
Autorská licenčná zmluva je dôležitý nástroj pre autorov a podnikateľov. Upravuje práva a povinnosti spojené s používaním autorských diel a má vplyv na zdaňovanie príjmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na licenčné zmluvy k autorským dielam, s dôrazom na daňové aspekty a praktické využitie.
Licenčná zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj. Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, pretože môže ísť o "pasívny príjem".
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákona aj "umelecký výkon" - ním je "predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom". Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie.
Autorské právo sa delí na dve základné kategórie:
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je - napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti - a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem "licenčná zmluva" (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na "aktívne" a "pasívne" vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a "vyplácateľ" odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp.
Tieto príjmy nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je.
Od r. z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Autor platí daň z príjmov z odmeny. Má dve možnosti:
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”. Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp.
Či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona).
V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.
Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Autori nie sú z DPH-čky vyňatí. V r. 2018 však súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve.
Licenčná zmluva by mala obsahovať:
Odmena môže byť stanovená rôznymi spôsobmi:
Autori majú viac možností ako iné SZČO.
Ak autor uzatvorí licenčnú zmluvu o použití diela (ktorou udeľuje súhlas tretím osobám na použitie už vytvoreného diela), licenčná autorská odmena plynúca z takejto zmluvy nepodlieha odvodom do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. Autor musí byť samozrejme zdravotne poistený za každý deň v roku - buď ako zamestnanec, samoplatiteľ, poistenec štátu alebo ako živnostník či autor s aktívnymi príjmami za vytvorenie diela. Jeden a ten istý autor môže poberať aj príjmy za vytvorenie diela a rovnako aj príjmy za použitie diela - prvé s odvodmi a prípadnými dávkami zo Sociálnej poisťovne v budúcnosti, druhé bez.
Eseročka môže v určitom zmysle chrániť majetok na strane autora. Ako sme si pri definovaní autorského diela uviedli, autorské dielo môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby - autora. A preto autorom diela nie je priamo sročka. Buď je autor v eseročke zamestnaný - a teda jeho majetkové práva (najčastejšie práva na odmenu za použitie diela) ako práva autora vykonáva eseročka ako jeho zamestnávateľ (tzv. alebo autor nie je zamestnancom tejto eseročky a je “kvázi” dodávateľom diela pre eseročku ako objednávateľa. Obe strany obchodu majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu. Odberateľ, ktorý používa dielo na základe súhlasu eseročky, ho používa na základe tzv. sublicencie, ktorá musí byť v základnej zmluve medzi eseročkou a autorom povolená.
V načrtnutom prípade príjem z tzv. ” predaja” zdaňuje eseročka - na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody eseročka sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp.
Ak je dodávateľom programátorských prác eseročka a následkom porušenia zmluvy si u nej objednávateľ uplatňuje vysokú zmluvnú pokutu resp. V prípade, že následkom uplatnenia vysokej náhrady škody sa eseročka dostane do predĺženia - záväzky presahujú hodnotu majetku eseročky a eseročka má viac ako jedného veriteľa okrem uvedeného odberateľa - tak ste ako štatutár povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky do 30 dní, od kedy ste sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o jej predĺžení. Ak si ako konateľ povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky nesplníte, veriteľ si od vás priamo ako od fyzickej osoby môže uplatňovať náhradu škody až do výšky jeho neuspokojených pohľadávok.
Podľa zákona o umeleckých fondoch patria príspevky z odmien za vytvorenie či použitie počítačových programov. A to 2% z autorskej odmeny, ktorú odvádza vyplácateľ tejto odmeny. A ak používateľ dielo ďalej vydáva - napr. knihu, fotografie a pod. - odvádza navyše aj 1% z predaného nákladu v predajných cenách (knihy či inej publikácie) resp. Medzi odborníkmi sa šíri taký šum, že daňový úrad neuzná vyplatenú autorskú odmenu na strane vyplácateľa ako daňový náklad, ak vyplácateľ zároveň neodviedol 2%-ný odvod do umeleckých fondov.
Ak autor predáva jedinečné dielo, ktoré zhotoví napr. ako dielo na objednávku a ide o jedinečný výtvor jeho tvorivej duševnej činnosti - napr. ide o umelecké náušnice na zákazku, v uvedenom prípade sa bude uplatňovať postup cez zmluvu o vytvorení diela a následné autorské licencie. Ak však už ide o tzv. sériovú výrobu a autor/handmade výrobca predáva reprodukcie a rozmnoženiny svojich diel cez e-shop, ktoré má naskladnené, tak pôjde o klasický predaj.
Príjmy z “z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady” sa považujú za príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, t.j. aktívne príjmy (presne: ide o príjmy v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Príjmy z predaja vzorov a návodov vo formáte PDF cez portál etsy sú príjmy z použitia diela a t.j. v zmysle § 6 ods.
Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. “Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie.
Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri programátorských prácach nemusí ísť o vytvorenie nového softvéru, ale o špecifické usporiadanie istých prvkov vo forme databázy. V takom prípade ide o databázu sui generis podľa ust. § 130 a nasl. Autorského zákona - vtedy musia byť splnené podmienky kvantitatívne a kvalitatívne podstatného vkladu zhotoviteľa do vytvorenia danej databázy.
Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.
Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Áno, pri počítačovom programe vytvorenom na objednávku podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona sa uplatňuje režim zamestnaneckého diela - no s výnimkou podľa ustanovení § 91 ods. 2 Autorského zákona. Ten ustanovuje, že majetkové práva vykonáva aj autor: a teda dielo používa alebo udeľuje súhlas na jeho použitie za odmenu - ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.
Je však v poriadku aj schéma, že zamestnanec, ktorý pre svojho zamestnávateľa vykonáva určitý typ práce, vytvorí zároveň dielo, ktoré nesúvisí s plnením jeho pracovných povinností? Na uvedené dielo sa režim zamestnaneckého diela nevzťahuje, no vždy je potrebné dať pozor na vymedzenie pracovnej náplne v pracovnej zmluve zamestnanca.
Ustanovenie § 90 nového Autorského zákona nám presnejšie definovalo zamestnanecké dielo aj s jednou perličkou. Za zamestnanecké dielo sa považuje dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký pomer). Spomínanou perličkou je ustanovenie, že zamestnaneckému režimu podlieha aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.
Obe strany - vyplácateľ odmeny ako aj autor - potrebujú na zdokladovanie obchodu tzv. účtovný doklad podľa zákona o účtovníctve. Ak už je autor platiteľom DPH - dobrovoľne či povinne - podlieha aj zákonu o DPH a pre každý obchod neoslobodený od DPH potrebuje skutočne vystaviť aj doklad vyslovene zvaný “faktúra”.
Podobné pravidlá sa vzťahujú aj na autora, ktorý poskytol/poskytuje autorské dielo zahraničnému odberateľovi z EÚ s prideleným IČ DPH resp. zahraničnému podnikateľovi z tretích krajín. V tomto prípade miestom dodania - autorskej, no predsa - služby je krajina odberateľa.
#