
Práceneschopnosť (PN) je bežná situácia, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia aj zamestnanci. Správne spracovanie PN je zásadné pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na oblasť práceneschopnosti z hľadiska uplatňovania nároku na nemocenské dávky a povinností s tým spojených.
Ak živnostník (SZČO) spĺňa zákonom stanovené podmienky, má nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Podmienky nároku na nemocenské, ako aj jeho výšku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
V súvislosti so vznikom dočasnej PN má živnostník niekoľko povinností:
Oznámenie vzniku PN: Aj keď tlačivo potvrdenia o vzniku PN zasiela lekár priamo Sociálnej poisťovni, živnostník je povinný vyplniť a odoslať elektronický formulár žiadosti o nemocenské, ktorý nájde na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Odovzdanie dielov tlačiva PN: Lekár odovzdá živnostníkovi diely tlačiva PN, ktoré je povinný odovzdať:
Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku
Doplnenie údajov a podpis: Počas PN je živnostník povinný prečítať si tlačivo, doplniť potrebné údaje (napr. číslo účtu) a svoj podpis.
V súčasnosti je schvaľovanie novely zákona o sociálnom poistení v 1. čítaní, ktorej predmetom je aj elektronické potvrdzovanie dočasnej PN, ktoré administratívne zníži nielen poistencov, ale aj zamestnávateľov a Sociálne poisťovne. Celý proces od potvrdzovania vzniku dočasnej PN až po ukončenie dočasnej PN by mal byť v čo najväčšej miere realizovaný elektronickým spôsobom. To, či túto zmenu schváli parlament a s akým dátumom účinnosti sa dozvieme až v roku 2022, nakoľko ešte len koncom januára 2022 má byť táto novela ďalej prerokovaná.
Od 1. júna 2022 sa dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) dá vybaviť už aj elektronicky.
Výška nemocenského pre živnostníka sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ), ak dočasná PN vznikne v deň vzniku nemocenského poistenia. PDVZ je pritom jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského.
V roku 2022 platí, že maximálna výška nemocenského živnostníka môže byť:
Prečítajte si tiež: Ako vybaviť Vdovský Dôchodok?
Počas obdobia, kedy je živnostník uznaný za dočasne PN a má nárok na nemocenské, neplatí povinné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Môže sa však stať aj to, že Sociálna poisťovňa živnostníkovi nárok na nemocenské neprizná z dôvodu nesplnenia podmienok a vtedy živnostník síce odvody do Sociálnej poisťovne platiť nemusí, ale do zdravotnej poisťovne je naďalej povinný odvody platiť.
To, či v danom mesiaci, v ktorom vznikla alebo zanikla dočasná PN, nemusí platiť živnostník povinné odvody úplne alebo čiastočne (v alikvotnej výške) závisí od dĺžky trvania dočasnej PN v príslušnom mesiaci, nakoľko platí, že ak:
Dodržiavanie liečebného režimu znamená, že živnostník musí byť prítomný na adrese, ktorú uviedol, ako adresu, na ktorej sa bude počas PN zdržiavať (okrem času, kedy má povolené vychádzky). Dodržiavanie liečebného režimu môže skontrolovať určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, pričom kontrolu organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia.
V prípade porušenia liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť živnostníkovi pokutu za nesplnenie povinností, medzi ktoré patrí aj napr. neumožnenie (resp. nereagovanie na upozornení) na výkon kontroly.
Od roku 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin, pri ktorých SZČO neplatí poistné či zmeny určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja platba minimálnych odvodov.
Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá priznanie invalidného dôchodku?
Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať aj osoba, ktorá podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr. autor).
Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. odvodových prázdnin. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu materskej dovolenky).
Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 zaplatí SZČO minimálne mesačné poistné na sociálne poistenie v sume 238,77 eura (pri 60 % priemernej mzdy).
Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 umožní fyzickým osobám, ktoré boli oprávnené na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávali samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, aby sa na ne vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok.
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec tak nemusí predkladať žiadne dokumenty.
Podľa aktualizácie k 12.8.2024, počet PN za 1. polrok 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerný počet prípadov na 100 poistených osôb bol 4,027, čo predstavuje mierne nepriaznivý vývoj. Priemerná PN pre chorobu a úraz v 1. polroku 2024 trvala 44,83 dní. Najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci.
Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate nasledovne:
Pozor, II. diel potvrdenia zamestnávateľovi odovzdávate len vtedy, ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. dni trvania PN.