
Fyzioterapia je dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu. Bolesťami pohybového aparátu trpí čoraz viac ľudí, a preto je dôležité, aby fyzioterapeuti mali kvalitné a moderné vzdelanie. Cieľom RehaThinku je poskytovať práve takéto školenia. V tomto článku sa pozrieme na viscerálnu rehabilitáciu, jej princípy a prepojenie s inými systémami v tele, pričom zohľadníme skúsenosti odborníkov a poznatky z kurzov RehaThinku.
RehaThink založili v roku 2019 fyzioterapeuti Lukáš a Anna. Inšpirovaní štúdiom na Karlovej univerzite v Prahe, konkrétne na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVS) a 2. lekárskej fakulte v Motole, sa rozhodli organizovať kurzy pre fyzioterapeutov. Kvalita kurzov sa rýchlo rozšírila a dnes RehaThink organizuje kurzy každý mesiac.
Lukáš je aktuálne hlavný lektor v RehaThinku. Je zodpovedný za témy a program kurzov a webinárov. Od roku 2019 učí spolu s Mgr. Je lektor kurzov manuálnej terapie, Komplexná terapia trigger pointov a globálna recipročná svalová inhibícia, Viscerálna terapia. Lásku k lektorstvu našiel hneď pri prvom kurze, na ktorom pôsobil ako asistent.
Dôležitým aspektom kurzov RehaThinku je priateľská a pozitívna atmosféra, ktorá umožňuje vytvárať malé skupiny. Vďaka tomu je dostatok času na otázky, praktické ukážky, tréning techník a diskusie. Získané zručnosti a techniky môžu účastníci ihneď aplikovať u pacientov, ktorí často cítia zmenu okamžite. Kurzy sú prepojené a poskytujú komplexný pohľad na problematiku, čím zvyšujú efektivitu terapie a úspešnosť liečby.
Profesor Karel Lewit povedal: "Ten, kto lieči iba miesto bolesti, je stratený." Táto myšlienka zdôrazňuje dôležitosť pochopenia vzájomných vzťahov medzi jednotlivými časťami tela - muskuloskeletálnym aparátom, nervovým systémom, orgánmi a patologickými stavmi. Fyzioterapia by sa nemala zameriavať len na lokálnu liečbu bolesti, ale na hľadanie príčiny problému v širšom kontexte.
Prečítajte si tiež: Kreativita bez vekového obmedzenia: Online kurz pre seniorov
Viscerálna terapia je špecializovaná metóda, ktorá sa zameriava na uvoľňovanie orgánov v tele. Hlavným predstaviteľom tejto metódy na Slovensku je PhDr. Peter Bitnar z FN Motol.
Funkčné poruchy žalúdka sú veľmi časté. V praxi sa s nimi stretávam niekoľkokrát za týždeň hoci pacient nemusí prísť s tým, že ho bolí žalúdok, má reflux, dyspepsiu, nepríjemný pocit v epigastriu, či problém zjesť celý obed. Funkčná porucha žalúdka sa môže prejavovať len zmenami na pohybovom aparáte, ktoré môžu, ale taktiež nemusia bolieť. Nazývame ich reflexné zmeny. Pacient paradoxne nemusí mať žiadnu bolesť, ale z postury a visceralného vzorca, ktorý nachádzame pri palpačnom a aspekčnom vyšetrení, odhalíme problém so žalúdkom ešte predtým, ako pacienta začne niečo bolieť.
Žalúdok je inervovaný parasympaticky a sympaticky. Sympatické vlákna pre žalúdok vychádzajú zo segmentov Th4-8. Pri poruche žalúdka nachádzame reflexné zmeny v tejto oblasti, s maximom Th 4-6. Nachádzame citlivý periost na processi spinosi, ktorý je pri palpácií bolestivý na dotyk. Najbolestivejší periost je na processe, ktorý je "vpadnutý ventrálne", processus spinosus daného segmentu je palpačne viac ventrálne v porovnaní s processom spinosom nad lebo pod. V týchto segmentoch nachádzame aj zmenu kĺbnej mobility, kĺbne blokády chrbtových segmetov. Segment vpadnutí ventrálne značí extečnú blokádu daného segmentu. Ďalšie blokády nachádzame sternokostálne 5.-7. rebro vľavo. Keďže je žalúdok parasympaticky inervovaný z nervus vagus, ktorý vychádza z lebky z foramen jugulare, nachádzame aj blokádu AO skĺbenia. Bránica, ktorá je nad žalúdkom a na ktorú sa žalúdok upína, je inervovaná n.phrenicus, ktorý vychádza zo segmentov C3-5, nachádzame blokádu aj v tomto segmente a trigger point v bránici vľavo. Obecne môžeme povedať, že blokáda C3-4 dráždi n.phrenicus, tvorí trigger point v bránici a mení biomechaniku dýchania.
Trigger pointov, ktoré nachádzame pri poruche žalúdku alebo GERD, je hneď niekoľko. Keďže žalúdok je lokalizovaný primárne vľavo, lokalizácia trigger pointov je dominantne na ľavej strane. Typickým trigger pointom je v hornej ľavej časti m.rectus abdominis, m.obliquus externus, s tým spojený bolestivý úpon rectus abdomis a celkovo hypertonia ľavého horného brušného kvadrantu. Ďalší trigger point spolu s periostálnym bodom nachádzame v 5.-6. a 6.-7. medzirebrí na ventrálnej strane hrudného koša v blízkosti kostosternalného skĺbenia.
Do obrazu reflexných zmien patrí aj zmena dychového stereotypu na horný (záťažový) typ dýchania. Tento typ dýchania preťažuje auxiliárne (pomocné) nádychové svaly, ktoré sa dostávajú do hypertonu, vznikajú v nich trigger pointy a následne kĺbne blokády hornej hrudnej a krčnej chrbtice. Horný typ dýchania nachádzame obecne pri orgánových poruchách. Je tomu tak preto, že pri štrukturálnej alebo funkčnej poruche orgánu dochádza k zmene napätia obalov, fascií, závesného aparátu orgánu, ale i samotného orgánu, mení sa vnímavosť a citlivosť receptorov obecne. Znižuje sa prah citlivosti nociceptorov, ktoré pri podráždení vysielajú nociceptívny signál senzorickým vláknom do miechy. Pri bráničnom (abdominálnom) dýchaní sa naťahujú uvedené štruktúry, mení sa poloha orgánu a tým dochádza k dráždeniu receptorov. Aby mozog tomu zamedzil, zmení typ dýchania na horný. Zmenou dýchania a napätia tkanív dochádza ku zníženej pohyblivosti orgánu. Telo takto chce zabezpečiť, aby sa orgán chránil a liečil. Je to rovnaký prístup ako napr. pri probléme s ramenom, pri poruche je takisto znížená mobilita.
Prečítajte si tiež: Akadémia Seniorov Považská Bystrica
V nadväznosti na horný typ dýchania nachádzame trigger pointy v ďalších svaloch, konkrétne pectoralis major, pectoralis minor, bránica, scalenii, SCM. Tieto trigger pointy sa nachádzajú ventrálne. Preto, ak pri vyšetrení nájdeme horný typ dýchania u hocijakého pacienta s hocijakým problém, vždy musíme vyšetriť brušnú dutinu. Viscerálny vzorec sa neprezentuje len na ventrálnej strane, ale aj dorzálnej. Trigger pointy nachádzame vo svaloch trapezius pars ascendens, rhomboidei a infraspinatus na ľavej strane. Porucha každého orgánu sa prezentuje tvorbou tzv. Chapmanových bodov. Pre žalúdok nachádzame Chapmanové body v 5.-6. a 6.-7. medzirebrí ventrálne vľavo, dorzálne medzi Th5-6 a Th6-7 vľavo.
Ak je porucha akéhokoľvek orgánu, dochádza ku zmene napätia fascialného komplexu, ktorý osteopati nazývajú central tendon. Central tendon nemá slovenský preklad či ekvivalent a preto v texte budeme naďalej používať originálny názov. Central tendon predstavuje fasciálny pruh alebo fasciálny komplex (v lit. ako fascial string), ktorý prechádza telom od báze lebky k panvovému dnu, nachádza sa pred chrbticou v povrchových a hlbšie ležiacich fasciálnych vrstvách tela, funguje spoločne ako funkčná jednotka, ktorá spája lebku s panvovým dnom. Ak je v tele prítomná dysfunkcia, ktorá by mala byť chránená v globálnom reťazci ochrany, fascie sa sťahujú smerom k miestu dysfunkcie s najväčším napätím. Zvýšené napätie v okolí orgánu funguje ako protekcia, znižuje mobilitu a motilitu orgánu. Keďže obaly fasciálnych orgánov (peritoneum, perikardium, pleura) sú integrované do tohto systému, kompenzačné zvýšenie napätia sa nachádza aj v tejto fascii. Keď cirkulácia prechádza cez fasciu, zvýšené fasciálne napätie narúša cirkuláciu orgánu. Konkrétne to znamená, že patologické napätie v centrálnej šľache narúša cirkuláciu v orgánoch a môže byť spúšťacím bodom narušenej funkcie orgánu alebo môže viesť k zníženej schopnosti orgánu kompenzovať biologické, fyzikálne alebo chemické noxy. Teda zvýšenie napätie centrálnej šľachy, zvýšené napätie fascií, znížená cirkulácia, znížená imunita, znížená odolnosť orgánu.
Pri skrátení "central tendon" dochádza ku zmene postury. U Pacientov nachádzame predsunuté držanie hlavy a kyfotické postavenie C-Th prechodu. U niektorých pacientov môže byť kyfotické postavenie len C-Th prechodu, u iného aj zvýšená kyfóza celej Th chrbtice. Títo pacienti majú obraz horného skríženého syndrómu či sternosymfyzeálneho syndrómu. Pri funkčnom vyšetrení nachádzame u týchto pacientov blokády C-Th prechodu (a s tým spojená blokáda 1.rebra ventrálne) a hornej hrudnej chrbtice. Ak funkčná porucha trvá dlhšiu dobu, dochádza v danej oblasti k zmene prekrvenia hlbokých štruktúr, čo sa prejaví metličkovými žilkami v oblasti C-Th prechodu. Kĺbna blokáda C-Th prechodu má významný vplyv na ramenný pletenec a horné končatiny. Dochádza ku zmene mobility, prekrvenia a bolestivosti vyžarujúcej do hornej končatiny. V končnom dôsledku nás môže pacient navštíviť len s bolesťou lakťa.
Pri chronickom probléme so žalúdkom nachádzame metličkové žilky aj v okolí žalúdka. V danej oblasti nachádzame "oblúčik", ktorý vypadá, ako by kopíroval hornú časť žalúdka, resp. okraj bránice. To nám hovorí, že v danej oblasti je chronicky zvýšené napätie mäkkých tkanív a bránice, je narušená cirkulácia v daných tkanivách a prekrvenie si "hľadá inú cestu". Podobné môžeme vidieť aj u iných orgánov, napr. pečene. Každý orgán má svoju referenčnú zónu, kam sa patológia konkrétneho orgánu prejavuje. Nazývajú sa Headové zóny. V týchto zónach dochádza ku reflexným vegetatívnym zmenám ako zmena potivosti, zmena prekrvenia kože a dermografizmu, zmena teploty kože a podkožia, zmena napätia svalstva, tvorba trigger pointov, pohyblivosti fascií, citlivosti na dotyk atď. Kam sa prejavuje bolesť zo žalúdka? Najčastejšie sú 3 oblasti. Ventrálne v oblasti xiphoideu a ľavého epigastria, ľavého ramenného pletenca a medzi lopatkami. Ak Vám pacient povie, že ho bolí medzi lopatkami, chyťte ho za slovo a spýtajte sa: A bolí Vás presne medzi lopatkami, teda na chrbtici, alebo medzi chrbticou alebo lopatkou? Ak odpovie medzi lopatkou a chrbticou, bolesť pochádza z niektorého trigger pointu vo svaloch: scalenii, latissimus dorsi, multifidi, rhomboidei, serratus posterior superior, infraspinatus, levator scapulae či stredný trapéz. Ak však odpovie presne medzi lopatkami, na chrbtici, ukazuje na headovú zónu žalúdka. V tomto prípade je nutné vyšetriť palpačne oblasť žalúdka a reflexné miesta, kam sa porucha žalúdka prejavuje: Th4-6, Chapmanové body, trigger pointy. Pacienta však môže pri poruche žalúdka bolieť len chronicky hlava. Pri vyšetrení nachádzame blokády hornej krčnej chrbtice spolu s trigger pointmi vo svaloch krátke extenzori šije, semispinalis capitis, splenius capitis, sternocleidomastoideus a digastricus. Poruchy v uvedených štruktúrach sa prezentujú bolesťou do oblasti hlavy. Tieto zmeny sú spôsobené zmenou postury a skrátenia central tendon.
No a prečo pacienta nemusí nič bolieť, hoci pri vyšetrení nachádzame funkčné poruchy, teda zmenu napätia svalstva, mäkkého tkaniva, kĺbne blokády, zmeny prekrvenia, postury, teda viscerálny vzorec? Nutné je si uvedomiť, že telo má obrovskú schopnosť kompenzácie. Vie sa danej situácií prispôsobiť jak zmenou postury, tak zmenou napätia tkanív či biochémie. Dlhú dobu nemusí pacient mať žiadny väčší alebo vážny problém, len menšie ako občasný reflux, dyspepsiu, nafúknutie brucha, menší apetít, obstipáciu, bolesti hrudnej či krčnej chrbtice, ramena, stuhnutosť trupu atď. Častokrát sa takýto pacient dostane do ambulancie fyzioterapeuta náhodou či pre niečo úplne iné. Fyzioterapeut z vyšetrenia a odhalenia visceralného vzorca by sa mal detailnejšie zamerať na anamnézu a funkčné vyšetrenie, odhaliť prvé malé náznaky spomenuté vyššie a informovať pacienta, že žalúdok "má problém". Pretože potom môže byť prvým prejavom napr. žalúdočný vred. Našťastie sa väčšina pacientov dostane k nám včas a funkčné poruchy žalúdka môžeme liečiť veľmi efektívne. Správne vedená fyzioterapia má efektivitu medzi 80-90%.
Prečítajte si tiež: Význam ergoterapie pre seniorov
Rameno je jedným z najčastejších dôvodov, prečo pacienti vyhľadávajú fyzioterapeuta. Častokrát je však bolesť ramena len prejavom problému v inej časti tela. Kurz Komplexný prístup v terapii ramenného pletenca, ktorý patrí do konceptu PhDr. Petra Bitnara, sa zameriava na odhalenie príčiny bolesti ramena.
Je pôvod bolesti z kĺbnej blokády C, Th, rebier, Th/L, L/S? Alebo z trigger pointu a ak áno, tak z ktorého? Alebo bolesť je prejavom dráždenia nervu, zápalu, nádoru, ortopedického problému - artróza, impingement, burzitída, zamrznuté rameno, tendinitída, SLAP lézia, poškodené labrum, ruptúra svalu rotátorovej manžety,…? Alebo je bolesť pôvodu visceralného, teda porucha orgánu sa prejaví ako bolesť ramena? A ktoré orgány sa typicky prejavujú ako bolesti ramena a kedy na ne myslíme? Alebo bolesť má pôvod v zmene postavenia panvy?
Akú úlohu hrá clavicula, ruka, prsty, zápästie, lakeť, hlavička radia či lopatka u bolestí ramena? Ktoré neurologické poruchy začínajú ako bolesti ramena?
Ako vidíte, jednoduchý kĺb, ale veľmi zložitá diagnostika. Rameno je teda jedným z najčastejších príčin, prečo pacient vyhľadá fyzioterapeuta. Častokrát je len vrchol ľadovca- problém je v inej časti tela, ale pacienta bolí rameno.
Kurz Komplexná terapia trigger pointov a globálna recipročná svalová inhibícia patrí do konceptu PhDr. Petra Bitnara, PhD. Techniky použité k uvoľneniu hypertonického svalu a TrPs využívajú polôh z vývojovej kineziológie a princípu recipročnej inhibície.
Trigger point nie je len nejaký bod vo svale, ale veľmi významný informátor terapeuta o zmenách v pohybovom systéme. Má veľmi silnú neurofyziologickú zložku a prepojenie s mozgom. Každý Trigger point má niekde kolegu, je v reťazci. Pre efektívne uvoľnenie aktívneho trigger pointu musíme patologický svalový reťazec nájsť, zaktivovať antagonistický a pomocou recipročnej inhibície uvoľniť aktívny trigger point. K tomu bol vytvorený tento kurz a koncept.
Keďže trigger point je neurofyziologicky komplexný a patofyziologicky významný zdroj nocicepcie, je dôležité rozumieť mu a pracovať s ním komplexne. A presne o tom náš kurz je. Preto sme sa rozhodli kurz rozšíriť až na 4 DNI -2.časti - 1.časť - dolný kvadrant, 2.časť - horný kvadrant). Naučíte sa rozumieť a pracovať až s 25 svalmi !!!
Teoretická časť 1.časti (ako online webinár) je zameraná na vysvetlenie, čo to trigger point je z neurofyziologického dôvodu, patofyziologicky, ako sa trigger point prezentuje typicky a atypicky, aké sú príčiny vzniku trigger pointu a čo ho môže aktivovať, reťazenie trigger pointov, ako poznať, ktorý svalový reťazec je dysfunkčný a kde je ďalší trigger point, čo sledujeme počas terapie, ako rozpoznať trigger point naviazaný na vážnu poruchu - nádor, zápal, interná porucha, princíp recipročnej inhibície
Praktická časť je zameraná hlavne na praktický nácvik terapie trigger pointov, ale aj teoretické doplnenie o každom svale. U každého svalu sa dozviete, ako je zapojený do svalových reťazcov, ako sa prejavuje dysfunkcia, ako ovplyvňuje vzdialené časti tela, vyžarovanie bolesti a typické sťažnosti pacientov. Dozviete sa, ktoré kĺbne blokády, viscerálne poruchy, štrukturálne poruchy a iné dysfunkcie sú typicky spojené s trps v danom svale. U polôh a vysvetlíme, prečo práve danú polohu používame, ako správne pacienta nastaviť a čo chceme pod rukami cítiť.
Viac palpácie, tréningu, svalového reťazenia, vysvetlenia súvislosti. Aby sme mali viac času na praktikum, teoretické podklady ku konkrétnym trigger pointom a konkrétnym svalom dostanete vytlačené a popísané (prezentácia samozrejme takisto). Tým ušetríme čas a budeme sa viac venovať praktickým ukážkam, kombináciám terapie - mobilizácie/manipulácie, viscerálna terapia, terapia trigger pointov - ako to spolu súvisí a prečo.
V teoretickej časti 2.časti kurzu ( 13.6.-14.6.2026) sa pozrieme na trigger point o niečo hlbšie z pohľadu neurofyziológie a jeho vplyv na mozog. Preberané okruhy v tejto časti sú:
Komplexne sa pozrieme na to, ako pracovať s trigger pointom v rámci postury s vysvetlením z pohľadu neurofyziológie a vývojovej kineziológie. Kurz je prepletení informáciami z neurológie, internej medicíny, ortopédie a ďalšími obormi. Kurz je palpačne a informačne veľmi komprehensívny, podáva komplexný pohľad na bolesti z myofascialného syndrómu. Lektor ku každému príde a pomôže Vám, aby ste pod rukami cítili to, čo cítiť máte. Z kurzu odchádzate s pocitom, že ste sa danú techniku naučili a viete, ako ju použiť. Všetky polohy a informácie prezentované v kurze sú komunikované s PhDr.
V súvislosti s panvovým dňom ma napadá známa fráza o tajomnej pani Colombovej, o ktorej síce „každý počul, ale nikto ju nikdy nevidel“. O panvovom dni každý hovorí, ale málokto presne vie, o čo vlastne ide.
Ako panvové dno označujeme skupinu svalov a väzov v tzv. malej panvi, ktorých vzájomné prepojenie má lievikovitý tvar a ktoré zabezpečuje mechanickú oporu pre okolité orgány.
Krchová (2021) popisuje panvové dno ako hojdaciu sieť zavesenú v našej panvi, ktorá sa napína od lonovej kosti až ku kostrči, má 3 vrstvy a patrí do nej aj kruhové zvierače močovej trubice a konečníka.
Latinsky sa panvové dno nazýva diaphragma pelvis. To by sme mohli tiež preložiť ako panvová bránica. Zaujímavosťou je, že v tele máme celkom 4 bránice (diaphragmy), ktoré spolu funkčne úzko súvisia - diaphragma oris (spodná časť ústnej dutiny), diaphragma (‚hlavná“ bránica medzi brušnou a hrudnou dutinou), diphragma pelvis a diaphragma urogenitale. Posledne menovanú môžeme nazvať ako bránicu močopohlavnú a má vplyv najmä na vylučovanie moču (resp. má úlohu pri inkontinencii), väčšina autorov ju uvádza ako súčasť panvového dna.
Panva je rozdelená na veľkú (pelvis major) a malú panvu (pelvis minor). Oblasť veľkej panvy vytvára spodinu brušnej dutiny. Malá panva vymedzuje valcovitý priestor panvovej dutiny. Ako už bolo uvedené vyššie, panvové dno sa nachádza v tzv. malej panvy (mp), tj dolnej časti panvy obsahujúcej orgány močového a pohlavného ústrojenstva a konečník spolu s príslušnými cievami a nervami. V zadnej časti je malá panva ohraničená krížovou kosťou a kostrčou, zo strán dolnou časťou kosti bedrovej, vpredu najmä kostí sedacou a lonovou. Na spodine je ohraničená hrádzou. V malej panve je uložený konečník, močový mechúr a pohlavné orgány. Rozmery malej panvy sú dôležité z hľadiska pôrodníctva.
Panvové dno (diphragma pelvis) je tvorené dvoma hlavnými svalmi - zdvíhačom konečníka (musculus levator ani) a kostrčovým svalom (m. coccygeus). Ďalšími svalmi, ktoré väčšina autorov radí k panvovému dnu, je skupina močopohlavnej bránice a zvieračov. Mnoho autorov k panvovému dnu tiež priraďuje hruškovitý sval (m. piriformis) a vnútorné upchávajúci sval (m. obturatorius internus). Tieto svaly sú v oblasti zadku (rotujú stehenné kosti zvonka) a priradenie týchto svalov k panvovému dnu poukazuje na funkčnú (aj anatomickú) blízkosť medzi zadkom a panvovým dnom. Svaly panvového dna sú doplnené o dve svalové poviazky, blany (fascie). Tie zaisťujú ďalšiu podporu orgánov v malej panve a privádzajú sem cievy a nervy.
Svaly panvového dna sú neoddeliteľnou súčasťou tzv. hlbokého stabilizačného systému chrbtice (zjednodušene core), ktorý má za úlohu vytvárať vnútrobrušný tlak a stabilizovať chrbticu. Ďalšími svalovými „spoluhráčmi“ pri tejto funkcii sú bránice, brušné a chrbtové svaly pozdĺž chrbtice. Nutná je vyvážená súhra medzi týmito svalmi, odborne hovoríme o ko-kontrakcii.
Skúsený fyzioterapeut už aspektne (pohľadom) dokáže z tvaru zadku odhaliť prípadnú dysfunkciu panvového dna. Poděbradská (2018) uvádza ako optimálny tvar zadku zadok sférické - okrúhle.
Príznaky povoleného panvového dna sú pestré. Únik moču a stolice (inkontinencia) a pokles orgánov malej panvy, zápcha, bolestivý pohlavný styk (dyspareunia), erektilná dysfunkcia, bolesti v oblasti kostrče a panvy, bolesti chrbta a bedier.
Pre vyšetrenie kondície a schopnosti zapojenia panvového dna sa s úspechom využíva schéma PERFECT. Pri ňom fyzioterapeutka/lekárka určuje vaginálne (per vaginam) alebo cez konečník (per rectum) silu stlačenia (P-power), výdrž (E-endurance), opakovanie (R-repetition), rýchlosť kontrakcie (S-speed), zdvih ( E-elevation), svalovú súhru s priečnym brušným svalom (C- co-contraction) a časový sled zapojenia pri kašli a tlaku (T-timing).
tags: #visceralna #rehabilitacia #petr #bitnar #skusenosti