
Autorská licenčná zmluva je kľúčovým nástrojom pre každého autora, ktorý chce prenechať právo na používanie svojho diela iným osobám alebo spoločnostiam. Upravuje vzťah medzi autorom a nadobúdateľom licencie, definuje rozsah použitia diela a stanovuje podmienky, za ktorých sa dielo môže používať. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o licenčnej zmluve, jej podstatných náležitostiach, právnej úprave a daňových aspektoch.
Licenčná zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 65 zákona č. 185/2015 Z. z.). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákon aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa. Odmena patrí autorovi za použitie diela.
Zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.
Právna úprava zmluvy o vytvorení diela na objednávku je obsiahnutá v § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon a § 631 - 643 Občianskeho zákonníka. Uzatvára sa v zmysle § 65 - 81 a § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon a § 631 - 643 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Autor udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za podmienok ustanovených touto zmluvou (ďalej len „licencia“) a nadobúdateľ touto zmluvou udelenú licenciu prijíma a zaväzuje sa dielo používať v rozsahu udelenej licencie a uhradiť autorovi dohodnutú odmenu.
Na platné uzatvorenie samotnej zmluvy o vytvorení diela (ak jej súčasťou nie je aj licenčná zmluva) sa nevyžaduje jej písomná forma. Zmluvu o vytvorení diela tak možno uzavrieť i v ústnej forme či dokonca konkludentne (mlčky) - napr. súhlasným posunkom ruky.
V prípade licenčnej zmluvy ak autor udeľuje výhradnú licenciu však zákon vyžaduje, aby bola uzatvorená výlučne v písomnej forme, inak by takáto zmluva bola neplatná. Preto v prípade ak sa uzatvára zmluva o vytvorení diela súčasne spolu s licenčnou zmluvou (ktorou je udelená výhradná licencia) na jeho používanie, musí mať takáto zmluva písomnú formu.
Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky (podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72 Autorského zákona), na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo na vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Každá licenčná zmluva by mala obsahovať nasledovné podstatné náležitosti:
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Okrem podstatných náležitostí by každá dobrá zmluva o vytvorení diela na objednávku a poskytnutí licencie na jeho používanie mala obsahovať tiež nasledovné dojednania:
Zmluvné strany si môžu zvoliť a zadefinovať formu, v ktorej autor odovzdá dielo objednávateľovi. Autor sa zaväzuje zhotoviť dielo v zmysle článku I tejto zmluvy do odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Pokiaľ autor dielo vytvorí v skoršom termíne, autor je oprávnený odovzdať dielo skôr, pričom objednávateľ preberie dielo od autora v čase, ktorý si vopred dohodli. Pri vykonávaní diela postupuje autor v súlade s pokynmi objednávateľa.
O odovzdaní diela bude zmluvnými stranami spísaný a podpísaný dokument potvrdzujúci odovzdanie diela (ďalej len „preberací protokol“), ktorý zároveň potvrdí bezvadnosť dodaného diela. Ak má dielo vady, uplatní objednávateľ písomne pripomienky v lehote do 30 pracovných dní odo dňa odovzdania diela. Autor je povinný vady diela odstrániť v lehote určenej objednávateľom, ktorá musí byť primeraná charakteru vady. Ak autor vadu v stanovenej lehote neodstráni, alebo ak autor neodovzdá dielo v termíne podľa bodu 1 tohto článku, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v stanovenej lehote, objednávateľ je oprávnený nechať odstrániť vady diela na náklady zhotoviteľa. Vlastníctvo k zhotovovanému dielu prechádza na objednávateľa jeho odovzdaním a podpísaním preberacieho protokolu zmluvnými stranami.
Od zmluvy možno odstúpiť z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie. Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo dohodnutým rozsahom, vznikne autorovi právo na odstúpenie od licenčnej zmluvy. Právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na jeho strane, ktoré je možné napraviť a možno takú nápravu od autora spravodlivo požadovať. Právo na odstúpenie z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie vznikne najskôr po uplynutí troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Právo na odstúpenie z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie, možno uplatniť až po tom, čo autor písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote výhradnú licenciu využil, čo ale nadobúdateľ napriek tejto výzve neuskutoční. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia zostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením. Autor je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie týka. Odstúpenie z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie musí mať písomnú formu.
Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Príklad: Jožo vytvoril softvér pre firmu v septembri 2019, pričom prvú odmenu dostal vyplatenú v októbri 2019. Registrovať sa je povinný do 31. októbra 2019. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je - napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti - a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania.
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”. Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv.
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. V r. 2018 však súdny dvor EÚ - teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá - zverejnil zaujímavý rozsudok. Odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.
… nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk - v podstate ako každý rozsudok - a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp.
Či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Ako nezávislý profesionál vlastním plody svojej práce a môžem z nich do budúcna profitovať. Cokoliv vytvorím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří. Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 autorského zákona a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.