
Problematika týrania zvierat je v súčasnosti čoraz častejšie spájaná s mladou generáciou. Spôsobovanie bolesti či útrap zvieratám svedčí nielen o nedostatku empatie u jednotlivcov, ale často je odrazom sociálneho prostredia, v ktorom jednotlivec vyrastá, prípadne prostredia, v ktorom sa s nepriaznivým zaobchádzaním so zvieraťom už stretol. Zanedbanie starostlivosti o zvieratá je, naopak, skôr problémom tzv. staršej generácie, ktorá zviera často považuje za určitú menejcennú bytosť, ktorá má slúžiť človeku a jeho aktuálnym potrebám.
Nazeranie spoločnosti na postavenie zvierat v podmienkach Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“) sa zmenilo až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 184/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. dňa 1. septembra 2018. Týmto dňom sa totiž zvieratá prestali považovať za hnuteľnú vec a začali sa považovať za živé cítiace bytosti.
Najpresnejšiu legálnu definíciu pojmu „živé zviera“ obsahuje Občiansky zákonník v ustanovení § 119 ods. 3, v zmysle ktorého: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.“ Predmetom právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov či zodpovednostných vzťahov pri spôsobení škody na zvierati, resp. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 288/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „novela TZ“) došlo k systematickému zaradeniu trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera medzi trestné činy proti životnému prostrediu upravených v šiestej hlave osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej ako „TZ“). Pri posudzovaní trestného činu týrania zvierat a trestného činu zanedbania starostlivosti o zviera je nevyhnutné zohľadniť nielen samotné konanie páchateľa, ale aj následky takého konania a na fyzický a psychický stav zvieraťa. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dôsledne vyhodnocovať každý podnet a zabezpečiť, aby konanie, ktoré hrubo narúša základné princípy ochrany živých tvorov, nezostalo bez následkov.
Pojem „týranie zvierat“ nie je v našom právnom poriadku legálne definovaným pojmom, odborná literatúra však uvádza, že týraním zvierat sa všeobecne rozumie „určitý spôsob zlého zaobchádzania so zvieraťom ako so živou bytosťou, ktoré mu spôsobuje nejaké útrapy a bolesť" Púry, F. § 302 [Týrání zvířat]. In: Šámal, P. a kol. Trestní zákoník. 3. vydání. Praha: C. H. Beck, 2023, s. 3874. Pojem týranie zvierat však zahŕňa množstvo spôsobov, ktorým človek spôsobuje zvieraťu útrapy a bolesť či už svojím aktívnym konaním, alebo pasívnym konaním, tzn. Základná skutková podstata trestného činu týrania zvierat podľa § 305a ods. Podľa písm. a) je nevyhnutné, aby páchateľ tohto trestného činu bol už za obdobné konanie (skutok) v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý buď podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „priestupkový zákon“), alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „TP“). Prechádzajúce postihnutie alebo odsúdenie sa nevyžaduje, ak páchateľ svojím konaním naplní skutkovú podstatu podľa písm. b) alebo podľa písm.
Týranie zvierat má mnoho podôb. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Dňa 16.03.2023 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Cieľom zákona je predovšetkým upraviť trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré usmrtia spoločenské zviera - psa a mačku za účelom ich ďalšieho spracovania a získania produktov z nich, najmä mäsa, masti, kože, kožušiny a pod., a to v prípadoch, kedy neboli splnené zákonné dôvody k usmrteniu zvieraťa podľa § 22 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Tento zákon reaguje na zistenia orgánov činných v trestnom konaní, kedy v súčasnosti právna úprava Trestného zákona síce umožňuje trestne stíhať páchateľa za týranie, resp. utýranie zvieraťa, nerieši však prípady, kedy páchateľ s protiprávne usmrteným spoločenským zvieraťom (psom a mačkou) ďalej nakladá, a to na účely spracovania jeho ostatkov. Takéto konanie je nežiadúci jav, ktorý musí byť eliminovaný, no v súčasnosti ho z trestnoprávneho hľadiska nie je možné, bez splnenia ďalších znakov skutkovej podstaty, podradiť pod trestný čin Týrania zvierat v zmysle ust. Takéto konanie sa posudzuje „len“ ako podozrenie z priestupku podľa § 48 ods. 5 písm. p) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov - z porušenia zákazu týrania zvieraťa v zmysle § 22 ods. 2 tohto zákona, čo nie je možné považovať za stav postačujúci. Na základe vyššie uvedeného sa preto dopĺňa do Trestného zákona nová skutková podstata trestného činu „Usmrtenie spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu“ (ako § 305aa), ktoré reflektuje práve na situáciu, kedy je spoločenské zviera, ktorým sa rozumie pes alebo mačka, bez primeraného dôvodu usmrtené za účelom jeho ďalšieho spracovania alebo získania produktov z neho, pričom primerané dôvody na usmrtenie zvieraťa ustanovuje § 22 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z. Zákona v jeho ďalšej časti reaguje aj na potrebu zabezpečenia zvýšenej trestnoprávnej ochrany zvierat, ktoré sú používané na liečebné, športové alebo rekreačné účely. Odhliadnuc od toho, že v právnom poriadku Slovenskej republiky má zviera postavenie živého tvora, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami, vyššiu právnu ochranu je mu dôvodné poskytovať najmä vtedy, ak plní také úlohy, ktoré slúžia na duševný rozvoj človeka. Z praxe možno poukázať na aktivity, kde sa ľudia v súčinnosti so zvieraťom, najmä psom, mačkou, či koňom, venujú rôznym aktivitám, napr. Majúc na zreteli túto skutočnosť sa preto dopĺňa do ust. § 305a ods. 2 písm. c) Trestného zákona, v rámci kvalifikačných pojmov, aj znak spáchania činu na zvierati používanom na liečebné, športové alebo rekreačné účely, nakoľko je zrejmý záujem spoločnosti na zvýšenej ochrane zvierat využívaných na tieto konkrétne účely, a to pred ich prípadným týraním, resp. Mgr.
Právnička, aktivistka a autorka účinnej novely Trestného zákona, ktorá sprísnila tresty za týranie zvierat, Zuzana Stanová, je známa ako odborníčka na trestné právo v oblasti ochrany zvierat. S tímom neštátnej inštitúcie Zvierací ombudsman poskytuje cez podujatie s názvom Nájdite sa dočasný či trvalý domov opusteným zvieratkám.Dlhodobo sa angažuje v presadzovaní systémových a legislatívnych zmien, ktoré by v praxi znížili krutosti páchané na zvieratách. Vďaka svojej činnosti bola nominovaná na cenu Krištáľové krídlo za rok 2022 v kategórii Filantropia. Slávnostný galavečer sa uskutočnil už 4. mája.
Zvierací ombudsman je občianska iniciatíva, ktorá patrí pod dve občianske združenia. Jedným z nich je Aliancia združení na ochranu zvierat, ktorá združuje útulky. V iniciatíve pôsobia právnici a ľudia s inou odbornosťou, napr. veterina.
Cieľom Zvieracieho ombudsmana je:
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku