Licenčná zmluva pre rádio a autor: Vzor a ochrana duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo je majetok nehmotnej povahy, ktorý vzniká ako výsledok tvorivej duševnej činnosti. Podlieha právnej ochrane a chráni diela, vynálezy, technické riešenia, dizajny, tovary a služby. Porušenie práva duševného vlastníctva nastáva, keď niekto použije tento majetok bez súhlasu autora, tvorcu alebo majiteľa.

Duševné vlastníctvo a jeho ochrana

Duševné vlastníctvo chráni predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky). Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane.

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje.

Výroba falzifikátov spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť

Autorské právo a jeho vznik

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.

• dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods.
• ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods.
• je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze.

Audiovizuálne dielo

Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr. na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo.

Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.

Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie

Počítačový program

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

Kto je autor a ako vzniká autorské právo?

Autorské právo „patrí" predovšetkým autorovi diela (môže však „patriť" aj dedičovi (pretože majetkové práva sú predmetom dedičstva). Vykonávať autorské práva (majetkové a niektoré osobnostné) môže napr. Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16). Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel.

Tvorba diela v pracovnom pomere a práva žiaka

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora.

Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).

Osobnostné práva autora

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).

Použitie diela inou osobou a zákonné licencie

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas.

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu. Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv.

Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.

Osirelé dielo a obchodne nedostupné dielo

• dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou iného diela, napr.
• čiastočne osirelé dielo, prvýkrát vydané alebo odvysielané v niektorom členskom štáte EÚ, ktorého autora nemožno určiť, alebo, ak bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu a je uložené v zbierkach vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií alebo v zákonnom depozitári. Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch.

Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Práva súvisiace s autorským právom

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podobách.

Licenčná zmluva: Kľúč k používaniu diela

„licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak licenčná zmluva neurčuje spôsob použitia diela podľa § 19 ods. spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. autor má právo na dodatočné vyrovnanie. najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela.

Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. nedohodol inak. bez zbytočného odkladu. od udelenia výhradnej licencie. a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. diela. o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. osobám. osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. zmluvných strán. alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. správy podľa § 152 ods. Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. najdlhšie na jeden rok. len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Nadobúdateľom licencie podľa odseku 1 písm. písm. Nadobúdateľom licencie podľa odseku 1 písm.

Kolektívna správa práv

Na základe osobitného splnomocnenia podľa § 184 ods. 1. o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. podľa § 85 ods. 1 písm. alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. podľa § 36 ods. retransmisiu v prospech autora audiovizuálneho diela podľa odseku 2 písm. kóde. programami, ak táto informácia nebola predtým bežne dostupná. Ustanovenia § 37, 44 ods. 1, § 49a, 54, 55 a § 60 ods. účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. ustanovenie § 90 ods. vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela. obchodný, ak to možno od autora školského diela spravodlivo požadovať. výkon práv sólistu a dirigenta. telesa alebo umeleckého zoskupenia, ak je takýto ustanovený. vzťahuje ustanovenie § 22 ods. rok bezprostredne nasledujúci po 50. po 50. prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr. Na výkonného umelca a jeho umelecký výkon sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 4, 6, 7, 9, 11 až 14, 16, § 20 ods. 1 a 2, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. vzťahuje ustanovenie § 22 ods. záznamu. správy informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania dodatočnej odmeny podľa § 100 ods. časti tohto zákona okrem § 69 ods. § 4, 6, 7, 9 až 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. záznamu verejným prenosom okrem § 118 ods. 3 písm. záznamu. druhej časti tohto zákona okrem § 69 ods. ustanovenia § 4, 6, 7, 9, 12, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. retransmisiou, vedú rokovania o uzavretí licenčnej zmluvy v dobrej viere. Na vysielateľa a jeho vysielanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9, 12, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. ak je predmet ochrany podľa § 141 ods. 1 zahrnutý do periodika na základe nevýhradnej licencie. okrem § 69 ods. Na vydavateľa periodika a jeho periodikum sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9, 12, 13, 16, § 20 ods. v prípade podľa § 44 ods. forme, a § 44 ods. práva a nájmom. databázy prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje § 22 ods. Práva zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. Právo zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. správu práv bez oprávnenia podľa § 151 ods.

Organizácia kolektívnej správy

Organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d), f), g), h) alebo písm. nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. Ak kolektívnu správu práv v odbore podľa § 146 ods. 2 písm. organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. správy určili dohodou. informovať ministerstvo do 15 dní od uzavretia dohody. v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. práv podľa § 164 ods. správy podľa § 152 ods. 4. správy podľa § 164 ods. Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 ods. doklad preukazujúci skutočnosti podľa odseku 2 písm. Prílohy podľa odseku 3 písm. rozmnoženinu. práv k vysielaniu, prílohu podľa odseku 3 písm. Prílohy podľa odseku 3 písm. Ak je originál prílohy podľa odseku 3 písm.

Konanie o udelenie oprávnenia a dohľad

Účastníkom konania o udelenie oprávnenia podľa § 148 je žiadateľ. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa § 148 ods. 2 alebo § 150 ods. 3 alebo prílohy podľa § 148 ods. 3 alebo § 150 ods. zastaví. podľa odseku 3. ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. vykonávajúcu správu práv nositeľa práv, ktorý nie je zastupovaný podľa § 164 ods. podľa odseku 4 písm. a zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje podľa § 164 ods. písm. e) najneskôr do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka. pravdivosť údajov poskytnutých na účely vedenia evidencie podľa odseku 4 písm. dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv podľa § 155 ods. nositeľov práv a osôb podľa § 165 ods. správy podľa § 152 ods. 2 a 3, § 163, § 164 ods. 1 a 2, § 165 ods. 1 a 3, § 169 ods. 1 a 2 vo vzťahu k sadzobníku odmien, § 170 ods. 1, § 171, § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 174 až 185 z vlastného podnetu, ak § 157 ods. Ak organizácia kolektívnej správy nesplní povinnosť podľa § 155 ods. § 155 ods. 3. povinnosti. so sídlom na území Slovenskej republiky porušila § 144 ods. 5, uloží jej pokutu 30 000 eur. ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 144 ods. § 144 ods. Ak ministerstvo zistí, že nezávislý subjekt správy porušil povinnosť podľa § 142 ods. 2, uloží mu sankciu, ktorou je upozornenie na porušenie tohto zákona. byť dlhšia ako šesť mesiacov. však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. § 142 ods. 2, uloží mu ministerstvo pokutu 50 000 eur. dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 142 ods. § 142 ods. bola pokuta uložená, nadobudlo právoplatnosť. na porušenie tohto zákona. primeranú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. kolektívnej správy. sídlo. kolektívnej správy. b) prvého bodu a písm. správy.

Práva nositeľa a podrobnosti o výkone hlasovacích práv

Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. Podrobnosti o výkone hlasovacích práv člena valného zhromaždenia určí štatút. správy. splnomocneného zástupcu člena valného zhromaždenia. organizácie kolektívnej správy. správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. nositeľom práv zastupovaným podľa odseku 1 na nekomerčné účely. § 146. a bez uvedenia dôvodu. predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. zmlúv podľa odseku 1 všetky potrebné a úplné informácie. o použití predmetov ochrany, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. 1, inak sa primerane použije § 166. kontroly. ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. súd.31) Súd pri určení obsahu zmluvy podľa odseku 1 písm. ochrany a kritériá podľa § 169 ods. 1 písm. rozhodnutia súdu o návrhu podľa odseku 8. odseku 1 písm. zachovaný. dohody o spoločnej správe podľa § 174 ods. 2 písm. Na účely odsekov 1 až 8 a § 169 ods. 3, § 177 ods. 1 a § 180 ods.1 sa za používateľa považuje aj právnická osoba združujúca používateľov.

tags: #licencna #zmluva #pre #radio #a #autor