Kvalifikačné Predpoklady Sociálneho Terapeuta: Cesta k Profesionálnej Excelentnosti

Úvod

Sociálna práca sa neustále vyvíja a v súčasnosti kladie dôraz na zabezpečovanie sociálnych práv občanov v súlade s platnou legislatívou. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní týchto práv pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc. Preto je nevyhnutné, aby spĺňali kvalifikačné predpoklady, mali adekvátne pracovné zručnosti a boli zdatní v používaní metód a techník sociálnej práce. Ich konanie, rady a rozhodnutia majú významný dopad na životnú situáciu občanov, ktorí potrebujú pomoc. Jednou z často využívaných pomocných techník v sociálnej práci je socioterapia.

Čo je Socioterapia?

Socioterapia je terapia sociálnych vzťahov, ktorej cieľom je obnova, ozdravenie, eliminácia alebo zmiernenie nepriaznivého sociálneho stavu klienta sociálnej práce. Využíva poznatky z rôznych disciplín, ako sú sociálna práca, psychoterapia, psychológia, špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, právo, sociológia a medicína. Socioterapeutické postupy zahŕňajú všetky cieľové skupiny a sú prispôsobené individuálnym potrebám klienta.

Socioterapia predstavuje synergické pôsobenie intervencií, ktoré majú za cieľ zabezpečiť funkčnosť sociálnych vzťahov. Socioterapeut pomáha klientovi definovať sociálny problém, identifikovať prekážky a navrhuje spôsoby ich eliminácie v spolupráci s ďalšími účastníkmi sociálneho systému.

Etický Kódex Socioterapeuta

Práca socioterapeuta sa riadi prísnym etickým kódexom, ktorý zabezpečuje ochranu klienta a profesionálny prístup. Medzi základné princípy patrí:

• Akceptovanie hodnôt a potrieb klienta.
• Využívanie autority a zodpovednosti len v prospech klienta.
• Odmietanie sexuálneho kontaktu s klientom.
• Ústretový prístup a vyhýbanie sa agresivite.
• Zákaz obchodných transakcií s klientom a prijímania darov.
• Odporučenie iného socioterapeuta v prípade nezhody.
• Dodržiavanie mlčanlivosti o informáciách získaných od klienta.
• Informovanie klienta o spolupráci s ďalšími odborníkmi.
• Spolupráca s ďalšími odborníkmi v prospech klienta.

Socioterapia v Kontexte Sociálnej Politiky a Vzdelávania

Socioterapia je realizovaná v súlade s možnosťami sociálnej politiky štátu. Kompetencie socioterapeuta presahujú rámec individuálneho klienta a dotýkajú sa jeho sociálneho prostredia. Na Slovensku je možné získať kvalifikáciu socioterapeuta absolvovaním akreditovaného výcviku.

Prečítajte si tiež: Kto sa môže stať sociálnym pracovníkom v obci?

Absolventi sociálnej práce a humanitných odborov sa v praxi často stretávajú s neistotou pri práci s rôznymi typmi klientov. Socioterapia poskytuje odborníkom oporu pri pochopení klientovho problému, správania a prežívania. Pomáha im rozlišovať a diagnostikovať možné reakcie na záťažové situácie v živote klienta.

Socioterapia sa realizuje individuálne aj skupinovo. Výcvik zahŕňa témy ako využitie socioterapie v pomáhajúcich profesiách, práca so skupinou a skupinovou dynamikou, socioterapeutické intervencie a postupy, a osobnosť socioterapeuta. Cieľovou skupinou vzdelávania sú pracovníci v sociálnej oblasti, zamestnanci zariadení sociálnych služieb, neštátnych sociálnych subjektov, občianskych združení, samospráv a jednotlivci pracujúci so skupinami klientov s rôznymi sociálnymi problémami.

Vzhľadom na náročnosť socioterapeutickej techniky a potrebu teoretického základu práce so skupinou je potrebné, aby frekventanti vzdelávacieho programu mali minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania humanitného smeru (sociálna práca, psychológia, špeciálna a liečebná pedagogika). Status socioterapeuta môžu získať až po ukončení druhého stupňa vysokoškolského vzdelania v týchto odboroch.

Socioterapia v Legislatíve a Praxi

Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. sa zameriava na sociálnu pomoc a integráciu občana do spoločnosti, ale priamo nespomína termíny socioterapia ani socioterapeut. Socioterapia sa zameriava na vzťah medzi klientom a socioterapeutom a kladie dôraz na potreby klienta a jeho prostredia. Cieľom sociálnej rehabilitácie prijímateľov sociálnej služby (PSS) je rozvoj sociálnych kompetencií, t.j. obnova sociálnych a pracovných zručností, získanie schopností stratených či oslabených postihnutím.

Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností PSS sa realizuje viacerými spôsobmi, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Pracovné podmienky v Brezne

• Komunita - komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti a aktivitami.
• Arteterapia - ide o vyjadrenie myšlienok neverbálnymi cestami, vyjadrenie pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia.
• Ošetrovateľská rehabilitácia - delegované sestry poskytujú ošetrovateľskú liečebnú telesnú výchovu (LTV), fyzikálnu terapiu za účelom zachovania optimálneho stavu PSS.

Prostriedky sociálnej rehabilitácie zahŕňajú sebestačnosť, mobilitu (schopnosť presunov), lokomóciu (schopnosť chôdze, schody, schopnosť nastupovať a vystupovať z vozidiel hromadnej dopravy), komunikáciu, sociálnu adaptabilitu. Odbornú činnosť Sociálna rehabilitácia vykonávajú sociálni pracovníci, kľúčoví pracovníci, delegovaný ošetrovateľský personál a pracovní terapeuti.

V zmysle zákona o sociálnych službách je možné poskytovať v ZSS v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, a to prácou so skupinou v priestoroch podľa zamerania pracovných činností.

Pracovnú terapiu PSS vykonáva dobrovoľne a pod vedením sociálneho pracovníka a pracovného terapeuta, ktorý zodpovedá za jeho bezpečnosť počas pracovnej terapie. Dielňu a priestory na výkon pracovnej terapie zabezpečuje ZSS.

Sociálny Pracovník vs. Sociálny Terapeut: Rozdiely vo Vzdelaní a Zameraní

Sociálna práca je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a špecifické zručnosti. V rámci nej existujú rôzne profesie, medzi ktoré patria sociálny pracovník a sociálny terapeut. Hoci sa tieto dve pozície často zamieňajú, majú odlišné zameranie, kompetencie a požiadavky na vzdelanie.

Sociálna Práca a Legislatíva na Slovensku

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg - kvalifikačné predpoklady

Kvalifikačné Predpoklady pre Sociálnu Prácu

Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:

• Sociálny pracovník: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
• Asistent sociálnej práce: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Sociálny Pracovník: Vzdelanie, Zručnosti a Kompetencie

Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je kvalifikovaný na poskytovanie komplexnej sociálnej práce. Ich vzdelanie im umožňuje vykonávať širokú škálu činností, vrátane:

• Odborné poradenstvo: Poskytovanie odborného poradenstva v oblasti dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok a poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
• Rozhodovanie v správnom konaní: Získavanie a spracovávanie podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií. Vydávanie rozhodnutí v správnom konaní v prvom stupni, overovanie skutočností potrebných na posúdenie nároku na výplatu sociálnych dávok a vykonávanie kontrolnej činnosti hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok.
• Spolupráca s inštitúciami: Úzka spolupráca so zahraničnými inštitúciami vo veci rodinných dávok a príspevkov poskytovaných podľa koordinačných nariadení EÚ, so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami.
• Kontrolná činnosť: Sledovanie hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok, vykonávanie kontrol poskytovaných služieb, vrátane kontrol priamo v teréne.
• Administratívne činnosti: Spracovávanie, resp. vybavovanie korešpondencie a jej evidencia, vedenie požadovanej prevádzkovej dokumentácie, agend, evidencie, štatistík a pod., zabezpečovanie, príprava a zostavovanie podkladov, vzorov a pod.

Sociálny Terapeut: Špecializácia a Terapeutické Prístupy

Zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na poskytovanie sociálnej pomoci a poradenstva, sociálny terapeut sa špecializuje na poskytovanie terapeutickej intervencie jednotlivcom, rodinám a skupinám s cieľom zlepšiť ich psychické zdravie a sociálne fungovanie.

Vzdelanie a Špecializácia

Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:

• Špecializačné vzdelávacie programy: Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
• Psychoterapeutický výcvik: Absolvovanie komplexného psychoterapeutického výcviku v uznávanom terapeutickom smere (napr. kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia).
• Supervízia: Pravidelná supervízia s skúseným psychoterapeutom, aby sa zabezpečila kvalita poskytovanej terapie a etické štandardy.

Terapeutické Prístupy

Sociálni terapeuti využívajú rôzne terapeutické prístupy a techniky, aby pomohli klientom riešiť ich problémy.

Špecifiká Sociálnej Práce v Zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve má za cieľ poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napr. týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách atď.

Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Pomoc sociálneho pracovníka máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.). Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme však nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.

Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.

Kvalifikačné Predpoklady pre Výkon Sociálnej Práce

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

• vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, v odbore sociálna práca,
• praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.

Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď.

Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.

Osobnostné Predpoklady pre Výkon Sociálnej Práce

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu.

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník.

Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• kvalitného vzdelania,
• sociálneho rozhľadu,
• integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí),
• profesionálnych predpokladov a schopností,
• schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Etapy Práce Sociálneho Pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Sú to:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci.
4. Intervencia a sociálna pomoc.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov).

Prvý Kontakt s Pacientom

Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť.

Stanovenie Sociálnej Diagnózy

Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu:

• kľúčové informácie o sociálnom probléme,
• od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky,
• správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch,
• informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu,
• obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti.

Návrh Riešenia a Plán Sociálnej Pomoci

V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, pričom treba brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať.

Intervencia a Sociálna Pomoc

Poznáme dva druhy intervencií:

• Bežná intervencia: je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
• Krízová intervencia: je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.

Ukončenie Spolupráce

Zahŕňa kontrolu účinnosti použitých metód SP, bilancovanie (úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému), ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí, aktívne sa podieľa na „oživení“ takéhoto zariadenia, pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná, pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii, vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje, motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.

Pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych pracovníkov je opodstatnená, keďže práca SP v zdravotníctve má široký záber. Podstatné je však, ako je pozícia sociálneho pracovníka vnímaná jednak zdravotníckymi pracovníkmi a aj samotnými klientmi - pacientmi.

Základné Princípy Etiky Sociálneho Pracovníka

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady.

• Prospešnosť (beneficiencia): predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť
• Autonómia (svojbytnosť): rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia.

Etické Požiadavky na Zdravotnícky Personál

• Telesne a duševne zdravý
• Odborne a osobnostne zdatný:
  • Odborná úroveň - vedomosti
  • Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným
  • Empatia - schopnosť vcítiť sa do problémov iných
  • Solidárnosť
  • Svedomie
  • Sebavedomie
  • Komunikatívnosť - vzbudzuje dôveru
  • Sympatia - celkový zjav, oblečenie, správanie sa atď.
  • Stavovské cnosti - bezúhonnosť, česť, mlčanlivosť, pravdovravnosť, poctivosť, ochota, usilovnosť, nezištnosť, veľkorysosť, dochvíľnosť, trpezlivosť, vľúdnosť, obetavosť.

Uplatňovaním sociálnej práce v praxi poskytujú zdravotnícki pracovníci účinný nástroj k zvládaniu komplexnej problematiky zdravia a choroby. Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní.

Zákon o Sociálnej Práci a Slovenská Komora Sociálnych Pracovníkov

Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené aj historickým vývinom krajiny vplyvom sociálno - politických zmien, ktoré datujeme rokom 1989. Následne so zmenami aj v hospodárskej a sociálnej oblasti sa veľmi dynamicky vyvíja sociálna práca najprv ako praktická činnosť a neskôr v priebehu rokov 1992 - 1996 aj ako samostatný študijný odbor na úrovni vysokoškolského vzdelávania.

Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí rodiny (ďalej len zákon o sociálnej práci) neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne.

Hlavným cieľom zákona bolo podľa predkladateľov zákona, ako aj členov expertnej skupiny podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákonom sa vytvoril predpoklad pozitívneho kvalitatívneho vplyvu na všetky klientske skupiny sociálnej práce a na prístup vykonávateľov sociálnej práce k službám, ktoré bude pre nich zabezpečovať komora.

V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce.

Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce sa na Slovensku dlhodobo vyžaduje získanie vysokoškolského vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre asistenta sociálnej práce a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre sociálneho pracovníka.

Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Dôležité je, že samostatná činnosť pri výkone povolania sociálny pracovník bola vyňatá zo živnostenských činností a nevzťahuje sa na ňu živnostenský zákon. Podlieha zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory.

Tento cieľ naplnil práve nový zákon o sociálnej práci, ktorým sa zriaďuje „komora ako profesijná organizácia združujúca sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce“. Členmi komory môžu byť fyzické osoby odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, musia sociálnu prácu reálne vykonávať a o členstvo formálne požiadať.

tags: #kvalifikačné #predpoklady #sociálny #terapeut