Legitimácia pri určení vlastníckeho práva pri neplatných zmluvách: Podmienky a aspekty

Určenie vlastníckeho práva v kontexte neplatných zmlúv predstavuje komplexnú právnu problematiku, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie rôznych podmienok a aspektov. Článok sa zameriava na analýzu tejto problematiky, pričom vychádza z platnej legislatívy, judikatúry a odborných názorov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na legitimáciu pri určovaní vlastníckeho práva v prípadoch, keď zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k prevodu vlastníctva, sú neplatné.

Úvod do problematiky neplatných zmlúv a vlastníckeho práva

Neplatnosť zmluvy môže mať zásadný vplyv na vlastnícke právo, najmä ak zmluva slúžila ako základ pre prevod vlastníctva. V takýchto prípadoch je potrebné určiť, kto je skutočným vlastníkom majetku, čo si vyžaduje právnu analýzu a prípadné súdne konanie.

Určovacia žaloba a jej význam pri neplatných zmluvách

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) je právny nástroj, ktorý umožňuje súdu určiť, či právny vzťah alebo právo existuje alebo nie. V kontexte neplatných zmlúv je určovacia žaloba relevantná na určenie neplatnosti právneho úkonu.

Prekážka litispendencie a určovacia žaloba

Právna veta hovorí, že skôr podaná žaloba o plnenie nevytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu, ak predmetom žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky nie je určenie takého právneho vzťahu alebo práva, základ ktorého tvorí žalobu na splnenie povinnosti. Touto žalobou sa vo vzťahu k žalobe na plnenie rieši len čiastková otázka.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru a jej uplatnenie na súde

Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

Žaloby o určenie právnej skutočnosti

V niektorých prípadoch hmotné právo pripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je ,,podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).

Dražba v konkurznom konaní a určovacia žaloba

Ak osoba dotknutá na svojich právach dražbou v konkurznom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide o dražbu neplatnú.

Naliehavý právny záujem správcu v konkurznom konaní

Správca v konkurznom konaní nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Neplatnosť nájomnej zmluvy a exekučné konanie

Skutočnosť, že v neskoršom súdnom konaní bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy, na rozdiel od súdneho konania, v ktorom bol (na jej podklade) exekučný titul vydaný, nie je dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Nedostatok majetku v konkurznom konaní

Pokiaľ správca konkurznej podstaty zistí, že majetok podstaty nepostačuje na úhradu všetkých nákladov konkurzu, je povinný bez zbytočného odkladu predložiť súdu návrh na vylúčenie z podstaty nedobytných pohľadávok, vecí a iných majetkových hodnôt, ktoré nebolo možné predať, konečnú správu a vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov a súčasne predloží návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 44 ods.1 písm. d/ ZKV). K zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku by teda malo dôjsť vtedy, keď je celkom vyčerpaný majetok doteraz vzniknutými nákladmi konkurzu a v konkurze už nie je možné pokračovať.

Prečítajte si tiež: Služobný pomer a pasívna legitimácia

Relatívna neplatnosť právneho úkonu a predkupné právo

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka (OZ) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez ponuky ostatným spoluvlastníkom, títo majú právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Predbežné otázky a viazanosť súdu

Podľa § 135 OSP, ako otázky predbežné, t. j. otázky, posúdenie ktorých môže byť predmetom samostatného konania, nemôže súd v konaní riešiť len, ak sú uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 OSP. Ostatné otázky, o ktorých inak patrí rozhodnúť inému orgánu (včítane súdu v inom konaní), môže súd ako predbežnú otázku posúdiť sám. Viazanosť súdu v správnom súdnictve rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní medzi rozhodnutia, ktorými by bol súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP viazaný, nepatrí.

Novela zákona o dobrovoľných dražbách

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. Cieľom novely je stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní resp. zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci.

Ciele a zmeny v zákone o dobrovoľných dražbách

Navrhuje sa zefektívnenie procesu doručovania využitím všetkých procesnoprávnych mechanizmov doručovania s favorizovaním najhospodárnejšieho a najzaužívanejšieho spôsobu doručovania poštou s využitím aj iných spôsobov doručovania do vlastných rúk vrátane možností doručovania súdnym exekútorom alebo aj samotným dražobníkom. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty tiež k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa.

Oznamovacia povinnosť dražobníka

Explicitne sa zakotvuje tzv. oznamovacia (informačná) povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby bude tento povinný oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Jedinou výnimkou resp. prelomením tejto povinnosti bude situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

Prečítajte si tiež: Podielové spoluvlastníctvo a žaloby

Transparentnosť priebehu dražieb

So zámerom stransparentniť priebeh dražieb - resp. umožniť, aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná širšia verejnosť - navrhuje sa rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali, napr. pri nehnuteľnostiach je to v súčasnosti úradná tabuľa tej obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a Notársky centrálny register dražieb. Navrhované rozšírenie zverejňovania vo vybraných prípadoch (napr. dražba nehnuteľnosti) smeruje na publikovanie v Obchodnom vestníku a ďalej v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec.

Kontrola dodržiavania zákonných podmienok a sankcie

S posilnením prvkov transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia resp. obchádzania zákona.

Ochrana vlastníka draženej veci

K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci prispejú tiež limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde.

Záložné právo a novela zákona o vlastníctve bytov

V súvislosti s novelou zák. č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov musí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov súhlasiť s dražbou.

Zabezpečovací prevod práva

V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s „nekalosťami" vyskytujúcimi sa v praxi. S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní.

Zánik pohľadávky a zabezpečenie

Ak pohľadávka zanikne, ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky a to sa vzťahuje na celú dobu výkonu tohto práva až do momentu prípadného ďalšieho prevodu práva na tretiu osobu, teda aj pozročnosti pohľadávky.

Finančný trh a ochrana jeho účastníkov

V Programovom vyhlásení vlády SR sa v časti Finančný trh a ochrana jeho účastníkov konštatuje, že „vláda chce naďalej vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj podmienky pre voľnú hospodársku súťaž subjektov finančného trhu. Vláda prehodnotí a bude systematicky upravovať spôsob sprostredkovania finančných a investičných služieb, ako aj pravidlá pre poskytovanie finančného poradenstva."

Spotrebiteľské zmluvy a úžerné úroky

Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerne úroky a rôzne poplatky sa v článku V - v zákone o spotrebiteľských úveroch - navrhuje obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/.

Transparentnosť procesu dražieb a výkon záložného práva

Okrem stransparentnenia procesu dražieb predkladateľ sleduje odbúranie takých mechanizmov, ktoré degradujú jeden z najúčinnejších prostriedkov vymožiteľnosti práva - výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Predbežné opatrenie a zákaz dražby

Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá zakazuje dražbu, ak takýto zákaz, či už z rozhodnutia súdu, orgánu štátnej správy alebo zo zmluvy vyplýva buď pre navrhovateľa dražby alebo dražobníka.

Oznámenie o výkone záložného práva

Tak pri záložnom práve, ako aj pri navrhovanej úprave zabezpečovacieho prevodu práva nemôže pristúpiť k samotnému výkonu záložného práva veriteľ skôr ako 30 dní predtým, ako to oznámi dlžníkovi a osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, ak nie je totožná s dlžníkom.

Faktické a právne úkony v pracovnom práve

Právna veda v pracovnom práve rozpoznáva okrem právnych úkonov aj skupinu tzv. „faktických úkonov“. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má významné následky - neaplikuje sa napr. úprava neplatnosti právneho úkonu.

Definícia faktických úkonov

Faktické úkony nie sú považované za právne úkony ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje.

Rozhodnutia zamestnávateľa ako faktické úkony

Súdy postupne za faktické úkony uznali napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce), či rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. pracovného času).

Náležitosti faktických úkonov

Pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava náležitostí. Je však potrebné vysporiadať sa s „náležitosťami“, ktoré pre faktické úkony ustanovuje priamo právny predpis. Napríklad, pre rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) vyžaduje Zákonník práce písomnú formu.

Konanie za zamestnávateľa pri faktických úkonoch

Podobne ako pri následkoch nedodržania formy faktického úkonu, pre konanie za zamestnávateľa pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava. Konanie za zamestnávateľa upravené v § 9 a nasl. Zákonníka práce je limitované na právne úkony.

tags: #legitimacia #pri #urceni #vlastnickeho #prava #pri