Pasívna legitimácia a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v judikatúre

Tento článok sa zaoberá problematikou pasívnej legitimácie v kontexte nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom analyzuje relevantnú judikatúru slovenských súdov a Súdneho dvora Európskej únie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva, s prihliadnutím na rôzne argumentačné pozície a právne aspekty.

Úvod do problematiky

Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje komplexnú právnu oblasť, ktorá sa dotýka ochrany osobnostných práv a kompenzácie za zásahy do týchto práv. V kontexte dopravných nehôd, kde dôjde k usmrteniu blízkej osoby, vzniká otázka, kto je pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým. Okrem zodpovedného vodiča prichádza do úvahy aj poisťovateľ, u ktorého mal vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP).

Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

Prelomovým momentom v tejto oblasti bol rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, ktorý bol vydaný dňa 24. 10. 2013. Právna veta tohto rozsudku stanovuje, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Po vydaní tohto rozsudku sa zdalo, že pozostalí rodinní príslušníci po obetiach dopravných nehôd sa budú môcť domáhať odškodnenia nielen voči zodpovednému vodičovi v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj voči príslušnej poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

Slovenská judikatúra a jej vývoj

Napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová, slovenská súdna prax ostala, zdá sa, pevne zasadená v argumentačnej pozícii kreovanej uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 4. 2011, sp. zn. Po prečítaní rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 301/2012 zo dňa 31. 3. 2016, sa naopak zdá, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ (ďalej tiež len „SD EÚ“) vo veci Haasová ostane slovenská súdna prax pevne zasadená v argumentačnej pozícii kreovanej uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 4. 2011, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Vzhľadom na závažnosť vydaného rozhodnutia je legitímne sa pýtať, či podal senát Najvyššieho súdu SR 3 Cdo vo svojom rozsudku skutočne takú právnu argumentáciu, ktorá sa precízne vysporiadala so všetkými právnymi aspektmi prejednávanej veci, a to najmä vo vzťahu k rozsudku SD EÚ Haasová? Pre ucelenie obrazu čitateľov dopĺňame, že predmetným rozsudkom bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 6. 2012, sp. zn.

Analýza konkrétneho prípadu

Pre lepšie pochopenie problematiky si priblížme konkrétny prípad, ktorý bol predmetom súdneho konania. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur za smrť matky, ktorá zomrela na následky autonehody. Žalobu odôvodnil tým, že jeho matka sa stala obeťou dopravnej nehody, ktorú spôsobil vodič O. P.. Vodič bol právoplatne uznaný za vinného, nakoľko inému spôsobil smrť. Predmetné auto, ktorým bola nehoda spôsobená, malo uzatvorené PZP u žalovanej poisťovne.

Žalobca tvrdil, že strata matky je pre neho nenahraditeľná a zasiahla do jeho práva na rodinný a súkromný život. Matka mu bola oporou, mali silné citové puto a pravidelne sa navštevovali. Po nehode sa o matku staral aj v čase, keď bola v nemocnici. Žalovaná poisťovňa mu však náhradu nemajetkovej ujmy nepreplatila s odôvodnením, že to nie je kryté z PZP.

Žalovaná argumentovala tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný a nepreukázaný. Namietala tiež príčinnú súvislosť medzi konaním vodiča a smrťou matky žalobcu. Poukazovala na to, že nebohá sa k vzniku dopravnej nehody svojim konaním pričinila, nakoľko v čase nehody nemala reflexné prvky a bola málo viditeľná.

Relevantné právne predpisy

V kontexte posudzovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné vychádzať z nasledujúcich právnych predpisov:

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov upravuje všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu a náhrady nemajetkovej ujmy.
• Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje podmienky PZP a rozsah krytia škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla.
• § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. stanovuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
• § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje postup pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody voči poisťovateľovi.
• § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje ochranu osobnosti fyzickej osoby.
• § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú náhradu škody.
• § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu.
• Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Argumentácia súdov

Súdy pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy zvažujú viaceré kritériá, ako napríklad:

• Intenzita vzťahu medzi žalobcom a nebohým: Súdy skúmajú, aký bol vzťah medzi pozostalým a obeťou dopravnej nehody, aké citové puto ich spájalo a ako často sa stretávali.
• Zásah do práva na súkromný a rodinný život: Súdy posudzujú, či smrť blízkej osoby zasiahla do práva pozostalého na súkromný a rodinný život a akým spôsobom.
• Spoluzavinenie poškodeného: Ak sa preukáže, že poškodený sa k vzniku dopravnej nehody svojim konaním pričinil, táto skutočnosť môže mať vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.
• Okolnosti prípadu: Súdy prihliadajú na všetky relevantné okolnosti prípadu, ako napríklad vek pozostalého a obete, ich zdravotný stav, majetkové pomery a pod.

Súdy opakovane zdôrazňujú, že náhrada nemajetkovej ujmy má zmierniť následky zásahu do osobnostných práv a poskytnúť satisfakciu za utrpenú bolesť a žiaľ. Peňažná náhrada je len jednou z foriem satisfakcie, pričom súdy zvažujú aj možnosť ospravedlnenia, prejednania veci a pod.

Premlčanie nároku

Žalovaná v analyzovanom prípade namietala, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby sa premlčacia doba počíta odo dňa smrti tejto osoby.

Pasívna legitimácia poisťovateľa

Kľúčovou otázkou v analyzovanej problematike je, či je poisťovateľ pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Judikatúra slovenských súdov v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré súdy zastávajú názor, že poisťovateľ je pasívne legitimovaný len na náhradu majetkovej škody, nie nemajetkovej ujmy. Iné súdy, naopak, pripúšťajú, že poisťovateľ môže byť pasívne legitimovaný aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ak je táto ujma dôsledkom zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého.

Prečítajte si tiež: Pasívna starostlivosť v ošetrovateľstve

Ústavný súd Slovenskej republiky sa v tejto otázke priklonil k eurokonformnému výkladu pojmu "škoda na zdraví" podľa § 2 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa Ústavného súdu SR, tradičné chápanie pojmu škoda na zdraví musí ustúpiť európskemu chápaniu, tzn. eurokonformný výklad pojmu škoda na zdraví podľa § 2 ods.

tags: #pasivna #legitimacia #nárok #na #náhradu #nemajetkovej