Legislatíva sociálnej starostlivosti o zdravotne postihnutých na Slovensku

Takmer každý šiesty obyvateľ EÚ nad 15 rokov žije s nejakou formou zdravotného postihnutia a so starnutím populácie bude počet týchto ľudí narastať. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európskej únii, je problematika zdravotného postihnutia dôležitou súčasťou sociálnej politiky. Táto oblasť sa zameriava na zabezpečenie rovných príležitostí, autonómie a spravodlivého zaobchádzania pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na zlepšenie ich životných podmienok. Slovenská republika sa zaväzuje zabezpečovať rovnaké príležitosti a plnohodnotné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života. Štát prijíma rôzne opatrenia na podporu a kompenzáciu znevýhodnení, s ktorými sa títo občania stretávajú.

Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia

V EÚ existuje spoločná stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia, prijatá v roku 2010 ako hlavný nástroj na vykonávanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý je právne záväzným dokumentom o ľudských právach. Hlavným cieľom tejto stratégie je vytvoriť Európu bez bariér. Europoslanci pre osoby so zdravotným postihnutím požadujú spravodlivé zaobchádzanie, autonómiu a prijatie opatrení, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné podmienky.

Definícia zdravotného postihnutia

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Termín zdravotné postihnutie zahŕňa veľké množstvo rôznych funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii vo všetkých krajinách na svete. Ľudia môžu byť postihnutí telesnou, duševnou alebo zmyslovou chybou, poruchou zdravia alebo duševnou poruchou. Takéto chyby, poruchy alebo choroby môžu mať trvalú, alebo prechodnú črtu. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia predstavujú viaceré druhy postihnutia naraz. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sociálne aspekty zdravotného postihnutia

Zaradiť sa do spoločnosti je pre postihnutých ľudí veľmi ťažké, často čelia diskriminácii, predsudkom a stretávajú sa s rozličnými bariérami. Termínom handicap označujeme stratu alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Označuje sa ním nezhoda medzi osobou s postihnutím a prostredím. Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti (šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie ap.), ktoré zdravotne postihnutým osobám bránia, aby ich využívali vo svoj prospech za rovnakých podmienok. Handicap má teda sociálnu dimenziu, predstavuje sociálne dôsledky pre vonkajšie životné podmienky postihnutého:

• materiálne podmienky života ľudí (podmienky pracovnej činnosti, spôsob stravovania, bývania, podmienky pre kultúrne, športové vyžitie sa ap.)
• celospoločenské vzťahy a vzťahy v skupinách, v ktorých ľudia žijú, ako rodina, pracovisko ap.

Problémy, s ktorými sa zdravotne handicapovaní ľudia a ich okolie stretávajú, by sme mohli zaradiť do týchto kategórií: prostredie s fyzickými bariérami, zdravotnícka starostlivosť, prístup ku vzdelaniu, pracovné uplatnenie, poskytovanie sociálnych služieb, kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre ZŤP v nezamestnanosti

Princípy sociálnej politiky voči osobám so zdravotným postihnutím

Pri úvahách o prístupe k riešeniu problémov zdravotne handicapovaných ľudí je dôležité poznanie a pochopenie ich potrieb. Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Z hľadiska sociálnej politiky má spoločnosť možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov. Jednak sú to vyjadrenia samotných postihnutých ľudí, ale zároveň sú to tiež vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú ako profesionálni pracovníci, dobrovoľníci v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Širšie medzinárodné spoločenstvá prijímajú pravidlá normalizácie, humanizácie, štandardizácie, aby rozdielnosti prístupov k napĺňaniu týchto potrieb v rámci sveta boli postupne vyrovnávané. Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO).

Základné princípy, ktorými by sa mala riadiť sociálna politika voči osobám so zdravotným postihnutím:

• Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť.
• Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
• Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.
• Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Legislatíva na Slovensku

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (bol dvakrát novelizovaný), ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom podpory z verejných prostriedkov v rámci systému sociálnej pomoci je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, a tým podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.

Medzi formy sociálnej pomoci patria:

• Prepravná služba vozidlom špeciálne upraveným aj na transport osôb na vozíkoch.
• Opatrovateľská služba, poskytovaná v byte osoby so zdravotným postihnutím.
• Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

Občanovi sa môžu kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny, výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky pomôcky, či osobného vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Príspevky na zvýšené výdavky sa občanovi poskytujú len vtedy, ak jeho príjem nepresahuje trojnásobok životného minima. Pri výpočte výšky peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťuje aj príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných. V súlade s celosvetovým trendom zákon vytvára podmienky na uplatňovanie inštitútu osobného asistenta. Poskytuje základ pre tzv. nezávislý život aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Skúsenosti s uplatňovaním zákona o sociálnej pomoci aj po jeho druhej novelizácii ukázali, že jeho príprava bola nedostatočná. Ide o problémy zdĺhavého vybavovania požiadaviek, či príliš širokej definície sociálneho poradenstva, v ktorej sa nivelizujú rozdiely medzi poradenskou a posudkovou činnosťou.

Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a aj v novele stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. Určuje sa nimi povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu (architektonické bariéry), orientáciu a dostupnosť informácií (napr. úprava tlačovín vo forme zrozumiteľnej pre osoby so zrakovým postihnutím) či komunikáciu (napr. svetelná signalizácia pre nepočujúcich). Väčšina novopostavených budov i cestných komunikácií už rešpektuje pravidlá bezbariérovosti. Napriek tomu sa aj dnes stavajú budovy, ktoré tieto kritériá nespĺňajú, čo poukazuje na chýbajúci kontrolný a sankčný mechanizmus, ktorý by tomu zabránil.

Prečítajte si tiež: Slovenské právo a chránené dielne

Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania vychádza pri uplatňovaní vzdelávacích práv každého dieťaťa z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Terminologické vymedzenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ustanovuje zákon č. 229/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon. Zatiaľ čo sústava základného vzdelávania na požiadavky zdravotne handicapovaných reaguje pomerne pružne, pomerne veľa problémov je potrebné riešiť v oblasti pokračujúceho stredného a najmä vysokoškolského vzdelávania. Najväčším problémom sú bariéry, nedostatok kompenzačných a didaktických pomôcok, nedostatočná príprava pedagógov. Určitý posun v oblasti vysokých škôl nastáva aj vďaka programom EÚ, ako sú Tempus, Leonardo da Vinci. Dlhodobejšie otvorenými otázkami vzdelávania v špeciálnych školách pre zdravotne postihnuté deti, ako vyplýva z obsahu podkladovej správy Ministerstva školstva SR, zostáva spravidla nevyhnutnosť pobytu dieťaťa mimo rodiny v internátnom zariadení, a to počnúc od začatia povinnej školskej dochádzky. Napriek rastu záujmu o integrované vzdelávanie, zostáva zatiaľ stále na dobrej vôli školy. Legislatívna zmena, ktorá by ukladala povinnosť zaviesť integrované vyučovanie a tým aj povinnosť vytvoriť materiálne a personálne podmienky na jeho realizáciu, by zrejme napomohla k razantnejšiemu presadzovaniu týchto záujmov. Chýba tiež kvalifikovaný poradenský a terapeutický servis pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi, ktorý zatiaľ vykonáva len Detské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ďalšie zákony, ktoré upravujú oblasť zdravotnej starostlivosti a kompenzácií:

• Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Bol zásadne zmenený zákonom č. 3/2000 Z. z. Definuje iba podmienky poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, resp. na rehabilitáciu na základe zdravotného poistenia.
• Zákon č. 273/1994 Z. z.

Existujú viaceré možnosti, ako získať pomôcky na kompenzáciu zdravotného handicapu, ako sú napr. vozíčky, barly, načúvacie zariadenia ap.:

• bezplatne alebo za čiastočnú úhradu prostredníctvom zdravotnej poisťovne,
• zakúpením z príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci,
• pomocou sponzorských príspevkov od právnických alebo fyzických osôb.

Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, garantovaná Ústavou SR, je často obmedzovaná existenciou fyzických bariér v zdravotníckych zariadeniach, sťaženým prístupom nevidiacich k informáciám, ťažkosťami nepočujúcich pri komunikácii so zdravotníckym personálom.

Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti je predovšetkým o zákone o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých paragrafoch upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navyše, zamestnávatelia s viac ako dvadsať zamestnancami sú povinní zamestnávať tri percentá ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,2 percenta s ťažším zdravotným postihnutím. Mnohé firmy využívajú skôr druhú možnosť a radšej platia, akoby mali zamestnať človeka so zdravotným postihnutím. Zdravotne postihnutí občania ostávajú naďalej znevýhodnenou skupinou na trhu práce. Na potenciálne vyššom riziku sociálnej exklúzie tejto skupiny osôb sa podieľa najmä všeobecne vysoká nezamestnanosť, neochota zamestnávateľov rešpektovať potrebu vytvárania špecifických pracovných podmienok pre možnosť ich zaradenia do pracovného procesu a niektoré pretrvávajúce fyzické bariéry, sťažujúce ich mobilitu. Veľmi často nedostávajú praktické podporné služby, ktoré by mali dostať pri opúšťaní školy. Ľady sa pohli v miestach, v ktorých už úspešne pracujú niektoré občianske združenia, ktoré vytvorili agentúry na podporované zamestnávanie, resp. na sprostredkovanie zamestnania a poskytujú špeciálne poradenstvo. Pre vysokoškolských absolventov by v blízkej budúcnosti malo vzniknúť zvláštne poradenské centrum, napojené na Európsku sieť tzv. Na úradoch práce je v súčasnosti evidovaných vyše 29 -tisíc nezamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Presná štatistika o zamestnanosti ani o ich celkovom počte neexistuje.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť na Slovensku

Ďalej rezort Ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií SR vytvára osobitné podmienky pre prepravu občanov - držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S. Je to jednak špeciálnym prispôsobovaním dopravných prostriedkov, vyčleňovaním miest vo vybraných vlakoch ŽSR a v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, ako aj viacerými zľavami na cestovnom, určenými pre osobu- držiteľa preukazu ZŤP a ZŤP-S (50% - 63% zľavy, sprievodca držiteľa preukazu.

Integrovaná posudková činnosť

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. Ide o komplexný proces, ktorého cieľom je zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotného stavu občanov a ich nároku na rôzne formy štátnej podpory. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Medzi tieto príspevky patria:

• Príspevok na kúpu pomôcky
• Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže
• Príspevok na prepravu
• Príspevok na opatrovanie
• Príspevok na stravovanie
• Príspevok na osobnú asistenciu

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Preukazy ŤZP a parkovacie preukazy

Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP, preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Tieto preukazy im umožňujú využívať rôzne zľavy a výhody, napríklad v doprave, kultúre a pri parkovaní. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Dostupnosť a prístupnosť

Štát sa snaží zabezpečiť prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku. Zavedie sa systém certifikovaných odborníkov a odborníčok na komplexnú prístupnosť, spolu s certifikáciou budov a služieb a ukotvia sa princípy univerzálneho dizajnu v stavebnom zákone. Vytvorí sa dlhodobý centrálny dotačný mechanizmus na financovanie komplexnej debarierizácie verejných a samosprávnych inštitúcií. Podporí sa vznik nájomných bezbariérových bytov. Podporí sa bezbariérovosť súkromných prevádzok a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zavedú sa nové štandardy bezbariérovosti a podporia sa majitelia a majiteľky prevádzok k ich naplneniu prostredníctvom jednoduchého dotačného mechanizmu. Presadí sa zmena Antidiskriminačného zákona tak, aby za diskrimináciu z dôvodu zdravotného znevýhodnenia bolo považované aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Súčasné znenie Antidiskriminačného zákona potrebu primeraných úprav zohľadňuje iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Inklúzia a vzdelávanie

Štát sa zameriava na inkluzívne vzdelávanie a vzdelávanie k inklúzii. Zvýši sa dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením. Zároveň sa považuje vzdelávanie k inklúzii za cestu k súdržnej a solidárnej spoločnosti. Deti so zdravotným znevýhodnením si neraz musia školu vyberať nie podľa svojich daností a schopností, ale podľa toho, či sa do nej fyzicky dostanú cez prah dverí, či schody vedúce do učební. Na Slovensku je aktuálne iba 25 % škôl s bezbariérovým vstupom do školy a 78 % škôl má rôzne bariéry aj vo vnútornom prostredí školy.

Zamestnanosť

Štát sa snaží zlepšiť ponuku práce a pracovných podmienok pre ľudí, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce (napr. Zjednodušia sa a zjednotia pravidlá pre ohrozené skupiny zamestnancov, napr. rodičov s malými deťmi, osamelých rodičov, zdravotne postihnutých zamestnancov.

Sociálne služby a podpora

Štát uprednostní v oblasti sociálnych služieb tie, ktoré ľuďom umožnia zotrvať čo najdlhšie v domácom prostredí medzi svojimi blízkymi, priateľmi a známymi. Dôsledne pritom bude kontrolovať ich kvalitu, aby sa odkázaní ľudia mohli na poskytované služby plne spoľahnúť, rovnako tak vyhodnocovať finančnú efektivitu týchto výdavkov. Zvýšené financovanie zo strany štátu sa pritom musí prejaviť najmä vo zvýšených mzdách pracovníkov v sociálnych službách, lebo títo ľudia nemôžu byť odkázaní len na minimálne mzdy. Cieľom bude posilnenie a stabilizácia personálneho stavu.

Reforma posudkovej činnosti

Ministerstvo práce pripravuje reformu posudkovej činnosti, ktorej cieľom je zefektívniť a zjednotiť posudkový systém na Slovensku. Po novom by mali ľudí posudzovať iba úrady práce, a to na základe jednotnej metodiky. Nárok na kompenzácie pre zdravotne postihnutých, ktoré boli schválené do 31. augusta 2025, by nemal byť ohrozený. Minister práce Erik Tomáš po rozporovom konaní k reforme posudkovej činnosti napokon oznámil, že ľudia neprídu o priznané kompenzačné príspevky.

Kritika a obavy

Ľudia majú obavy, že keď začne platiť nový zákon, môžu prísť o kompenzácie. Faktom podľa úradu je, že sa to stáva. Minister teraz prisľúbil, že sa nebudú plošne prehodnocovať nároky na kompenzácie a príspevky, ktoré boli schválené do 31. augusta 2025. V praxi to znamená, že ak máte teraz schválený posudok, po nadobudnutí účinnosti zákona od 1. januára 2026, by sa nemal prehodnocovať. Občianske združenie Akčné rodiny zorganizovalo na zmenu návrhu posudkovej činnosti petíciu.

Zlepšenie životných podmienok

Štát sa snaží zlepšiť ekonomickú situáciu rodičov zabezpečujúcich starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti. Rodičia, ktorí zabezpečujú starostlivosť o svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením a poberajú príspevok na opatrovanie, sa často ocitajú v pasci chudoby. Presadí sa primerané sociálne zabezpečenie takýchto rodičov. Zároveň sa zmierni obmedzenie zárobkovej činnosti práce z domu popri poberaní príspevku na opatrovanie.

Medzinárodný deň postihnutých ľudí

Medzinárodný deň postihnutých ľudí, ktorý pripadá na 3. decembra a pripomína sa od roku 1992, slúži na zvyšovanie povedomia o výhodách, ktoré spoločnosť môže získať začlenením zdravotne postihnutých ľudí do každej oblasti života - politického, spoločenského, ekonomického i kultúrneho. Pri príležitosti tohto medzinárodného dňa ide o to, aby sa hendikepovaným poskytla príležitosť čo najväčšmi využívať ľudské práva a zúčastňovať sa v rovnakej miere ako zdravá populácia na živote spoločnosti. Na svete žijú s rôznym postihnutím milióny ľudí. Počas 3. decembra sa má najmä zdravá populácia usilovať pochopiť, akým problémom sú vystavení telesne postihnutí.

Legislatívny rámec a medzinárodné záväzky

Významným krokom vpred bolo prijatie Dohovoru OSN o právach osôb s postihnutím na VZ OSN 13. decembra 2006. Vtedajší slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal dohovor 26. septembra 2007. Začiatkom novej etapy na ceste k plnému uplatňovaniu ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku sa stal 25. jún 2010, keď pre Slovensko nadobudol účinnosť Dohovor o právach osôb s postihnutím a jeho Opčný protokol, oba schválené VZ OSN 13. decembra 2006.

Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý definuje práva a povinnosti v oblasti zabezpečenia rovnoprávnosti a inklúzie osôb so zdravotným postihnutím. Tento dohovor bol prijatý na Valnom zhromaždení OSN 13. decembra 2006 a Slovenská republika ho podpísala 26. septembra 2007. Účinnosť pre Slovensko nadobudol 25. júna 2010.

V Európskej únii sa problematikou postihnutých zaoberá Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF). Táto medzinárodná nezisková organizácia vznikla v roku 1996 na základe aktivity organizácií zdravotne postihnutých osôb. EDF predstavuje platformu, ktorá obhajuje práva ľudí so zdravotným postihnutím na úrovni EÚ. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike ako člen EDF s ostatnými členmi EDF bojuje za lepšie podmienky ľudí so zdravotným postihnutím na tejto úrovni. Ako ďalej uviedol portál EÚ, Únia podpísala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím počas prvého dňa otvoreného na podpis, ktorým bol 30. marec 2007. Stratégia EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 - 2020 sa zameriava na zlepšenie postavenia ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli využívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní občania, ako aj na odstránenie prekážok v každodennom živote.

Invalidný dôchodok

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

tags: #legislatíva #sociálna #starostlivosť #o #zdravotne #postihnutých