
Licenčná zmluva s koncovým používateľom (EULA) je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi poskytovateľom softvéru alebo iného digitálneho obsahu a koncovým používateľom. Definuje práva a povinnosti oboch strán a stanovuje podmienky, za ktorých môže používateľ daný produkt používať. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty licenčných zmlúv, ich význam, obsah a vplyv na zdaňovanie príjmov plynúcich z týchto zmlúv.
Licenčná zmluva s koncovým používateľom je kľúčovým nástrojom na ochranu duševného vlastníctva a zabezpečenie toho, aby bol softvér alebo iný digitálny obsah používaný v súlade s podmienkami stanovenými poskytovateľom. Bez licenčnej zmluvy by bolo ťažké kontrolovať, ako je softvér používaný a šírený, čo by mohlo viesť k porušovaniu autorských práv a finančným stratám pre poskytovateľa.
Základný právny vzťah medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a v § 99 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka). Zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže tento iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov obsiahnuté.
Príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré sú považované za licenčné poplatky, spadajú do rámca článku, ktorý sa obvykle v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia označuje ako článok 12. Zdaňovanie licenčných poplatkov podľa Modelovej zmluvy OECD, ktorá predstavuje základný zdroj pre uzatváranie bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, je iné ako zdaňovanie dividend (článok 10) a úrokov (článok 11). Často majiteľ duševného vlastníctva (osoba, ktorá prijíma licenčné poplatky) uplatňuje podstatné výdavky v štáte rezidencie, ktoré súvisia s nákladmi na výskum a vývoj. Mnohé štáty, vrátane štátov OECD, majú výhradu, podľa ktorej si nárokujú zdaňovanie licenčných poplatkov v štáte zdroja. V týchto prípadoch spôsob zdaňovania licenčných poplatkov je obdobný ako spôsob zdaňovania dividend podľa článku 10 (Dividendy) alebo úrokov podľa článku 11 (Úroky) Modelovej zmluvy OECD. Takúto výhradu k článku 12 Modelovej zmluvy OECD má aj Slovenská republika, takže si nárokuje zdaňovať licenčné poplatky v štáte zdroja. Podľa vybraných zmlúv je právo štátu zdroja zdaňovať výlučne tzv.
Článok 12 sa aplikuje na príjmy charakteru tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“ a tiež tzv. Článok 12 nie je možné aplikovať, ak platba je platená ako odplata za priamy predaj majetku. Preto príjem za predaj kníh zákazníkom nie je považovaný za licenčný poplatok aj v prípade, ak tieto knihy sú chránené autorským právom. V súlade s Komentárom k článku 12 Modelovej zmluvy OECD platby za prevod práv špecifického majetku spadajú do rámca článku 7 (Zisky podniku) alebo do rámca článku 13 (Zisky zo scudzenia majetku) Modelovej zmluvy OECD a nie do článku 12 Modelovej zmluvy OECD, pretože takéto platby sa považujú za odplaty za nákup práv a nie za použitie práv. Tieto platby sú takto posudzované, pretože ich nie je možné považovať ako odplaty za použitie alebo za právo na použitie prvku majetku pokrytého definíciou, ale skôr ako odplaty za nadobudnutie exkluzívneho práva na predaj výrobkov. V prvom uvedenom prípade budú tieto platby považované za platby za služby, a teda budú spadať do rámca článku 7 Modelovej zmluvy OECD. Platby za poskytnutie informácií obsahujúcich priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti sa považujú za platby za „know-how“. Komentár k článku 12 Modelovej zmluvy OECD definuje, ktoré platby je možné považovať za „know-how“. Platby plynúce na základe zmluvy, ktorej obsahom je poskytnutie služieb, všeobecne plynú do rámca článku 7. Podmienky takejto zmluvy sú splnené, ak poskytovateľ služieb používa know-how pri poskytovaní služieb, ale toto know-how nie je poskytnuté zákazníkovi. Vo väčšine prípadov, kedy dochádza k poskytnutiu know-how, nie je vôbec, resp. Na druhej strane vo väčšine prípadov, kedy sú poskytované služby, poskytovateľ služieb vynakladá vysoké výdavky na splnenie jeho zmluvných povinností. Napr. platby za informácie poskytnuté elektronicky, za elektronickú komunikáciu s technikmi alebo za prístup k databáze už vyriešených problémov (t. j.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
V praxi často dochádza k uzatváraniu „zmiešaných zmlúv“, napr. Ak rozdelenie nie je možné a určitá časť toho, čo je zmluvne poskytované (napr. dodanie know-how), predstavuje základnú, podstatným spôsobom prevažujúcu časť predmetu zmluvy a ostatné časti zmluvy (napr.
Platby za nadobudnutie obmedzeného práva na použitie softvéru, ktoré oprávňuje nadobúdateľa používať takýto softvér spôsobom bez porušenia autorského práva (napr. licencia na softvér, ktorá umožňuje rozmnoženie programu). Platby za nadobudnutie obmedzeného práva na použitie softvéru, ktoré oprávňuje nadobúdateľa pracovať s týmto softvérom (napr. kopírovať program na hraddisk používateľa). Platby za úplný prevod práv (napr. predaj úplných práv k ekonomicky využívanému programu). Pretože autorský zákon niektorých štátov obsahuje právo na distribúciu kópií, dohody medzi majiteľom softvérových práv a distribútorom obvykle poskytujú distribútorovi právo na distribúciu kópií softvéru bez práva na rozmnoženie tohto softvéru. Často je aktuálna otázka, či platby vyplácané distribútorom za získanie práva distribuovať softvér sú považované za licenčné poplatky. Komentár k článku 12 Modelovej zmluvy OECD bol doplnený, aby vysvetlil spôsob zdaňovania predmetných príjmov. Podľa súčasného znenia Komentára k článku 12 Modelovej zmluvy OECD, ak obchodný sprostredkovateľ získal právo na použitie softvéru, ktoré je limitované na distribúciu kópií, potom platby vyplácané takýmto distribútorom nie sú považované za licenčné poplatky. Uvedené platí aj v prípadoch, ak sú kópie distribuované elektronicky (kedy distribútor nemá právo rozmnožovať softvér) a tiež v prípadoch, kedy je softvér minoritne upravený podľa potrieb zákazníka v súvislosti s inštaláciou softvéru na počítač zákazníka.
Použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia pokrýva v súčasnom znení Modelovej zmluvy OECD článok 7. Odsek 3 vymedzuje, že článok 12 Modelovej zmluvy OECD nie je možné aplikovať na licenčné poplatky za práva alebo majetok, ktorý je „efektívne spojený“ so stálou prevádzkarňou v štáte zdroja. Táto výnimka sa aplikuje v prípade, ak existuje dostatočné spojenie medzi právami alebo majetkom a stálou prevádzkarňou, napr. Suma licenčných poplatkov, ktorá je stanovená inak ako podľa princípu nezávislého vzťahu, sa zdaňuje podľa príslušných iných článkov Modelovej zmluvy OECD a príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Napr.
V súlade s § 2 písm. Podľa § 2 písm. Tzv. priemyselné licenčné poplatky sú vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. Tzv. kultúrne licenčné poplatky sú vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm.
Prenájom hnuteľných vecí formou operatívneho, resp. finančného prenájmu je vymedzený v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov ako „nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia nehnuteľností alebo hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR je aj dopravný prostriedok využívaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave“. V súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov príjmy z nájomného alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky je aj dopravný prostriedok využívaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave. V súlade s článkom 12 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia takáto kategória licenčných poplatkov je vymedzená ako poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia. Predmetné príjmy sú podľa § 43 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pričom daň takto uložená nepresiahne maximálnu výšku dane vymedzenú zmluvou. Pri zdaňovaní predmetných príjmov je podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov účinného od 1. Ak sú splnené podmienky predmetného ustanovenia, daňovník takto vybranú daň môže odpočítať od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Posudzovanie zdaniteľnosti a spôsobu zdaňovania príjmov nerezidentského daňovníka na území Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je závislé od posúdenia ekonomickej charakteristiky (podstaty) a druhu zdaňovaného príjmu. Spôsob zdaňovania predmetného príjmu prechádzal vývojom, v tomto príspevku vysvetlíme postup pri zdaňovaní predmetného príjmu od 15. 12. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 054/2002-92 zo 16.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Podľa ustanovenia § 2 písm. Odovzdaním majetku, ktorý je predmetom finančného prenájmu, nájomcovi prechádza ekonomické vlastníctvo tohto majetku z prenajímateľa na nájomcu. Podľa zákona o dani z príjmov časť celkovej sumy platieb dohodnutých v nájomnej zmluve s dojednaným právom kúpy prenajatej veci vymedzená účtovnými predpismi (istina) predstavuje na daňové účely hodnotu prenajímaného hnuteľného majetku zvýšenú o náklady súvisiace s jeho obstaraním odpisovaného nájomcom (ekonomickým vlastníkom majetku) počas doby trvania prenájmu podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak je hnuteľný majetok prenajímaný prostredníctvom stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka na území Slovenskej republiky, suma istiny je považovaná za príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je považovaný za príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky vymedzený v ustanovení § 16 ods. 1 písm. Podľa článku 13 ods. 4 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia istina pri finančnom prenájme hnuteľného majetku podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie nerezidentského daňovníka, t. j. Ak hnuteľný majetok, ktorý je predmetom finančného prenájmu, je prenajímaný prostredníctvom stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky (príjem plynie stálej prevádzkarni nerezidentského daňovníka), istina spolu so súvisiacim finančným príjmom pri finančnom prenájme sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a článku 7 ods. 1 medzinárodnej zmluvy ako súčasť základu dane stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na tomto území. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si vysporiada predmetný príjem osobne podaním daňového priznania. Platiteľ príjmu nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak ide o daňovníka iného členského štátu Európskej únie, resp. Podľa § 19 ods. 3 písm.
Podľa zákona o dani z príjmov úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek uvedených v § 16 ods. 1 písm. Úrok pri finančnom prenájme je zdaniteľný (zdroj týchto príjmov je) na území Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov, ak plynie z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak podľa článku 11 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Slovenská republika má právo na zdanenie predmetného úroku, potom je predmetný príjem zdaňovaný v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov daňou vyberanou zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15 (t. j. Pri zdaňovaní predmetných príjmov je podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov účinného od 1. Ak sú splnené podmienky predmetného ustanovenia, daňovník takto vybranú daň môže odpočítať od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov a článku 11 ods. 4 medzinárodnej zmluvy, ak hnuteľný majetok, ktorý je predmetom finančného prenájmu, je prenajímaný prostredníctvom stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky (príjem plynie stálej prevádzkarni nerezidentského daňovníka), úrok spolu s istinou pri finančnom prenájme sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a článku 7 ods. 1 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia ako súčasť základu dane stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na tomto území. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si vysporiada predmetný príjem osobne podaním daňového priznania.
Príjem nerezidentského daňovníka zo softvérových transakcií je zdaniteľný na území Slovenskej republiky len v prípade, ak spadá do rámca príjmov z tzv. priemyselných licenčných poplatkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. Podľa § 16 ods. 1 písm. Všetky medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika uzavrela so zmluvnými štátmi (s výnimkou zmluvy s Mongolskom), vo všeobecnosti umožňujú zdaňovať tzv. Podľa výhrady a pozície Slovenskej republiky ku Komentáru k článku 12 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o kapitále úhrady týkajúce sa softvéru sa považujú za tzv. nadobudnutím práva na použitie tzv. nadobudnutím tzv. „štandardného“ softvéru. Pri úplnom prevode práv nadobúdateľ softvérového produktu získava neobmedzené (absolútne) právo k predmetnému duševnému vlastníctvu (k softvéru). Podľa článku 13 medzinárodnej zmluvy zisky z predaja štandardného softvéru podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie nerezidentského daňovníka, t. j.
Za „zákazkový“ softvér je možné považovať špecifický softvérový produkt, ktorý bol osobitne vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom. Za vytvorenie, resp. Príjmy za poskytnutie práva za použitie „zákazkového“ softvéru sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov, ak zdroj týchto príjmov spadajúcich do ustanovenia § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov je na území Slovenskej republiky, t. j. Pri zdaňovaní predmetných príjmov je podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov účinného od 1. Ak sú splnené podmienky predmetného ustanovenia, daňovník takto vybranú daň môže odpočítať od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Za „štandardný“ softvér je možné považovať bežný softvérový produkt, ktorý je určený pre širokú distribúciu užívateľom a na predaj vopred neznámym koncovým užívateľom a ktorý nebol osobitne vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky. „Štandardným“ softvérom je každý softvér, ktorý nie je „zákazkovým“ softvérom. Príkladom „štandardného“ softvéru je softvér bežne dostupný na trhu, ktorý bol dopredu vytvorený v jednotnom šta…
Internetové kníhkupectvo xtream.sk, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť XTREAM, a.s. vo svojej ponuke kníh ponúka aj elektronický obsah. Elektronickým obsahom sa rozumie akákoľvek elektronická kniha vo formáte PDF. Dohoda medzi koncovým používateľom - zákazníkom nakupujúcim a sťahujúcim obsah z používateľského účtu na www.xtream.sk (ďalej uvádzaný len ako „používateľ) a www.xtream.sk s prevádzkovateľom XTREAM, a.s. (ďalej uvádzaný ako „poskytovateľ“) je rozšírením Všeobecných obchodných podmienok. e-knihami a audioknihami. Nákup kníh na www.xtream.sk nie je umožnený bez súhlasu s týmito podmienkami a s licenčnou zmluvou. Venujte preto mimoriadnu pozornosť celému zneniu tohto dokumentu, ako aj jednotlivým pojmom. V prípade otázok nás kontaktujte. Nákup, alebo stiahnutie elektronického obsahu je starostlivo zaznamenávané. Bez súhlasu s touto zmluvou nie je možné sprístupniť súbory elektronického obsahu. Preto úspešný nákup a úspešné stiahnutie elektronických kníh alebo audiokníh je zároveň považované za dobrovoľný úkon zo strany používateľa a zakliknutím súhlasu s týmto dokumentom jednoznačne prejavuje súhlas s jeho plným znením.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
Pozorne si prečítajte všeobecné podmienky tejto Licenčnej zmluvy s koncovým používateľom (ďalej ako „Zmluva“) pred použitím Riešenia (definovaného nižšie). Toto je právne záväzná zmluva. Elektronickým súhlasom alebo inštaláciou či používaním Riešenia prijímate všeobecné podmienky tejto Zmluvy vo svojom mene a v mene akéhokoľvek subjektu alebo jednotlivca, ktorého zastupujete alebo pre koho Zariadenie získate Riešenie (súhrnne „vy”). Táto Zmluva sa vzťahuje na používanie určitého softvéru (ďalej ako „Softvér“), služieb alebo hardvéru a súvisiaceho firmvéru, vrátane akýchkoľvek Aktualizácií (jednotlivo označovaných ako „Riešenie“), v súvislosti s ktorými súhlasíte s touto Zmluvou a akoukoľvek súvisiacou Dokumentáciou.
Články 1 až 12 tejto Zmluvy platia pre všetky Riešenia vrátane tých, ktoré sú uvedené nižšie. Článok 13 stanovuje ďalšie všeobecné podmienky ovplyvňujúce konkrétne Riešenia alebo kategórie Riešení, čo zahŕňa Softvér, Služby a iné Produkty (článok 13.1); Licencie poskytovateľa riadených služieb (článok 13.2); Čistenie prehliadačov (článok 13.3); WiFi Finder (článok 13.4); Avast Family Space (predávaný tiež ako Star Guard Family, Vodafone Family Protect a Wind Family Protect) (článok 13.5); Mobilné aplikácie (článok 13.6); Vydanie pre technikov (článok 13.7); Program zabezpečenia (článok 13.8); Prémiovú technickú podporu (článok 13.9); Vzdialený prístup; Asistenčný softvér (článok 13.10); Avast Driver Updater (článok 13.11), Avast Secure Web Gateway alebo Avast Secure Internet Gateway (článok 13.12), niektoré služby HMA (článok 13.13); Riešenia virtuálnych súkromných sietí Dodávateľa (článok 13.14); akýkoľvek hardvérový kľúč alebo prístroj, ktorý vám spoločnosť Avast poskytuje v rámci vášho predplatného (článok 13.15) a platformu Mobile Threat Intelligence Platform (článok 13.16). Dodávateľ môže túto Zmluvu kedykoľvek zmeniť prostredníctvom oznámenia, ktoré vám v súlade s touto Zmluvou predloží, pričom vaše pokračujúce používanie akéhokoľvek dotknutého Riešenia kedykoľvek v priebehu 30 dní po predložení oznámenia sa bude považovať za váš súhlas so zmenou tejto Zmluvy. Dodávateľ môže ďalšie používanie akýchkoľvek dotknutých Riešení, ktoré ste v minulosti získali, podmieniť vaším súhlasom s touto zmenenou Zmluvou.
#