetok použije na výskum, ktorý zodpovedá podmienkam, ktoré sú stanovené v kapitole 2 uvedeného predpisu. Realizácia výskumných projektov mala byť ukončená do 31. decembra 2010.

Od Montánnej únie k Európskej únii

Vývoj európskej integrácie pokračoval aj po zániku ESUO. V roku 1993 vznikla Európska únia (EÚ) na základe Maastrichtskej zmluvy. EÚ rozšírila spoluprácu medzi členskými štátmi na nové oblasti, ako je menová politika, justícia a vnútorné záležitosti, zahraničná a bezpečnostná politika. Dnes je EÚ jedným z najvýznamnejších politických a hospodárskych aktérov na svete.

Významný krok na ceste k vzniku dnešnej Európskej únie (EÚ) sa udial pred 70. rokmi, keď zástupcovia Francúzska, Nemeckej spolkovej republiky (NSR), Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska podpísali 18. apríla 1951 v Paríži zmluvu o vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), známeho aj ako Montánna únia. Podpisu zmluvy predchádzala tzv. Schumanova deklarácia, ktorú v Paríži 9. mája 1950 predniesol francúzsky politik a vtedajší minister zahraničných vecí Robert Schuman, neskorší prvý predseda (1958-1960) Európskeho parlamentného zhromaždenia. Schuman v tejto deklarácii, na koncipovaní ktorej sa podieľal aj jeho poradca a priateľ Jean Monnet, navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Na jeho návrh kladne zareagovalo Francúzsko, NSR, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Tie 18. apríla 1951 podpísali dohodu, na základe ktorej vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Dohoda vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť vypršala 23. júla 2002. Zmluva predpokladala spoločný rámec colných taríf, teda odstránenia ciel v rámci ESUO a zjednotenia ciel pre krajiny, ktoré neboli jeho členmi. Šesť signatárskych štátov sa dohodlo aj na tom, že v rámci montánneho (banícko-hutníckeho) priemyslu umožnia súťaž bez vzájomných reštrikcií a skresľujúcich subvencií. Najvyšší či vysoký úrad, ako najdôležitejší orgán spoločenstva, získal po prvý raz v Európe nadnárodné výsostné postavenie, respektíve práva. Po nadobudnutí platnosti zmluvy, skončil svoje pôsobenie Medzinárodný úrad pre kontrolu Porúria. Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. júla 1952. K zakladajúcim členom pristupovali postupne aj ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. Po tom ako 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, vznikla Európska únia. V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko. Z EÚ naopak vystúpilo Spojené kráľovstvo, ktorého obyvatelia rozhodli o tomto kroku, tzv. brexite, v referende z 23. júna 2016. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť 31. januára 2020.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #založení #montánnej #únie #informácie