
Tretí ročník Dúhového Pride v Bratislave opäť otvoril diskusiu o právach LGBT ľudí na Slovensku. Radikálni homoaktivisti z Čiech a Slovenska prišli vzbudiť verejné pohoršenie a polarizovať slovenskú spoločnosť. Medzi ich požiadavky patrí legalizácia registrovaných partnerstiev, ich zrovnoprávnenie s manželským zväzkom, a nakoniec aj povolenie adoptovať si deti. Táto téma vyvoláva vášnivé diskusie a stretáva sa s rôznymi názormi.
Dúhový PRIDE Bratislava štartuje o 13.00 na Námestí slobody. Cieľom je upozorniť na absenciu legislatívnej úpravy pre LGBT ľudí (lesbické ženy, homosexuálnych mužov, bisexuálov a transsexuálov) a verejne osláviť svoj partnerský zväzok. K podpore Dúhového PRIDE sa hlási čoraz viac ľudí, ktorí pociťujú potrebu pripojiť svoje meno k snaženiu a cieľom LGBT komunity.
Európsky parlament schválil rezolúciu požadujúcu zrovnoprávnenie homosexuálnych párov s manželskými. Zmyslom tejto rezolúcie je pripraviť trestné stíhanie osôb, ktoré odmietnu uznávať rovnoprávnosť homosexuálnych zväzkov s manželstvom, pre trestný čin homofóbie. Minister spravodlivosti Francúzska Franco Frattini prehlásil, že „homofóbia je porušením ľudských práv“ a tie členské štáty, ktoré neumožnia „sobáše“ alebo iné zväzky osôb rovnakého pohlavia, budú vystavené postihom a dokonca im hrozí vylúčenie z EÚ.
Ak chceme preskúmať históriu vzniku homosexuality, musíme sa obrátiť k najstaršej knihe sveta, najstaršieho mravného kódexu a zbierky mravných zákonov - Biblii. V tejto knihe sú napísané postupy a riešenia na každú životnú situáciu. Tak napríklad je v Biblii záznam, že pred 4.000 rokmi boli mestá Sodoma a Gomora preslávené svojou skazenosťou. Medzi mnohými neresťami, ktoré boli v Sodome a Gomore rozšírené patrila homosexualita. V starovekom Izraeli boli Židia neustále varovaní, aké by to pre nich malo otrasné následky, keby prijali nemravný spôsob života, alebo prejavili neúctu k svätým veciam. Omnoho horšie než Izrael bolo v tomto ohľade staroveké Grécko a Rím. V Grécku bolo niečo celkom normálneho, ak starší muži mali pohlavný styk s mladými chlapcami. V každom starovekom gréckom meste kvitli verejné domy s detskými prostitutmi. V rímskej ríši bola detská prostitúcia a homosexualita tak rozšírená, že v arénach boli dievčatá znásilňované a nútené k pohlavnému styku so zvieratami.
Nikto by nemal byť obmedzovaný za to, že považuje análny otvor za „stred vesmíru“ ale domnievať sa, že homosexuálny pár ktorému bude povolená adopcia detí, z nich vychová plnohodnotných členov spoločnosti schopných zabezpečenia prežitia ľudstva, je naivita a utópia. Navyše je to jednoznačne v rozpore s platnými zákonmi, obzvlášť s trestným činom ohrozovania mravnej výchovy mládeže a trestným činom pedofílie.
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie
Podľa zákona o rodine si osvojiť maloleté dieťa môžu len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Páry rovnakého pohlavia, gejské a lesbické páry si teda spoločne adoptovať dieťa nemôžu. Nemôžu tak urobiť ani v prípade, ak má jeden z partnerov/partneriek páru rovnakého pohlavia biologické maloleté dieťa. To znamená, že druhý partner si ho nemôže adoptovať a nemôže medzi nimi vzniknúť právny zväzok. Podľa zákona o rodine maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, teda jednotlivec, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Túto skutočnosť posudzuje súd. Jednou z podmienok na osvojenie dieťaťa je zapísanie do zoznamu žiadateľov, o čom podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele rozhodujú určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Sexuálna orientácia žiadateľa nie je posudzovaným kritériom, a preto by ani nemala byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu. Priamo v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je upravené dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ochranu práv dieťaťa, ktoré zahŕňa aj zákaz diskriminácie pri osvojení dieťaťa na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Podľa vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa neskúma ich sexuálna orientácia a ani rodová identita nie je z hľadiska rozhodnutia podstatná. O samotnom osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa, ale až potom, ako budete mať dieťa najmenej 9 mesiacov v starostlivosti.
Predsudok „Homosexuáli nie sú spôsobilí pre výchovu detí” vyvracia len konštatovaním, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že s lesbami a gejmi musí byť zaobchádzané rovnako ako s heterosexuálmi, vo vzťahu k opatere dieťaťa, alebo ich spôsobilosti pre adopciu.
Celým dokumentom sa vinie červená niť sťažností na to, že štátne orgány nemajú vypracované žiadne smernice týkajúce sa vzdelávania a „scitlivovania“ ohľadne LGBTI menšín. Aktivistom LGBTI nestačia formulácie v ústavných zákonoch SR, pretože sa v nich neuvádza výslovne neprípustnosť diskriminácie menšín LGBTI. Dožadujú sa, aby sa týmto menšinám venovala osobitná pozornosť.
V spoločnosti môžeme definovať stovky, ba tisícky rôznych menšín. Ale kam sa dostaneme, ak každá osobitá menšina si bude nárokovať osobitný prístup? Veď predsudkom a „diskriminácii“ sa nevyhnú plešatí, škuľaví, ryšaví, malí, tlstí, vyziabnutí, šušľaví, s veľkými ušami, krivým nosom, nohami do X, nadmieru ochlpení, s veľkými či malými prsiami…a mohli by sme pokačovať donekonečna.
Nemám pocit, že filozofické základy ideológie LGBTI, ktoré vzišli z hláv teoretických feministiek, odtrhnuté od biologickej, etickej a duchovnej reality, sú tým zdrojom, z ktorého by sme pri budovaní empatie vo vnútri spoločnosti mali čerpať. Sú plné nenávisti voči overeným tisícročným tradíciám a prekypujú intelektuálnou nadradenosťou a absolútnou ignoranciu doteraz dosiahnutého poznania.
Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení
Napríklad homosexualita bola ešte pre niekoľkými desaťročiami považovaná za chorobu. Celý problém zaradenia alebo nezaradenia menšinovej sexuálnej odchýlky medzi „choroby“ (diagnózy) je problémom definície, čo je choroba a čo je normalita. Pokiaľ budeme brať na zreteľ, že ak daná skutočnosť (homosexuálna orientácia) spôsobuje jeho nositeľovi psychický vnútorný rozpor, emočnú nepohodu, dalo by sa hovoriť o „poruche“, „chorobe“, „diagnóze“. Samozrejme, tento vnútorný konflikt môže byť podmienený práve negatívnym postojom okolia k homosexualite. Preto aj Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1991 odstránila homosexualitu z jej Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Dôležitejší ale v tejto problematike je z toho vyplývajúca terapia. Ak ide (alebo šlo) o psychiatrickú diagnózu, bola (alebo je) k nej priradená príslušná terapia. V prípade homosexuality šlo o „zmenu myslenia“, „zmenu postojov a sexuálnych preferencií“.
Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku